Veda podľahla kultu veľkých hviezd a počtu citácií, vedecké bádanie stratilo zmysel pre komunitu

Európske univerzity majú novú stratégiu Open Science (otvorených zdrojov).

Vydala ju Európska univerzitná asociácia (EUA) a zameriava sa na najnovšie priority publikovania v režime open access, na prácu s vedeckými dátami i na hodnotenie vedy. Jej autori a autorky pripravujú na začiatok leta podrobný akčný plán.

Prípravu novej stratégie koordinovala Vinciane Gaillard.

Tradičné modely publikovania v platených vedeckých časopisoch vydávaných veľkými vydavateľstvami, správa a príprava vedeckých dát (ktorých množstvo obrovsky narástlo) i systém samotného hodnotenia vedy sa menia a Európa stále silnejšie smeruje k modelu open science, teda otvorenej vedy.

Tento posun so sebou okrem benefitov však prináša aj riziká. Všetkým týmto aspektom sa venuje nový dokument, ktorý pre vysoké školy vydala Európska univerzitná asociácia (EUA) vo februári.

„Aj keď sme vnútorne presvedčenými zástancami myšlienky otvorenej vedy – pretože jej otvorenosť, dôraz na zdieľanie a komunitu je jej samotnou podstatou –, zároveň nie sme naivní a vieme, že nesmieme zabúdať aj na riziká, ktoré so sebou otvorenosť vedy prináša. Prostredie, v ktorom sa dnes pohybujeme, sa neustále a veľmi rýchlo mení, sme úplne inde, než na čo sme boli zvyknutí ešte pred pár rokmi. A univerzity na to musia reagovať,“ hovorí Vinciane Gaillard, zástupkyňa riaditeľa pre výskum a inovácie v EUA, ktorá prípravu novej stratégie koordinovala.

„Chceme univerzitám ponúknuť akýsi základný rámec a na čo je potrebné sa v ďalších troch rokoch zamerať,“ dopĺňa Gaillardová. V stratégii vychádzali z rozsiahleho šesťročného prieskumu Open Science medzi členmi EUA, do ktorého sa zapojilo 272 inštitúcií z 35 európskych krajín (vrátane 25 českých škôl).

Časy sa menia, veľká časť diskusie sa venuje novým modelom vedeckého publikovania. Ten tradičný u veľkých vydavateľov s paywallmi už nie je jediný. Ako zmeny odráža nová stratégia EUA?

Prostredie je teraz oveľa rozmanitejšie ako kedykoľvek predtým. Pred niekoľkými rokmi, ako ste povedali, tu bol iba akýsi oligopol veľkých vydavateľov, ktorý je stále v určitej miere prítomný. Aby ste vôbec mohli vedecký článok publikovať, museli ste sa obrátiť na týchto veľkých vydavateľov. S nástupom digitálnej éry sa všetko zmenilo. Školy boli spočiatku týmito rýchlymi zmenami zaskočené, neskôr si ale uvedomili, že nemôžu nechať veci len tak plynúť a že musia reagovať. Vytvorili koalície a konzorciá, aby boli pri rokovaniach s vydavateľmi počuť. Medzitým sa objavila myšlienka otvoreného prístupu v publikovaní a to celý systém premenilo úplne.

Dnes teda máte tradičné veľké časopisy, za ktoré platíte. Potom je tu takzvaný zlatý otvorený prístup, kedy priamo sami bádatelia hradia poplatky za to, aby boli ich články zverejnené v režime open access. Potom tu máme takzvaný double-dipping, kedy časopis inkasuje okrem platby za zverejnenie článku v režime open access ešte predplatné. To rozhodne nie sú modely, ku ktorým by sme mali smerovať. Okrem toho ale existuje aj mnoho ďalších foriem otvoreného prístupu: vydavatelia s plne otvoreným prístupom, ďalej takzvané transformačné zmluvy, známe tiež ako read and publish, kedy majú autori okrem prístupu k článkom možnosť publikovať v otvorenom režime. Existuje aj takzvaná zelená cesta v otvorenom prístupe, kedy autor dodá článok už publikovaný v časopise aj do repozitára svojej materskej inštitúcie, v ktorom je k dispozícii všetkým užívateľom. A taktiež takzvaný diamantový model, kedy vedecké publikovanie vychádza z komunity a je určené pre komunitu. To znamená, že náklady nehradia jednotliví výskumníci, ale ide o akési predplatné, ktoré platíte ako inštitúcia.

Posledný model je teda podľa vás ideálny?

Chcem zdôrazniť, že v EUA nemôžeme a ani nechceme univerzitám predpisovať, čo majú robiť, kde a ako presne svoj výskum publikovať. Áno, podporujeme univerzity, aby zvážili rôzne spôsoby publikovania v otvorenom prístupe ako svoju hlavnú stratégiu. V rámci apen access budeme tiež podporovať ponechanie autorských práv výskumníkom, školám. Snažíme sa tiež vysvetliť inštitúciám, že by bolo dobré rozvíjať alternatívne vydavateľské modely, ktoré sú nekomerčné a ktoré vlastná komunita, teda ten už spomínaný diamantový model.

Uvedomujeme si ale, že nič nie je len čiernobiele, neexistuje jedna univerzálna možnosť pre všetkých. Chceme iba definovať rozsah, poskytnúť univerzitám nejaký rámec najrôznejších možností, aby si školy mohli vybrať to, čo je na daný účel v ich vlastnom kontexte najvhodnejšie.

Ale to, že časy sa menia a je potrebné na to nejako reagovať, môžete vidieť napríklad aj na tom, ako tradiční veľkí vydavatelia, ako sú napríklad Wiley, Elsevier a ďalší, začínajú meniť svoj obchodný model. Pochopili, že sa veci posúvajú smerom k otvorenému prístupu. A tak sa teraz snaží stať poskytovateľmi informácií. Používajú dáta, ktoré získajú stiahnutím článkov, kľúčové slová, citácie… Skrátka všetky metriky, ktoré pripravili, prezentujú teraz ako nové produkty a služby, ktoré univerzitám pomôžu pri hodnotení zamestnancov. Takže dáta, ktoré im poskytujeme používaním ich služieb, teraz vyžívajú na vytvorenie ďalšej vrstvy svojho obchodného modelu. Je potrebné premýšľať o otvorenej vede ako o systéme, ktorý zahŕňa mnoho častí. Musíme teda nejako spolupracovať so všetkými aktérmi v tomto systéme. Aj s vydavateľmi, aby pochopili, o čo nám ide.

Myslíte tým, že len tak sa dostanú školy znova do hry?

Myslím tým, že všetci vydavatelia – či už ide o tie komerčné, alebo nekomerčné, tých, ktorí vydávajú v otvorenom prístupe, aj tých, ktorí ho nepodporujú – sú súčasťou akéhosi ekosystému poskytovateľov určitej služby. Univerzity a ďalšie výskumné organizácie sú klientmi a ako takí očakávajú vysoko kvalitný servis za férové a transparentné ceny, ktoré odrážajú aktuálne náklady.

Ohľadne pripravenosti európskych univerzít na Open Science vykonávala EUA počas posledných šiestich rokov pravidelne štúdie. Ako na tom školy sú?

Keď sa pozrieme na dáta z našej súhrnnej štúdie, ktorá vyšla vlani v júli, vidíme, že istá skupina škôl vôbec nie je pripravená na Plán S, iniciatívu Európskej komisie, ktorej cieľom je urýchliť prechod k otvorenej vede. 41 % respondentov uviedlo, že prípravy prebiehajú, avšak 38 % udávalo, že zatiaľ v takomto procese nie sú. Miera pripravenosti je vyššia u inštitúcií, ktorých krajiny na národnej úrovni prijali Plán S.

V krajinách, ktorých hlavné výskumné dotačné organizácie prijali Plán S, sa väčšina inštitúcií (68 %) na implementáciu plánu pripravuje, iba 17 % uviedlo, že nie. Na rozdiel od toho v krajinách, kde zatiaľ Plán S nebol prijatý (vrátane Českej republiky), sa iba 24 % inštitúcií pripravuje na jeho implementáciu, zatiaľ čo 51 % tak nerobí. V konečnom dôsledku sa ale budú musieť univerzity a výskumníci s Plánom S vysporiadať, pretože Európska komisia jeho časti začlenila do dotačného programu Horizon Europe. Ak teda chcete byť v tomto programe konkurencieschopní, vaši výskumníci – či už sa im to páči, alebo nie a nezávisle od toho, či sa vaša národná agentúra k Plánu S pripojila – budú musieť byť s Plánom S v súlade.

Ako uvádzate v predslove stratégie, otvorenosť môže tiež viesť k zneužitiu a pandémie covidu-19 tieto rôzne riziká otvorenej vedy ešte viac odhalila. Mali ste na mysli publikovanie v predátorských časopisoch?

Áno, napríklad. Predátorské časopisy sú naozaj nešťastným a negatívnym dôsledkom otvárania vedy. Musíme jasne vedieť, ako proti nemu bojovať, a čo najviac zvýšiť povedomie o tom, ako férovo publikovať v open access. Nie je nič jednoduchšie ako sa pozrieť do DOAJ (adresára časopisov s otvoreným prístupom vydávaným Lundskou univerzitou – pozn. red.). Ak tam časopis, v ktorom chcete publikovať, nenájdete, tak v ňom jednoducho nepublikujte, ide o podvod.

Na čo ďalšie by sme mali dať pozor?

Napríklad na obrovský nárast počtu takzvaných preprintových serverov. Na nich publikujete svoj článok ešte predtým, než je recenzovaný ďalšími odborníkmi, než prejde takzvaným peer-review. To so sebou nesie otázky, ako je zaistená kvalita publikovaných prác. Napríklad masmédiá alebo aj verejnosť všeobecne nepoznajú rozdiel medzi plne recenzovaným článkom v povedzme tradičnom časopise a výsledkami publikovanými na preprintovom serveri, ktoré neboli recenzované, legitimita ich zdrojov tým pádom ešte nebola overená, dáta neboli kontrolované či akokoľvek posudzované.

Ďalšou výzvou sú autorské práva. Keď vydáte článok, v podstate sa vzdávate autorských práv v prospech vydavateľa. Európska komisia v Pláne S teraz veľmi dôrazne odporúča, a my toto odporúčanie úplne podporujeme, aby si výskumníci uvedomili, že ide o ich dielo, ich autorské práva, a nepodpisovali s vydavateľmi dohody, v ktorých im autorské práva prenechávajú. Existujú veľmi konkrétne nástroje, ako to docieliť. Napríklad stačí krátka veta, ktorú treba napísať už pri odosielaní príspevku do redakcie: Pokiaľ bude môj článok prijatý, chcem si ponechať svoje autorské práva. Pokiaľ text vydavateľ takto prijme, už to neskôr nemôže zmeniť.

Z nášho pohľadu je ale dôležité spomenúť, že otvorená veda by mala byť riešená komplexne, nejde len o oblasť otvoreného publikovania, o ktorom tu podrobne hovoríme. Preto sme v našej stratégii definovali ešte ďalšie dve priority. Tie sú s publikovaním úzko prepojené. Ide o oblasť dát, ktorá by mala byť otvorená a prístupná na ďalšie využitie, a otázku spravodlivého hodnotenia výskumných pracovníkov a výskumu všeobecne.

(Zverejnené na internetovom portáli www.universitas.cz)