Výskum o ľuďoch z Ukrajiny: od prijatia k začleneniu
BRATISLAVA – Vedci zverejnili prácu Spoločenská sonda ukrajinských migrantov a migrantiek na Slovensku.
Autormi sú: Miloslav Bahna, Sociologický ústav SAV, v. v. i.; Denisa Fedáková, Spoločenskovedný ústav, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.; Michal Kentoš, Spoločenskovedný ústav, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., Barbara Lášticová, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Petr Mezihorák, Sociologický ústav SAV, v. v. i., Zuzana Očenášová, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Jana Papcunová, Spoločenskovedný ústav, Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Magda Petrjánošová, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.; Xenia Daniela Poslon, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i.; Tomáš Prošek, Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. Martina Wilsch, Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i.
Hlavné zistenia:
»Ukrajinské utečenky a utečenci vykazujú vysokú mieru ekonomickej aktivity, pričom 67 % pracuje, často na úrovni svojej kvalifikácie.
»Vyššie príjmy dosahujú tí, ktorí lepšie ovládajú slovenčinu.
»Ovládanie jazyka je obzvlášť dôležité pre pracovnú integráciu. Tie utečenky a utečenci, ktorí slovenský jazyk neovládajú, respektíve ovládajú slabo, pracujú častejšie na dohodu.
»Úspešná integrácia vyžaduje koordinované štátne politiky, ktoré zabezpečia lepší prístup utečeniek a utečencov k vzdelávaniu, zamestnaniu a podporia ich plnú integráciu do slovenskej spoločnosti.
»Väčšina respondentov a respondentiek z Ukrajiny plánuje dlhodobý pobyt na Slovensku, pričom viac 75 % tu zvažuje zostať minimálne päť rokov.
»Hoci väčšinovo medzi ukrajinskými utečenkami a utečencami dominuje skúsenosť s prijatím, niektorí zažívajú neprijatie alebo ambivalentné postoje slovenskej spoločnosti, čo ovplyvňuje
ich spokojnosť, duševné zdravie a identifikáciu so Slovenskom.
»Hlavnými výzvami integrácie utečeniek a utečencov z Ukrajiny sú nedostatok jazykovej podpory, flexibilných pracovných podmienok a dostupnej starostlivosti o deti, čo obmedzuje možnosti
ich dlhodobého začlenenia do spoločnosti.
Výskum sa realizoval v dvoch fázach, a pozostával z kvalitatívneho (fókusové skupiny) a kvantitatívneho zberu dát (dotazníkový výskum). Výskumný dizajn a dôsledný výber metodologických postupov boli diskutované projektovým tímom pozostávajúcim z odborníkov a odborníčok zo sociálnej psychológie, sociológie a sociálnej antropológie a zvolené na základe zváženia interdisciplinárnych špecifík, ako aj špecifickosti a dostupnosti výskumného súboru. Výskumný zámer a metodológia projektu boli schválené Etickou komisiou Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i.
Výskumnú vzorku tvorilo 503 respondentiek a respondentov vo veku 18 – 81 rokov, z toho takmer dve tretiny (65 %) boli ženy a približne tretinu tvorili muži (35 %). Priemerný vek žien bol 40,88 rokov (SD=13,42) a mužov 40,98 rokov (SD =14,59). Podľa vzdelania malo 5 % základné vzdelanie, 29 % dosiahlo stredoškolské vzdelanie bez maturity a 42 % stredoškolské vzdelanie s maturitou. Vyššie odborné vzdelanie uviedlo 9 % opýtaných a vysokoškolské vzdelanie dosiahlo 14 % respondentov a respondentiek.
ĽUDIA Z UKRAJINY NA SLOVENSKU: od prijatia k začleneniu. Spoločenská sonda ukrajinských migrantov a migrantiek na Slovensku.
RECENZOVANÁ ZÁVEREČNÁ SPRÁVA Z PROJEKTU. Košice 2025. ISBN 978-80-8298-011-3
Správa je výstupom medzinárodného projektu „Spoločenská sonda ukrajinských migrantov a migrantiek na Slovensku (UKR)“, ktorý bol podporený Slovenskou akadémiou vied. Na jeho realizácii sa podieľali štyri pracoviská SAV: Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied SAV, v. v. i., Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i., Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV, v. v. i. a Sociologický ústav SAV, v. v. i.
