SZPB: osemdesiat rokov podpisu Vianočnej dohody
BRATISLAVA – Oblastný výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB) si dnes pripomenul výročie podpísania Vianočnej dohody.
Na stretnutí na Gajovej ulici číslo 11 v Bratislave, pre domom kde sa dohoda podpísala, minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Juraj Blanár pre Finančné noviny povedal, že dohode je dôležité to, že sa v nej “spojili predstavitelia rôznych konfesií a ideológii v spoločnom boji proti fašizmu.”
Bývalý veľvyslanec SR v Maďarsku a Českej republike Peter Weiss pre finančné noviny povedal, že “Vianočná dohoda je začiatkom budovania slovenskej štátnosti.”
Vianočná dohoda je dokument, na základe ktorého sa pred Vianocami roku 1943 ustanovila ilegálna Slovenská národa rada. Jej úlohou bolo zjednotiť a viesť odboj proti fašistickému režimu na Slovensku a neskôr prostredníctvom celonárodného vystúpenia Sloveniek a Slovákov prevziať politickú moc. Dohoda ďalej zakotvila obnovenie Česko-slovenskej republiky, ale na novom princípe rovnosti Čechov a Slovákov.
Ide o jedinečný akt súdržnosti dovtedy nejednotných politických a občianskych hnutí, ktorý vyústil do spolupráce. Za komunistickú stranu Vianočnú dohodu uzavreli Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, za občianske skupiny Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko. V januári sa k nim pridal národohospodár Peter Zaťko a za sociálnodemokratickú stranu Ivan Horváth.
Dokument je rozdelený do dvoch častí, prvá sa vzťahuje na činnosť SNR: SNR má za úlohu viesť odboj proti Slovenskej republike na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Keď nastane príležitosť SNR ju má zvrhnúť a má sa chopiť moci na Slovensku. Má byť hlavným orgánom Slovenska, kým sa nenájdu vhodní zástupcovia, ktorí prevezmú moc. SNR má udržiavať kontakty s “česko-slovenskou vládou a s celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a podporuje“.
Druhá časť dokumentu sa vzťahuje na vznik budúcej Česko-slovenskej republiky na princípe rovnosti slovenského a českého národa. Budúci štát má byť v úzkom kontakte s ostatnými slovanskými národmi a hlavne so Sovietskym zväzom. Nová republika má byť demokratická a v jej politike majú byť odstránené zložky “fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami“. V tomto duchu sa má viesť aj hospodárstvo, sociálne otázky, kultúra, školstvo a výchova v budúcej republike. V dokumente sa hovorí aj o náboženskej otázke v budúcej ČSR: “Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má byť však vplyv cirkvi na smer a vedenie štátu.” Dokument sa končí siedmym bodom, ktorý znie: “O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú – a to menovite o ústavnoprávnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému – zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa.”
