Autor Čiernej labute Nassim Taleb hovorí, že roky nulových úrokových sadzieb nahlodali ekonomickú štruktúru a vytvorili také „nádory ako bitcoin“

NEW YORK – Výrazná osobnosť volá po návrate takej vlastnosti ekonomiky, akým je úroková miera.

Prečo?

Roky nulových úrokových sadzieb v USA poškodili najväčšiu svetovú ekonomiku a vytvorili špekulatívne bubliny ako Bitcoin, povedal pre CNBC autor Čiernej labute Nassim Nicholas Taleb. „Mali sme 15 rokov, 14 a pol roka Disneylandu, ktorý v podstate zničil ekonomickú štruktúru. Zamyslite sa nad tým. Žiadne úrokové sadzby,“ povedal Taleb, autor knihy. „S nulovými úrokovými sadzbami… počas dlhého obdobia poškodzujete ekonomiku. Vytvárate bubliny, vytvárate nádory ako bitcoin, vytvárate hedžové fondy, ktoré by nemali existovať, ale existujú už 15 rokov,“ povedal obchodník s cennými papiermi, ktorého bestseller sa zameriava na pochopenie extrémnych a nepredvídateľných udalostí.

Taleb kritizoval bitcoin už predtým, prirovnal ho k „nákazlivej chorobe“ a označil ho za „zastarané ovocie nízkych úrokových sadzieb“.

Federálny rezervný systém ponechal v rokoch 2008 až 2015 svoju cieľovú sadzbu federálnych fondov v rozmedzí od 0 % do 0,25 %, pričom počas globálnej finančnej krízy boli zavedené ultra nízke sadzby. Fed opäť znížil sadzby takmer na nulu v marci 2020 v reakcii na zdravotnú krízu COVID-19.

Očakáva sa, že politici zavedú piate zvýšenie sadzieb budúci týždeň v roku 2022, pričom budú naďalej zvyšovať náklady na pôžičky, aby dosiahli svoj cieľ znížiť infláciu spomalením ekonomickej aktivity.

Teraz sa teda musíme vrátiť k normálnemu ekonomickému životu. Starší  ľudia si pamätajú, že v jednom bode existovala taká vec ako diskontná sadzba… že vaša investícia musela generovať peňažný tok. Všetky tieto koncepty novej generácii unikajú,“ povedal Taleb.

 

Kniha

 

Bestseller amerického akademika a investičného poradcu libanonského pôvodu analyzuje fenomén “čiernych labutí”, tj nepredvídaných javov a udalostí s významným dopadom na život jedinca alebo celej spoločnosti, akým bol napr. teroristický útok z 11. septembra 2001, fenomenálny úspech spoločnosti Google či nedávna globálna finančná a ekonomická kríza.

Autor – jeden z mála odborníkov, ktorí nástup krízy predvídali – veria, že príčinou našej nepripravenosti na podobné zlomové udalosti je predovšetkým zotrvačnosť nášho myslenia v podobe prílišnej dôvery v štatistiky a prognostiky, prehnaného kategorizovania, hľadania “logiky” vývoja či sústreďovania sa na špecifiká , Kde by sme mali premýšľať skôr vo všeobecných kontextoch. Jeho kniha, vyzývajúca k tomu, aby sme prehodnotili náš ustálený pohľad na svet a priznali si, ako málo o ňom vieme, patrí dnes k najdiskutovanejším prácam vo svojom žánri, denníkom Times bola označená za jedno z najvplyvnejších diel posledných šesťdesiatich rokov a vďaka autorovmu širokému rozhľadu , zmyslu pre humor a zdravé provokatívnosti je aj veľkým čitateľským zážitkom.