Tri roky márneho čakania Európy na recesiu
BRUSEL – Ekonomika EÚ si v treťom štvrťroku udržala rast a akumulovala infláciu.
Predstihové ukazovatele a prvé odhady Eurostatu ukazujú, že do konca roka 2022 má menšina krajín EÚ a eurozóny šancu dostať sa do recesie – teraz sú na zozname žiadateľov Lotyšsko, Rakúsko a Belgicko, zvyšok Európy vykazujúci rast. Inflácia pre EÚ je akútnejší problém, a to aj mimo energetiky: bez nej rastú ceny v eurozóne medziročne o 6,9 % v porovnaní s 2 % pred rokom a rast cien potravín dosiahol 12,5 % medziročne v októbri.
Údaje Eurostatu o dynamike hospodárskeho rastu za 3. štvrťrok 2022 vrátane odhadov a októbrová inflácia ukazujú, že ruská vojenská operácia na Ukrajine a humanitárna a palivová kríza, ktorá po nej nasledovala, nie sú jediným vysvetlením zhoršenia ekonomickej situácie v r. eurozóny. Obraz krízy sa problematikou plynu nevyčerpáva, je komplexnejší.
Odhady HDP eurozóny a EÚ ako celku za 3. štvrťrok dovoľujú s istotou tvrdiť, že Európa nevstúpi do recesie do konca roku 2022, t. j. dva kvartály po sebe s poklesom HDP v r. meranie „v predchádzajúcom štvrťroku“. Pre eurozónu aj pre EÚ bol júl až september obdobím oslabenia rastu v rámci priemerných mier za posledné dve desaťročia – 0,2 %. V druhom štvrťroku bol podľa Eurostatu zaznamenaný rast na úrovni 0,8 % v eurozóne a 0,7 % v EÚ ako celku.
Na medziročnej báze EÚ aj eurozóna rastú pomerne rýchlo, hoci tempo mierne klesá: ide o 2,4 % a 2,1 % rast HDP do tretieho štvrťroka 2021.
V štandardnom svetovom meraní sú riziká vstupu do recesie medzi európskymi krajinami, ktoré už zverejnili štatistické správy, tri krajiny – Lotyšsko s poklesom o 1,7 % HDP po nulovom raste v druhom štvrťroku, Belgicko s poklesom o 0,1 % HDP. HDP po raste 0,5-0,6 % HDP v predchádzajúcich štvrťrokoch a Rakúsko s rovnakým poklesom po silnom lokálnom (1,9 %) raste HDP v druhom štvrťroku. Vo všetkých krajinách EÚ sú zatiaľ tempá rastu HDP medziročne kladné, okrem Lotyšska (mínus 0,4 %). Formálne vyhlásenia o európskej recesii možno s najväčšou pravdepodobnosťou urobiť najskôr v apríli 2023 alebo aj neskôr, ak očakávaná plynová kríza zastaví významnú časť európskej priemyselnej výroby. Aspoň sa tak zatiaľ nestalo, hoci znižovanie dodávok z Ruskej federácie začalo už v lete. Poznamenávame tiež, že zníženie dodávok tovarov a služieb EÚ do Ruska má malý vplyv na dynamiku HDP EÚ, na rozdiel od dynamiky HDP RF.
Najvyššiu infláciu na úrovni 10,7 % medziročne v októbri 2022 v eurozóne ťahali najmä ceny energií, ktorých tempo rastu predstavovalo 41,9 % (40,7 % v septembri). Nemožno však všetko pripísať zníženiu dodávok ropy a plynu z Ruskej federácie: je zrejme nesprávne nazývať infláciu v Európe „nemonetárnou“, keďže zvýšenie cien energií v rámci neutrálnej rozpočtovej politiky EÚ krajiny a opatrenia ECB adekvátne šoku by viedli k obmedzeniu rastu či dokonca deflácii v „neenergetických“ sektoroch. To sa nedeje: inflácia bez energií v EÚ bola v októbri 6,9%, v službách – 4,4% a v októbri sa zrýchlili všetky zložky indexu spotrebiteľských cien.
