Vlády v prehľade OECD v roku 2025 Optimalizácia všetkých dostupných nástrojov na zvýšenie efektívnosti a produktivity vlády v hospodárstve
PARÍŽ – Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vydala publikáciu hodnotiacu činnosť vlád. Finančné noviny vybrali resumé práce.
Vlády dnes pôsobia v prostredí s vysokými stávkami, ktoré sa vyznačuje hlbokými demografickými, environmentálnymi a digitálnymi zmenami, ktoré sú umocnené relatívne nízkou úrovňou dôvery.
Ekonomické otázky sú v popredí pozornosti občanov, no vlády musia reagovať tvárou v tvár náročnej fiškálnej situácii: v roku 2023 dosiahli priemerné fiškálne deficity v krajinách OECD 4,6 % HDP, čo predstavuje prudký nárast z 2,9 % v rokoch pred pandémiou COVID-19.
Riešenie týchto otázok si bude vyžadovať, aby sa vlády zamerali na tri fronty: posilnenie pocitu dôstojnosti jednotlivcov v ich interakcii s vládami, obnovenie individuálneho a kolektívneho pocitu bezpečia tvárou v tvár rýchlym spoločenským a ekonomickým zmenám a zlepšenie efektívnosti a účinnosti vlády s cieľom zvýšiť produktivitu a zároveň obnoviť verejné financie. Na priesečníku týchto troch frontov leží dlhodobé riadenie zelenej transformácie. Posilnenie pocitu dôstojnosti jednotlivcov prostredníctvom zmysluplného zapojenia občanov, posilnenej zodpovednosti a verejných služieb viac zameraných na človeka
- Vlády sa musia zamerať na posilnenie dôvery občanov v to, že inštitúcie a úradníci konajú vo verejnom záujme, sú zodpovední a dávajú ľuďom hlas v rozhodovacom procese. Len približne 30 % populácie OECD v roku 2023 verilo, že vlády by odolali vplyvu spoločností a 38 % bolo presvedčených, že ich parlament by mohol brať vládu na zodpovednosť alebo že verejné služby by reagovali na potreby používateľov. Len 30 % má pocit, že ich politický systém im umožňuje vyjadriť sa.
- Krajiny OECD čoraz viac prepracúvajú poskytovanie verejných služieb tak, aby boli používatelia stredobodom pozornosti, pričom 20 z 28 skúmaných krajín uplatňuje prístup k návrhu služieb zameraný na životné udalosti, hoci iba 13 ich plne integrovalo aspoň pre jednu životnú udalosť. Tieto prístupy znamenajú, že ľudia nájdu všetky administratívne služby, ktoré potrebujú pre konkrétnu udalosť, ako napríklad narodenie dieťaťa, na jednom mieste.
- Pravidlá môžu byť účinnejšie, keď sú do ich vývoja zapojení tí, ktorých sa to týka. V krajinách OECD sa priemerná kvalita zapojenia zainteresovaných strán do tvorby primárnej legislatívy mierne zlepšila, a to z 2,0 v roku 2014 na 2,3 v roku 2024 na stupnici od 0 do 4. Okrem tradičných mechanizmov môžu vlády na riešenie zložitých alebo dlhodobých politických výziev využívať aj deliberatívne demokratické postupy – ako sú občianske zhromaždenia, poroty a verejné dialógy. V rokoch 1979 až 2023 OECD zaznamenala 716 takýchto procesov, pričom 20 % (148) sa uskutočnilo v rokoch 2021 až 2023.
- Normy týkajúce sa verejnej transparentnosti a konfliktov záujmov na posilnenie zodpovednosti, ale iba ak sa uvedú do praxe. Regulačné rámce krajín OECD o transparentnosti verejných informácií spĺňajú 66 % odporúčaných kritérií, zatiaľ čo ich implementácia spĺňa 64 %. Rozdiel v implementácii je väčší v prípade konfliktov záujmov: krajiny OECD majú v priemere zavedených 77 % regulačných záruk, ale v praxi sa implementuje iba 42 %. Obnovenie individuálneho a kolektívneho pocitu bezpečia tvárou v tvár rýchlym spoločenským a ekonomickým zmenám.
- Ekonomické otázky dominujú obavám väčšiny ľudí v krajinách OECD: 59 % označilo infláciu za jeden z troch najdôležitejších problémov, 33 % chudobu a sociálnu nerovnosť a 22 % nezamestnanosť a pracovné miesta. • Mierne viac ako tretina ľudí (37 %) verí, že vláda dokáže primerane vyvážiť potreby rôznych generácií, zatiaľ čo 41 % s tým nesúhlasí. Vzdelávacie a odborné príležitosti pomáhajú mladým ľuďom profitovať z hospodárskeho rastu; v roku 2023 však 12,6 % mladých ľudí nebolo zamestnaných, nevzdelávalo sa ani sa neúčastnilo odbornej prípravy (NEET) – čo je pokles oproti roku 2012, keď miera dosahovala 16 %.
- Zlepšenie efektívnosti a dostupnosti systému súdnictva je kľúčom k predchádzaniu podvodom a zabezpečeniu vymáhateľnosti zmlúv. V priemere dosahuje kvalita občianskoprávneho súdnictva v krajinách OECD hodnotenie 0,68 na stupnici od 0 do 1, čo je od roku 2014, keď to bolo 0,67, takmer nezmenené. 10| VLÁDA V PREHĽADE 2025 © OECD 2025 Optimalizácia všetkých dostupných nástrojov na zvýšenie efektívnosti a produktivity vlády v hospodárstve
- V roku 2023 takmer všetky krajiny OECD (34 z 35 opýtaných) vykonali alebo vykonávali preskúmania s cieľom obnoviť svoje verejné financie. Politické vedenie je pre takéto preskúmania kľúčové; v 15 z týchto krajín sa kabinet podieľal na stanovovaní ich cieľov a rozsahu, zatiaľ čo v 17 krajinách mal kabinet konečné slovo pri prijímaní ich odporúčaní. • Dáta, digitálne nástroje a umelá inteligencia ponúkajú vyhliadky na zvýšenie efektívnosti. Krajiny OECD dosahujú v priemere skóre 0,61 v Indexe digitálnej vlády (na stupnici od 0 do 1), ale mohli by zlepšiť svoje rámce digitálnej politiky, celovládne prístupy a využívanie dát ako strategického aktíva. V priemere je iba 47 % vysokohodnotných súborov údajov vlád OECD dostupných ako otvorené dáta, čo predstavuje len 37 % súborov údajov o vzdelávaní a 42 % súborov údajov o zdravotníctve a sociálnej starostlivosti.
- Keďže verejné obstarávanie predstavuje 12,7 % HDP, optimalizácia systémov obstarávania by mohla výrazne zvýšiť.
