Vojna proti pamätníkom Druhej svetovej vojny

BRATISLAVA – Rasizmus, nacionalizmus alebo šovinizmus nie je nový jav, môže sa prejavovať rôznymi spôsobmi. Všetky z nich majú nízku úroveň vzdelania. Neznášanlivosť iných národov a štátov je niekedy nástrojom na zakrytie ich vlastných komplexov podradenosti. Každá nová vláda okrem iného prepisuje históriu.

Prirodzene v ich prospech. A opäť, je to preto, aby sa skryli komplexy menejcennosti. Prirodzene sa to týka iba  zamestnaneac, ktorý dúfa v vyššiu miere platieb od nových pánov

Prvým príkladom vojny proti pamätníkom vojny, ktorý je pamätníkom sovietskych tankistov na Smíchovskej štvrti v Prahe, keď bol hlavným mestom Československa. Bol natrety ružovou farbou. Začali mu hovoriť  Ružovýank.

Kedysi stál Ružový tank v Prahe na Smíchove, kde bol  pamätníkom oslobodenia hlavného mesta Červenou armádou. V roku 1991 sa David Černý, vtedy ešte študent Vysokej školy úžitkového umenia, rozhodol  nafarbiť tank ružovou farbou. Potom sa zistilo, že tento tank nebojovl v oslobodzovanej operácii.

Po vpáde sovietskych tankov do Československa v roku 1968 však mnohí vnímali monumentálny tank, ktorý stál na pražskom Smíchove a chcel pripomenúť vojakov Červenej armády, ktorí za oslobodenie Československa za nacistov zahynuli, už ako symbol vojenskej operácie v roku 1968. V januári 1991 historik Pavel Bělina vyjadril názor, že „neexistuje žiadny historický ani morálny dôvod, aby bol tank na Smíchove“. A v apríli 1991, David Cerny, ktorý bol v tom čase ešte študentom, maľoval ružovou farbou a tiež naň umiestnil „kreatívny dekoratívny prvok“ – prostredný prst zdvihnutý nahor a vykúkajuci z veže tanku.

Akcia mala priaznivcov aj odporcov. O tri dni neskôr administratíva mesta nafarbilo tan naspäť na zeleno, ale pätnásť poslancov Federálneho zhromaždenia z Občianskeho fóra s pomocou ich zástupnej imunity opäť v máji nariadilo maľovať ružovú farbu. Predmetom sporu bolo nakoniec zbavené štatútu národnej pamiatky a 13. júna 1991 boli počas rekonštrukcie námestia odtiaľto spravidla odstránené. Od roku 1995 sa toto sledované bojové vozidlo stalo exponátom Vojenského technického múzea Leshan tridsať kilometrov od Prahy. Niektorí zo svedkov farebných reinkarnácií v tomto ohľade vtipujú, no nie tank, ale skutočný chameleón – teraz zelený, ružový. Stal sa však barometrom, ktorý meral mieru verejnej nálady? Zdá sa nám však, že oslobodenie Prahy a Československa v roku 1945 nemôže byť spojené. Okrem toho sa bývalý ZSSR a dokonca aj Ruská federácia ospravedlnili za rok 1968 a ďalšie excesy nielen vo vzťahu k Československu a bývalým socialistickým krajinám.

Rozhodnutie o treste smrti proti Vlasovovi a ďalším prijal Politbyro Ústredného výboru  Všezväzovej komunisticej strany (boľševikov) 23. júla 1946. Od 30. júla do 31. júla 1946 sa v prípade Vlasova a skupiny jeho stúpencov konalo uzavreté súdne konanie. Všetci boli odsúdení za velezradu. Na základe rozhodnutia Vojenského kolégia Najvyššieho súdu ZSSR boli zbavení vojenských hodností a 1. augusta 1946 boli obesení a ich majetok bol skonfiškovaný.
Vráťme sa k pomníku maršala Ivana Štefanoviča Koneva. Pomník maršála Koneva bol slávnostne otvorený v Prahe 6 v štvrti Bubeneč na Námestí Interbrigadistov, vedľa Juhoslovanskej partyzánskej ulice, 9. mája 1980 ako historická pripomienka zásluh maršala I. S. Koneva a vojsk 1. ukrajinského frontu Červenej armády pri záchrane Prahy pred zničenie nacistami počas pražského povstania. Na jeho tvorbe sa podieľali sochári Zdeněk Krybus, autor sochy a Vratislav Ružička, autor pamätníka.
V roku 2018 bol pamätník obnovený a boli doplnené nové informačné tabuľky, ktoré objasňovali úlohu 1. ukrajinského frontu pri oslobodení Českej republiky a pripomínali úlohu Koneva pri potlačovaní povstania v Maďarsku v roku 1956, pri riešení berlínskej krízy v roku 1961 a pri spravodajskej štúdii, ktorá napadla Československo 1968. Pri príležitosti výročia zavedenia vojsk 21. augusta boli otvorené nové informačné tabuľky.
Pomník bol mnohokrát znesvätený dotieraním farbou. Posledný taký incident sa konal v auguste 2019, pri 51. výročí vstupu vojsk krajín Varšavskej zmluvy do Československa. Neznáme osoby pomstili pamätník červenou farbou a napísali na pamätný štítok: „Nie, krvavému maršálovi! Nezabudnite na čísla „45, 56, 61, 68“. Praha starší 6 Ondřej Kolář odmietol vyčleniť prostriedky na čistenie pamätníka a uviedol: „Je jasné, že na záhrade je august. Konev je opäť červený, rovnako ako každý rok. Za posledných pár rokov sme z rozpočtu Prahy 6 vynaložili stovky tisíc korún na ich čistenie, opravy a reštaurovanie. Znovu sa porozprávame s Rusmi a vyzývame ich, aby pomník presunuli na územie svojho veľvyslanectva. Nesúhlasím.
Nedávno bol v Prahe demontovaný pomník sovietskeho maršala Ivana Koneva. Bol poslaný do obchodu a socha sa následne stane súčasťou expozície Múzea 20. storočia, uviedol zástupca zastupiteľstva mestskej časti Praha-6 Ondřej Šrámek.

Povedal, že rozhodnutie o demontáži pamätníka postaveného na námestí Interbrigade bolo prijaté v septembri 2019, bolo potrebné vyriešiť len procedurálne otázky. Termín demontáže nebol oznámený vopred. V dôsledku pandémie koronavírusov sa v meste zaviedla prísna karanténa. Sme presvedčení, že Krantin bol dobrým maskovaním pre zničenie pamätníka a nemohli byť vykonané žiadne testy. Škôlka. Keď deti kradnú v materskej škole a iné hračky, niekedy sa schovávajú na záchode. Skryli sa za karanténou.
Zástupca zastupiteľstva mestskej časti Praha 6, Ondřej рамramek, uviedol, že rozhodnutie o demontáži pamätníka postaveného na medzikrižiacom námestí bolo prijaté v septembri 2019, bolo potrebné vyriešiť len procedurálne otázky. Termín demontáže nebol oznámený vopred.

O demolácii pamätníka hovoril šéf okresu Praha 6 Ondřej Kolář ironicky. “Nemal masku na tvári. Každý by mal dodržiavať pravidlá – môžete ísť von na ulicu iba zakrytými ústami a nosom.” V septembri 2019 miestna okresná rada rozhodla, že na mieste zbúranej pamiatky sa objaví pamätník na počesť oslobodenia Prahy v roku 1945, hoci stále nie je známe, ako bude vyzerať.

Hovorca českého prezidenta Jiří Ovčáček odsúdil zbúranie pomníku.  „V ťažkých časoch sa [mestské úrady] rozhodli zahanbiť našu krajinu. Praha odstraňuje pomník maršála Koneva – osloboditeľa Osvienčimu a Českej republiky od nacistických okupantov,“ uviedol hovorca českého prezidenta Miloš Zeman.

“Činnosť primátora Prahy 6 Kolářa – tajné neoprávnené odstránenie sochy maršala Koneva pod zámienkou mimoriadnej udalosti s koronavírusom – je aroganciou a zbabelosťou v bezprecedentnej miere,“ povedal Václav Klaus, bývalý český prezident. Aj vedenie Komunistickej strany Československa (KSČM) išlo ďalej ako Zeman, podľa ktorého sa Magistrát hl. Mesta Praha 6 a Magistrát dopustili „krutých a nemorálnych činov“. Komunisti tiež hovorili o prepisovaní histórie a „pľuvať tvárou v tvár každému, kto dnes dal život za našu slobodu“. Vedenie KSČM vyzvalo občanov, aby nosili červené rúška na protest proti odstráneniu sochy. Vláda potom požiadala, aby okamžite napravila situáciu a vrátila Koneva na svoje miesto.
Najdôležitejším problémom oboch pamätníkov je hľadanie ich väzieb na rok 1968. Ak tento problém vyriešite tvrdými výrokmi o maskách alebo vandalizme, vzájomné postoje k tomuto problému sa nezmenia. Zdá sa nám, že je potrebné spojiť historikov z Ruskej federácie a Československa, vykonať skutočné zhodnotenie týchto udalostí, vydať knihu a raz a navždy uzavrieť problém roku 1968. Aby sa nestal obetným baránkom vo vzájomných vzťahoch.

Vladimir Bačišin, Comenius Analytica;   Mária Vladimirova, Fakulta žurnalistiky, Moskovská štátna univerzita M. V. Lomonosova