Vo svete sa predali falošné tovary za 509 mld. USD

Objem medzinárodného obchodu s falšovanými a pirátskymi výrobkami mohol dosiahnuť až 509 miliárd USD. To predstavuje až 3,3% svetového obchodu. Vyplýva to z najnovšej štúdie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).

Toto množstvo nezahŕňa domáce a spotrebované falšované a pirátske výrobky alebo pirátske digitálne produkty distribuované prostredníctvom internetu. Predchádzajúca štúdia OECD-EUIPO, ktorá sa opierala o rovnakú metodiku, odhadla, že na 2,5% svetového obchodu sa podieľali pirátske a falšované tovary. To predstavovalo  predstavuje až 461 miliárd USD.

V rokoch 2013 až 2016 sa výrazne zvýšil podiel obchodu s falšovanými a pirátskymi výrobkami na svetovom obchode. Tento rast bol navyše zaznamenaný v období relatívneho spomalenia celkového svetového obchodu. V dôsledku toho narastá intenzita falšovania a pirátstva, pričom v otvorenom a globalizovanom hospodárstve založenom na vedomostiach existuje značné potenciálne riziko duševného vlastníctva .

Na základe podrobných údajov EÚ sa v tejto štúdii vykonáva aj hĺbkové posúdenie situácie v Európskej únii. Výsledky ukazujú, že v roku 2016 predstavoval dovoz falšovaných a pirátskych výrobkov do EÚ až 121 miliárd EUR (134 miliárd USD), čo predstavuje až 6,8% dovozu EÚ, oproti 5% dovozu EÚ v roku 2013. Treba poznamenať, že tieto výsledky sa opierajú o pozorovania colného zabavenia a nezahŕňajú falšované a pirátske výrobky vyrobené v tuzemsku; ani neobsahujú pirátsky digitálny obsah na internete.

Falšované a pirátske výrobky sa naďalej riadia zložitými obchodnými cestami, pričom zneužívajú súbor prechodných tranzitných bodov. Mnohé z týchto tranzitných hospodárstiev sú veľkými zónami voľného obchodu, ktoré sú dôležitými uzlami medzinárodného obchodu.

Využívanie malých zásielok na obchodovanie s falzifikátmi tiež rastie. Malé zásielky, poslané prevažne poštou alebo expresnými službami, sú príkladom väčšieho uľahčenia obchodu; na druhej strane sú to aj spôsoby, ako môžu zločinci znížiť možnosť odhalenia a minimalizovať riziko sankcií. Šírenie malých zásielok zvyšuje náklady na kontroly a zadržiavanie colných orgánov a zavádza ďalšie významné výzvy pre orgány presadzovania práva. Preto je potrebné koordinované preskúmanie politík v tejto oblasti.

Falošné výrobky možno nájsť vo veľkom a rastúcom počte priemyselných odvetví, ako napríklad bežný spotrebný tovar (obuv, kozmetika, hračky), produkty medzi podnikmi (náhradné diely alebo chemikálie), IT tovar (telefóny, batérie) a luxus (módne oblečenie, luxusné hodinky). Dôležité je, že mnoho falošných tovarov, najmä liekov, potravín a nápojov a zdravotníckych zariadení, môže predstavovať vážne negatívne zdravotné a bezpečnostné riziká.

Zatiaľ čo falšovaný a pirátsky tovar pochádza z takmer všetkých hospodárstiev na všetkých kontinentoch, Číne a Hongkongu, Čína je aj naďalej zďaleka najväčším pôvodom. Spoločnosti, ktoré sú vystavené falšovaniu a pirátstvu, sú naďalej primárne registrované v krajinách OECD; najmä v Spojených štátoch, Francúzsku, Švajčiarsku, Taliansku, Nemecku, Japonsku, Kórei a Spojenom kráľovstve.