Jankovičová: poznámky k dokumentu vlády
BRATISLAVA – Právnička Monika Jankovičová posúdila programový dokument Vlády Slovenskej republiky Moderné a úspešné Slovensko. Poslala svoje pripomienky Vláde Slovenskej republiky. Má nasledovné pripomienky:
Fiškálne reformy – pro rastový daňový systém
Nesúhlasím s navyšovaním dane z nehnuteľnosti u fyzických /právnických osôb, tak ako to navrhujete v závislosti od trhovej hodnoty (1) a takto navýšené príjmy majú byť vlastnými zdrojmi samospráv (2). Nesúhlas s emisnou daňou (3) a iné pripomienky (4), (5): Moje zdôvodnenie je nasledovné:
Bod číslo 1: Dane z nehnuteľností
Chápem, že EÚ odporúča ako získať príjmy do štátneho rozpočtu napríklad v oblasti zvyšovania majetkových daní, s odôvodnením, že vysoké percento občanov SR vlastní nehnuteľnosti (80%) a sú preto majetným národom v porovnaní, napríklad s občanmi Nemecka, alebo inými krajinami EÚ. Ale prehliada sa tu jeden podstatný aspekt a to, že na Slovensku neexistuje štátny (podnikový, obecný) bytový nájomný fond, ktorý by riešil ponuku nájomného štandardného bývania za regulované ceny nájomného pre bežného občana.
Bytový nájomný fond bol doslova rozpredaný v 90. rokoch minulého storočia za netrhové ceny. V porovnaní s Nemeckom alebo Rakúskom, ktorý má väčšinu obyvateľstva žijúcich práve v nájomných bytoch s regulovaným nájomným, má opačnú situáciu ako na Slovensku. Preto potom vychádza skreslená štatistika v rámci krajín EÚ o majetnosti národov, ktorá tvrdí, že na Slovensku žijú majetní občania oproti občanom napr. Nemecka alebo Rakúska, pretože slovenskí občania vlastnia nehnuteľnosti. Slovenskí občania sú iba donútení si riešiť svoju základnú životnú potrebu a kúpou nehnuteľnosti (vo väčšine na hypotekárny úver), keďže štát (obce, podniky) sú v posledných 30 rokoch nečinní v riešení bytovej politiky.
Za posledných 20 rokov existuje u obyvateľstva SR len možnosť si kúpiť byt na hypotéku alebo ísť do nájmu za trhové nájomné ponúkané súkromníkom (paradoxom je že väčšina ponúkaných nájomných bytov sú tie isté byty, ktoré rozpredal štát zo svojho bytového fondu v podstate zadarmo). Preto sa nedá súhlasiť s vašim návrhom v oblasti zvyšovania dane z nehnuteľnosti z týchto dôvodov:
Písmeno a) obyvateľstvo SR má možnosť iba voľby pri riešení svojho bývania iba medzi kúpou bytu (majetku) väčšina na hypotéku alebo cenovo drahým trhovým nájomným, keďže štátny(podnikový, obecný) bytový fond nájomných bytov nemáme .Slovenská republika nemá finančne dostupný systém bývania pre svojho občana.
Písmeno b) Ústava SR v čl. 19 garantuje, že každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti . Pod pojmom práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti možno zaradiť aj právo na dôstojné bývanie. Toto právo je úzko spojené s právom na život a teda právo na minimálny alebo primeraný životný štandard pre každého jednotlivca ako aj pre jeho rodinu, zahrňujúcu dostatočnú výživu, šatstvo, bývanie a na neustále zlepšovanie životných podmienok (Ústava SR čl. 39 Každý kto je v hmotnej núdzi , má právo na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok.)
Preto, ak si fyzická osoba zo svojich už zdanených príjmov kúpy vlastné bývanie na riešenie svojej základnej životnej potreby (aj na hypotéku), odbremeňuje a pomáha štátu od povinnosti, ktoré má v zmysle Ústavy SR a to zabezpečiť pre každého, resp. pre svojho občana dôstojný život, právo na život, právo na minimálnu resp. primeranú životnú úroveň. Štát nemá trestať občana za to, že odbremeňuje štát od povinnosti, ktoré mu vyplývajú z Ústavy SR.
Navrhujem, že ak zdaniť, resp. navyšovať daň z nehnuteľností, tak iba u fyzických osôb, ktoré vlastnia dva a viac bytov/rodinných domov v závislosti od trhovej hodnoty, tak ako to navrhujete ale iba na druhý a ďalší byt/rodinný dom, prípadne určiť zdanenie nehnuteľností, ktoré už nemožno považovať za štandardné bývanie napr. priestor na bývanie 600m2.
Podobne sa to týka aj právnických osôb, ktoré zo zákona musia mať sídlo firmy. Ak firma, ktorá už raz zdanila svoje príjmy si zakúpi alebo postaví svoje sídlo a v ňom podniká, nemá platiť žiadnu daň z nehnuteľnosti.
Je to odôvodnené tým, že už raz zdanila príjem a musí mať niekde sídlo zo zákona. V prípade, že firma vlastní viac budov, tak druhá a ďalšia nehnuteľnosť sa má zdaniť tak ako to navrhujete.
Bod číslo 2. Daň z nehnuteľností.
Nie je možné súhlasiť, aby príjmy z dane nehnuteľností boli vlastnými príjmami samosprávy. A to z dôvodu:
a)samospráva sa ničím nepričinila napríklad k výstavbe obydlia, ani k pozemkom, na ktorých stojí nehnuteľnosť a pozemky nie sú majetkom samosprávy, preto nie je férovo spravodlivé, aby mali samosprávy takto ľahko získané zdroje od ľudí (firiem), ktorí si zabezpečujú základnú životnú potrebu – bývanie zo svojich zdanených príjmov (sídla firiem, podnikanie).
- samosprávy sú v podstate podnikateľskými subjektami, takže ich príjmami by mali byť v prvom rade príjmami z ich vlastného majetku a z vlastnej činnosti,
- samosprávy už pri vzniku, raz získali bezplatne majetok od štátu (hnuteľný a nehnuteľný) v minulosti a nie je chybou občanov, že zo svojim majetkom, zle hospodárili prípadne, že ho predali alebo prejedli.
Kvôli finančným zdrojom v samospráve by mal byť inak postavený model ich financovania, počet samospráv by sa skôr mal zužovať, obce a mestá by sa mali skôr spájať za účelom lepšieho hospodárenia a pod. , za účelom finančného znižovania byrokracie a administratívy. Príjmami samosprávy by mali byť iné dane a poplatky, určite nie dane z nehnuteľnosti.
Bod číslo 3. Nesúhlas so zdanením emisií CO2 pri autách, je to ďalšia daň
Skôr sa domnievam a navrhujem, keďže sme svetový výrobca áut na jedného obyvateľa, aby sa urobilo celonárodné finančne zaujímavé šrotovné, s cieľom rýchlo sa zbaviť starých aut, čo sa odzrkadlí v rýchlom zlepšení životného prostredia a rýchleho zavedenia zelenej ekonomiky. V úzkej nadväznosti na modernizáciu a propagáciu napr. železničnej dopravy by sa mohla časť subjektov, ktorí sa zbavili starých áut preorientovať na železničnú alebo na inú dopravu napr. MHD, cyklistika, finančne výhodné zdieľanie áut. Finančná suma by mala byť tak motivačná, aby každý v podstate mal záujem o šrotovné (vrátenie starého auta alebo aj zakúpenie nového auta) .
Bod číslo 4 Bytová politika
V materiáli je opomenutá výstavba podnikových bytov s regulovaným nájomným pre svojich zamestnancov a napojenie týchto firiem, podnikov na daňové úľavy. Podporila by sa tým zamestnanosť a zastabilizovali by sa zamestnanci ako aj získavanie kvalitných mozgov.
Bod číslo 5. Zdravie
Uvádzate problém v ambulantnej starostlivosti – najvyšší počet návštev lekára na obyvateľa v EÚ. Ale podľa môjho názoru uvádzate nesprávne riešenia, resp. chýba Vám podstatné riešenie, prečo je to tak.
Problém prečo máme najvyšší počet návštev lekára na obyvateľa v EÚ súvisí s veľmi úzko s bodovacími hodnotami za zdravotné úkony, vypísanie receptov na lieky, konzultácie. Čiže lekár sa snaží, aby pacient pravidelne navštevoval ambulanciu čo najčastejšie, aby lekár získal každý mesiac dostatočné body, za ktoré je potom odmeňovaný, platený. Lekára nezaujíma viac, aby pacient bol vyliečený a prestal navštevovať ambulanciu, ale naopak, aby neustále chodil za lekárom do ambulancie, keďže je finančne takto dobre motivovaný.
Je potrebné diametrálne zmeniť bodovací systém zdravotných výkonov lekárov a nastaviť motivujúce bodovanie zdravotníckych výkonov iba za vyliečeného pacienta! Týmto nastavením vyriešite väčšinu problémov v zdravotníctve, predovšetkým ambulantnú starostlivosť ako aj ústavnej starostlivosť a s tým spojené kapacitné problémy, či už s nedostatkom všeobecných lekárov ako aj iných lekárov. Pri tomto modeli možno nebude potrebné riešiť ani finančnú pomoc pri otváraní nových ambulancií všeobecných lekárov.
Lekár má liečiť a vyliečiť pacienta a za to má byť odmeňovaný. Takýto efektívny a hlavne logický bodovací systém má napríklad Nemecko. Preto u nich funguje lepšie zdravotníctvo.
(Autorka je právnička a poskytuje energetické a právne poradenstvo)
