Trumpovi v Nemecku nedali, ale ho niekam poslali
BERLÍN – Zakladateľ softvérovej spoločnosti SAP a majiteľ biotechnologickej spoločnosti Curevac, Ditmar Hopp, zastavil pokus Washingtonu zabezpečiť výhradné práva na opravný prostriedok proti COVID-19.
Uprostred pandémie koronavírusov a predvolebnej kampane v USA sa Donald Trump rozhodol uzavrieť dohodu v Nemecku v duchu svojho obľúbeného sloganu „Amerika ako prvý“. V nedeľu a pondelok, 15. – 16. marca, tento príbeh vytvoril veľké množstvo hluku v nemeckých médiách a sociálnych sieťach. A určite to bude mať viac politických dôsledkov.
Predhistória. Dňa 3. marca 2020 šéf Bieleho domu spolu s viceprezidentom Mike Penceom a členmi jeho ústredia proti COVID-19 stretli s vodcami farmaceutických a biotechnologických spoločností. Medzi pozvaných vrcholových manažérov bol šéf nemeckej spoločnosti Curevac American Daniel Manichella. Tam dostal ponuku, ktorú zdalo by sa nedá odmietnuť.
Faktom je to , že biotechnologická spoločnosť Curevac v súčasnosti intenzívne pracuje na vývoji vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2. Podľa vlastných údajov bude začiatkom leta schopná začať klinické skúšky tohto sľubného lieku. Pri priaznivom vývoji udalostí by mohla byť vakcína pripravená na jeseň. Spoločnosť okrem toho uvádza, že od decembra 2019 má vybavenie certifikované, ktoré „dokáže vyrobiť až desať miliónov ampúl vakcíny v jednom výrobnom cykle“.
A vo Washingtone v Bielom dome americký prezident tejto nemeckej spoločnosti ponúkol, že kúpi firmu. Dobré jazyky hovoria, že to bola asi 1 miliarda dolárov. Druhou možnosťou malo byť to, že firma prinajmenšom poskytla Spojeným štátom výlučné práva na vakcínu a jej výrobnú technológiu. Donald Trump, ako zistili nemecké noviny Welt am Sonntag, chcel mať vakcínu iba pre USA.
O osem dní po stretnutí s americkým prezidentom, 11. marca 2020, Daniel Manicella neočakávane bez vystvetlenia príčin Daniel Manichella opustil fimu. Namiesto neho sa predsedom predstavenstva staô zakladateľ firmy Ingmar Hoerr. Založil ju vo veku 32 rokov po obhajobe dizertácie na tému technológie výroby vakcín pre liečenie imunity.
Hlavným investorom firmy je 79-ročný miliardár Dietmar Hopp (Dietmar Hopp), jeden z najbohatších a najslávnejších nemeckých podnikateľov. V roku 1972 spolu so štyrmi priateľmi vytvorili najväčšiu európsku softvérovú spoločnosť SAP, ktorá vyrába softvér na riadenie podnikových procesov.
Dietmar Hopp vložil prvé peniaze do firmy Curevac v roku 2000 a takmer desať rokov a pol takmer výlučne financoval výskum spoločnosti, ktorý v súčasnosti robí približne 450 jej zamestnancov. V roku 2015 začali peniaze prichádzať aj z charitatívneho fondu, ktorý založil zakladateľ americkej spoločnosti Microsoft Bill Gates a jeho manželka Melinda – Bill & Melinda Gates Foundation.
Celkovo sa podľa novín Frankfurter Allgemeine Zeitung do tejto biotechnologickej spoločnosti investovalo asi 550 mil. EUR. Stále je v strate. Ale teraz môže byť Curevackrok od vytvorenia presne tej vakcíny, ktorú ľudstvo najviac potrebuje.
A práve v tom okamihu sa administratíva Washingtonu snaží prebrať tím svojich tvorcov. Nedeľné noviny Welt am Sonntag o tom hovorili podrobne 15. marca 2020. A večer toho istého dňa prišlo vyhlásenie od Dietmar Hoppa, ktoré bolo dôvodom toho, čo prepustený Daniel Manichella nemohol alebo nechcel robiť vo Washingtone.
Dietmar Hopp vylúčil udelenie výlučného práva ktorejkoľvek jednej krajine na liek proti COVID-19. „Ak dúfame, že čoskoro uspejeme vo vývoji účinnej vakcíny proti koronavírusu, bude potrebné ju použiť na ochranu ľudí nie regionálne, ale v solidarite s celým svetom,“ zdôraznil miliardár. Dodal, že by bol rád, keby takáto pomoc prišla ľuďom z Nemecka vďaka jeho mnohoročným investíciám.
Fasáda okolo spoločnosti Curevac vyvolala v politickom Berlíne veľkú reakciu. Skupina médií Funke uverejnila 16. marca 2020 rozhovor s nemeckým ministrom zahraničných vecí Heiko Maasom, v ktorom uviedol, že „tento vírus môžeme poraziť iba spoločne, nie proti sebe.“ Poznamenal, že nemeckí vedci zaujímajú vedúce postavenie vo vývoji liekov a vakcín, pričom spolupracujú so špecialistami z celého sveta. „Nemôžeme dovoliť nikomu, aby sa výlučne pokúšal zachytiť výsledky svojho vedeckého výskumu,“ zdôraznil minister zahraničných vecí.
