Tri kľúčové otázky o dodávkach lítia, kobaltu a niklu

LONDÝN – Medzinárodná energetická agentúra (IEA) vo svojej nedávnej správe o globálnom trhu s kritickými minerálmi jasne uvádza jednu vec – silný dopyt bude pokračovať.

Keďže krajiny ako USA prijímajú agresívne opatrenia na prechod svojich ekonomík na čistú energiu, dopyt po dôležitých nerastných surovinách potrebných na túto zmenu a ich ceny rastú.

Podľa prehľadu trhu, ktorý vypracovala medzinárodná organizácia pre energetickú politiku, sa celosvetový dopyt po lítiu v rokoch 2017 až 2022 strojnásobil, kým dopyt po kobalte vyskočil o 70 % a dopyt po nikli vzrástol o 40 %. Ceny medzitým naďalej “zostávajú výrazne nad historickými priemermi”.

V posledných rokoch verejný aj súkromný sektor podnikol agresívne kroky na prevzatie kontroly nad dodávateľskými reťazcami nerastných surovín. USA venujú desiatky miliónov dolárov na domáce dodávateľské reťazce nerastných surovín a prijali “zákon o znížení inflácie”, ktorý má povzbudiť spoločnosti, aby investovali do výroby čistej energie a zvýšili ju.

Automobilky GM a Ford zohrávajú aktívnu úlohu vo svojich dodávateľských reťazcoch nerastných surovín prostredníctvom investícií a spoločných podnikov v oblasti ťažby a rafinácie.

Napriek tomuto úsiliu prudký nárast dopytu po kritických nerastných surovinách vyvolal obavy, či sa podarí udržať globálne dodávky materiálov vrátane lítia, kobaltu a niklu.

IEA identifikuje tri kľúčové otázky týkajúce sa budúcnosti globálnych dodávok kritických nerastných surovín:

Budú budúce dodávky schopné držať krok s rastúcim dopytom skôr, ako sa vytvorí nerovnováha na trhu?

Môžu zdroje pochádzať z rôznych zdrojov?

Môžu sa zdroje získavať z čistých a zodpovedných zdrojov?

Podľa IEA trh zaznamenal pokrok pri zvyšovaní ponuky batérií. Globálne investície do vývoja kritických nerastných surovín v roku 2022 opäť vzrástli a v porovnaní s rokom 2021 sa zvýšili o 30 %: na čele s 50 % nárastom produkcie lítia.

Podobne aj celosvetové výdavky na prieskum, čo je proces zisťovania, kde sa nachádzajú nerasty, ktoré sa dajú ťažiť z podzemia, vzrástli v minulom roku o 20 %, na čele s Kanadou a Austráliou.

Výdavky a opatrenia na hľadanie dôležitých nerastných surovín posilnili optimizmus IEA, pokiaľ ide o to, či svet dokáže splniť ambiciózne ciele, ktoré si krajiny stanovili pre prechod na zelenú energiu.

“Zaznamenali sme nárast kapitálových výdavkov a je len prirodzené, že to vedie k zvýšeniu očakávanej ponuky,” povedal hlavný ekonóm IEA Tim Gould počas predstavenia správy v utorok 11. júla.

 

Geografické rozloženie plánovaných projektov prepracovania, 2023-2030

Koncentrácia pripravovaných operácií zostane len v niekoľkých krajinách na čele s Čínou, Indonéziou a Austráliou.

Pokiaľ však ide o diverzifikáciu, agentúra si je menej istá.

Napriek ustanoveniam v zákone o zmiernení inflácie, ktoré tlačia výrobcov batérií a automobilov, aby získavali suroviny z krajín mimo miest, ako je Čína, kritické dodávky stále kontroluje niekoľko vybraných krajín. Čile, Čína a Austrália kontrolujú prevažnú väčšinu dodávok lítia, zatiaľ čo Indonézia a Konžská demokratická republika dominujú dodávkam niklu a kobaltu.

Pre porovnanie, USA majú len 3,6 % svetových zásob lítia a 0,7 % svetových zásob niklu.

Plánované projekty nových dodávok nerastných surovín nie sú oveľa rozmanitejšie – Čína kontroluje polovicu plánovaných svetových zariadení na výrobu lítia, zatiaľ čo na Indonéziu pripadá 90 % plánovaných závodov na spracovanie niklu.

A hoci spoločnosti ako GM a Ford investujú do baní na lítium a nikel, aby prevzali kontrolu nad dodávateľskými reťazcami, úsilie jednotlivých spoločností výrazne zaostáva za úsilím gigantov ako Čína, čo sťažuje agentúram ako IEA vidieť jasnú cestu k úspechu, pokiaľ ide o diverzifikáciu dodávok.

Napokon, IEA je skeptická, pokiaľ ide o globálnu schopnosť vytvoriť čistý a zodpovedný dodávateľský reťazec pre kritické nerastné suroviny.

Zatiaľ čo niektoré odvetvia dosiahli pokrok v oblasti rodovej vyváženosti, verejných investícií a bezpečnosti pracovníkov, environmentálne výsledky sa nezlepšili tak rýchlo.

Emisie uhlíka a spotreba vody v ťažobných prevádzkach a rafinériách zostávajú vysoké, pričom spoločnosti aj spotrebitelia prejavujú menší záujem o zmenu súčasného stavu prostredníctvom iných procesov a čistejších investícií.

“V tejto oblasti môžu zohrať úlohu aj spotrebitelia,” povedal Gould. “Ak budú pri rozhodovaní o dodávkach a investíciách požadovať vysoké štandardy, bude to pre výrobcov silnou motiváciou konať a zlepšiť svoju výkonnosť.”

(S použitím materiálov Industry Dive)