Varovný prst proti protekcionizmu D. Trumpa
V roku 1930 vyzvalo Kongres USA 1,028 ekonómov, aby odmietli protekcionistický Smoot-Hawleyovský zákon o clách. Napísalo niekoľko významných amerických ekonómov a profesorov ekonómie, medzi nimi niekoľko nositeľov Nobelových cien za ekonómiu. Ich zoznam prináša stránka Národná únia platiteľov daní. Problematikou sa zaoberajú aj iné médiá.
Smoot-Hawleyov zákon o clách (Hawley-Smoot Tarif Act) je americký zákon o colných sadzbách podpísaný prezidentom Herbertom Hooverom 17. júna 1930. Zákon zvýšil sadzby cla na viac ako 20 tisíc dovezených tovarov. Proti zákonu bolo 1028 známych amerických ekonómov, ale prezident Herbert Hoover to podpísal. Výsledkom bola reakcia ostatných štátov, ktoré zvýšili clá na americký tovar, čo viedlo k prudkému poklesu obchodu medzi USA a európskymi krajinami a nakoniec dotlačilo ekonomiku do Veľkej hospodárskej krízy.
List Herbertovi Hooverovi podpísalo 1028 amerických ekonómov, vedených Paulom Douglasom, Irvingom Fisherom, Frankom Taussigom a Clare Wilcoxom, podpísalo list prezidentovi, ktorým požiadali o vetovanie zákona. Slávny americký priemyselník Henry Ford sa osobne stretol v Bielom dome s prezidentom Hooverom a naliehal na to, aby nepodpísal zákon.
Vo volebnej kampani z roku 1932 Franklin Roosevelt obvinil Herberta Hoovera, že prijatie zákona viedlo k úpadku amerického zahraničného obchodu, ale večer pred hlasovaním uistil voličov, že pochopil potrebu ciel.
Protekcionizmus je jednoduchšie povedané ochranárstvo. Ide o systém opatrení vybudovaných na ochranu vlastnej ekonomiky a jej záujmov. Ekonomiky uplatňujú protekcionársku politiku naveľmi krátku dobu a to vtedy, keď sa snažia ochrániť sľubne sa rozvíjajúce domáce odvetvie a tak podporiť zamestnanosť v určitom regióne.
Dnes americkí ckonómivia konštatujú, že dnes sa Američania stretávajú s množstvom nových protekcionistických aktivít vrátane hrozieb stiahnutia sa z obchodných zmlúv, nesprávnych požiadaviek na nové tarify v reakcii na obchodnú nerovnováhu a zavedenia taríf na práčky, solárne súčiastky a dokonca oceľ a hliník, ktoré používajú USA výrobcov.
Kongres neprijal radu ekonómov v roku 1930 a Američania v celej krajine zaplatili cenu. Podpísaní ekonómovia a učitelia ekonomiky vás dôrazne vyzývajú, aby ste túto chybu neopakovali. Od roku 1930 sa veľa zmenilo – napríklad obchod je dnes pre náš hospodárstvo podstatne dôležitejší – avšak základné ekonomické princípy, ktoré boli vysvetlené v tom čase, neboli.
Nasleduje časť textu listu z roku 1930, ktorý prináša niekoľko postojov. Ekonómovia boli presvedčení, že nárast protekcionistických ciel bude chybou. Vo všeobecnosti povedú k zvýšeniu cien, ktoré budú musieť zaplatiť domáci spotrebitelia. Zvýšené protekcionistických ciel tarify povedie k zvýšeniu denných výdavkov a poškodia prevažnú väčšinu našich občanov. V roku 1930 ekonómovia napísali, že len málo ľudí bude môcť očakávať výhody takejto zmeny. Na záver by sme naliehali na našu vládu, aby zvážila škodu, ktorú politika zvýšenia ciel nevyhnutne prinesie našim medzinárodným vzťahom. Colná vojna nemôže byť dobrým základom pre upevnenie mieru na celom svete.
