USA uvalili ďalšie sankcie voči Ruskej federácii

WASHINGTON – USA uvalili nové sankcie na Rusko, prvé svojho druhu pod správou Joea Bidena. Stalo sa tak iba dva dni po tom, čo americký prezident pozval osobne na stretnutie ruského prezidenta Vladimira Putina. Informovali o tom na stránke Bieleho domu.

Podľa vyhlásenia na webe Bieleho domu sú nové sankcie motivované najmä obvineniami, že za hackerstvom softvéru SolarWinds je ruská inteligencia, ako aj zásahmi do amerických prezidentských volieb. Moskva tieto tvrdenia opakovane odmietla. Nové sankčné zoznamy okrem toho zahŕňajú fyzické a právnické osoby spojené s Krymom.

10 diplomatov pracujúcich na ruskom veľvyslanectve vo Washingtone musí opustiť USA. Podľa americkej strany sú medzi nimi „zástupcovia ruských spravodajských služieb“.

Medzi opatrenia štátnej pokladnice patria zákazy určitých transakcií s ruským štátnym dlhom, ako aj sankcie proti technologickým spoločnostiam podporujúcim úsilie ruských spravodajských služieb uskutočňovať škodlivé kybernetické aktivity proti USA.

USA predovšetkým zakazujú svojim spoločnostiam priamy nákup ruských dlhových cenných papierov vydaných centrálnou bankou, národným majetkovým fondom alebo ministerstvom financií po 14. júni 2021. Biden tiež podpísal výkonný príkaz, ktorý navrhuje možnosť uvaliť nové sankcie proti ruským jednotlivcom a subjektom na celý rad opatrení vrátane „nepriateľských kybernetických aktivít“ a „zasahovania“ do amerických volieb.

Ministerstvo financií USA uvalilo sankcie aj na 16 organizácií a 16 jednotlivcov, údajne spojené s ruským zásahom do volieb v USA.

Medzi nimi je prvý zástupca vedúceho prezidentskej správy Ruskej federácie Alexej Gromov (už na americkej čiernej listine), novinár Alexander Malkevič a ním vytvorená Nadácia na ochranu národných hodnôt, ako aj istý „ex – zamestnanec GRU „Denis Tyurin a ruský a ukrajinský politický konzultant Konstantin Kilimnik. Pod sankcie sa navyše dostalo niekoľko ľudí a spoločností spojených s podnikateľom Jevgenijom Prigožinom, ako aj niekoľko pakistanských občanov združených so spoločnosťami, ktoré údajne pomáhali obchádzať americké sankcie.

Boli tiež zavedené sankcie proti ôsmim fyzickým a právnickým osobám spojeným s Krymom vrátane členov vlády republiky. Ide o generálneho riaditeľa spoločnosti Mostotrest Leonida Ryženkina, spoločnosti Lenpromtransproekt a riaditeľstva pre stavbu železnice Berkakit – Tommot – Jakutsk, ktoré súvisia s výstavbou krymského mosta.

Ďalej SIZO č. 1 v Simferopole, ministerka majetkových a pozemkových vzťahov Krymu Larisa Kulinich a ministerka vnútra republiky Pavla Karandu, ako aj vedúci riaditeľstva FSB pre Krym Leonid Michailuk a Sankcionovaný bol aj vedúci hlavného vyšetrovacieho oddelenia Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie pre Krymskú republiku a Sevastopoľ Vladimír Terentyev …

Spoločnosti „Trans-Logistic“, „Alkon“ a „Unidget“ boli do sankčného zoznamu zaradené v súvislosti s ich spoluprácou s podnikateľom Jevgenijom Prigožinom. Ten sa spája s fabrikou trolllov, ktorá publikuje pod vymyslenými menami v sociálnych sieťach rôzne propagandistické výroky v sociálnych sieťach.

Pod sankcie sa dostali aj Asociácia pre voľný výskum a medzinárodnú spoluprácu a expertné Medzinárodné protikrízové ​​stredisko z Ruskej federácie.

Ministerstvo financií oznámilo zaradenie Vojenského inovatívneho Technopolisu, ktorý je údajne spojený s ruskými špeciálnymi službami, technologickými spoločnosťami Pasit, Neobit, AST a Positive Technologies, na sankčný zoznam Výskumného ústavu FGANU Spetsvuzavtomatika.

Na obmedzenia sa vzťahovali informačné agentúry SouthFront, Newsfront, Inforos, ako aj Nadácia strategickej kultúry Ruskej federácie.

Nové sankčné zoznamy zahŕňajú fyzické a právnické osoby spojené s Krymom. Washington nové sankcie motivoval najmä obvineniami, že za internetovým úrokom softvéru SolarWinds je ruské spravodajstvo.
USA tiež opäť obvinili Rusko zo zasahovania do prezidentských volieb, hoci Ruská federácia tieto obvinenia opakovane odmietla.

Biden podpísal dekrét, ktorý naznačuje možnosť zavedenia nových sankcií proti Rusku. Potreba takýchto krokov je diktovaná skutočnosťou, že „nepriateľská činnosť vlády“ Ruskej federácie predstavuje hrozbu pre národnú bezpečnosť, zahraničnú politiku a americké hospodárstvo. V tejto súvislosti americký prezident oznámil zavedenie takzvaného národného núdzového režimu, ktorý umožňuje zavedenie ďalších sankcií.

Reakcia Ruska

Veľvyslanec USA v Rusku John Sullivan bol predvolaný na ruské ministerstvo zahraničia. Ako poznamenala hovorkyňa ministerstva zahraničia Maria Zakharova, rozhovor „bude pre americkú stranu ťažký“ a reakcia Moskvy na obmedzenia bude nevyhnutná.

Leonid Slutskij, predseda Výboru pre medzinárodné záležitosti Štátnej dumy, vyjadril presvedčenie, že „z Ruska bude nasledovať„ primeraná a včasná reakcia “„ „v celom spektre uložených obmedzení“. Zdôraznil, že nové sankcie, „zavedené niekoľko dní po telefonickom rozhovore medzi prezidentmi Ruska a USA z iniciatívy americkej strany, skutočne znehodnocujú konštruktívny tón tohto rozhovoru“.

Podpredseda rady federácie Konstantin Kosačev uviedol, že nové americké sankcie sa líšia od tých predchádzajúcich iba v tom, že boli zavedené „iba dva dni po povzbudivom rozhovore medzi oboma prezidentmi“.

Hlavné ruské akciové indexy prakticky nereagovali na zverejnenie rozhodnutí amerických orgánov. Po oznámení sankcií sa teda moskovský burzový index spomalil na 3560,99 bodu (-0,44%), RTS – 1470,15 (-1,33%). Zároveň pri otvorení obchodovania, po zverejnení nových obmedzení agentúrou Reuters, index moskovskej burzy poklesol o 1,25% a RTS – o 3,49%.