Svetová ekonomika má známky oslabenia rastu
Globálna ekonomika spomaľuje rast. Ale to znamená hrozbu novej globálnej krízy? Takýto scenár zatiaľ nie je pravdepodobný. Nedávny posun v rétorike vedúcich finančných regulátorov smerom k miernemu uvoľňovaniu posilňuje dôveru akciových trhov, že sa podniknú kroky na podporu hospodárskeho rastu.
Súčasne so zlepšením sentimentu na finančných trhoch sa obnovil záujem investorov o trhy rozvojových krajín. Súčasná situácia je však naďalej celkom krehká. A preto sa treba pozrieť na všetky kľúčové faktory ovplyvňujúce globálnu ekonomiku.
Kľúčové regióny sveta vykazujú čoraz viac známok oslabovania hospodárskeho rastu.
V USA ukazovateľ bežnej podnikateľskej aktivity zaznamenal v januári pokles na 1,5% z 4% v septembri, inflácia zostáva pod úrovňou cieľovej úrovne Federálneho rezervného systému na úrovni 2%. Federálny rezervy systém je americká centrálna banka. Očakávania podnikov a spotrebiteľov sú ďaleko od optimistických. V Číne bol takmer každý významný ekonomický ukazovateľ v posledných mesiacoch nižší ako očakávania. Objemy obchodu klesali, rast reálneho HDP v štvrtom štvrťroku 2018 klesol na 6,4%, prvýkrát pod úrovňou 6,5% od roku 2010 a index očakávaní nákupných manažérov po prvýkrát za dva roky zaznamenáva pokles hospodárskej aktivity.
Hrubý domáci produkt eurozóny v 4. štvrťroku minulého roka v porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom vzrástol len o 0,2% . Je to najnižšia hodnota za posledné štyri roky.
Rastúci počet negatívnych signálov znepokojil finančné trhy v minulom roku a od konca septembra do konca minulého roku klesli kľúčové akciové indexy – S & P 500 klesol o 14%, FT 100 – o 9% Nasdaq “- o 17%.
Avšak veľká väčšina analytikov sa domnieva, že je príliš skoro hovoriť o hospodárskej recesii. Podľa agentúry Bloomberg sa očakáva, že rast globálneho HDP sa v roku 2019 zníži len na 3,5%, po 3,7% v roku 2018.
Miera, v akej sa v budúcom roku, či dvoch, oslabí svetové hospodárstvo, bude vo veľkej miere závisieť od efektívnosti makroekonomických politík v kľúčových regiónoch – USA, Číny a EÚ, ako aj od schopnosti svetových lídrov vyrovnať sa s rastúcimi geopolitickými výzvami.
Od globálnej hospodárskej krízy v rokoch 2007 – 2009 sa národným menovým regulačným orgánom podarilo udržať investičný dopyt vedúcich svetových ekonomík a ich úloha pri obnovení stabilného rastu nemôže byť nadhodnotená. Ich postavenie však teraz komplikuje vysoká úroveň akumulovaných dlhov.
Okrem toho účinnosť kvantitatívneho uvoľňovania finančných prostriedkov, ktorý poskytol východisko z minulej krízy, sa môže čoraz viac a viac zmenšovať, hoci sa naďalej používa.
Situáciu ešte viac komplikujú rastúce politické výzvy.
Obchodný konflikt medzi USA a Čínou, odchod Veľkej Británie z Európskej únie bez príslušnej dohody, ako aj rast obchodného protekcionizmu – to všetko predstavuje najväčšie nebezpečenstvo so svojimi nepredvídateľnými dôsledkami a môže spôsobiť vážne škody globálnej ekonomike.
Najdôležitejším faktorom globálneho hospodárskeho rastu môže byť zvrátenie politiky americkej centrálnej banky.
Od roku 2015 Federálny rezervný systém zvýšil úrokové sadzby deväťkrát o 25 bázických bodov na súčasných 2,25% -2,5%. V decembri americká centrálna banka varovala trhy pre ďalším nárastom úrokových mien v roku 2019. Avšak 30. januára 2018 predseda Fedu Jerome Hayden “Jay” Powell povedal, že pravdepodobnosť zníženia sadzieb je teraz taká vysoká, ako je pravdepodobnosť ich zvýšenia.
Príznaky vážneho spomalenia čínskeho hospodárstva už nútia štát, aby mobilizoval zdroje na jeho stimuláciu. V tomto roku plánujú čínske úrady používať rôzne páky, vrátane zmierňovania mien, fiškálnych stimulov a presnej regulácie regionálneho trhu s nehnuteľnosťami. Ekonomika môže pociťovať pozitívny vplyv dodatočného prílevu úverových fondov už na konci 1. – začiatku 2. štvrťroka 2019.
Takáto prudká zmena rétoriky spolu s rozhodnutím pozastaviť zverejnenie plánov na zvýšenie kľúčových sadzieb a revíziu politiky normalizácie rovnováhy Fedu, poskytla finančným trhom signál o výraznom uvoľnení menovej politiky Fedu.
Poskytla tiež príležitosť ostatným centrálnym bankám, predovšetkým Čínskej národnej banke, dôraznejšie zmäkčiť politiku úrokových sadzieb bez obáv, že by spôsobili nežiaduce oslabenie národnej meny voči americkému doláru.
Mnohí pozorovatelia sa domnievajú, že súčasné úrovne diskontných sadzieb, ináč povedané základných úrokových mier, sú pomerne vyvážené, s možnosťou zníženia takmer o 250 bázických bodov v prípade vážneho hospodárskeho poklesu. Trh práce je naďalej nedostatočne nasýtený a výrazne sa zvyšujú mzdy. Tým sa zachová potenciál rastúcej inflácie a Fed nemôže dovoliť, aby obzvlášť oddialil ďalšie zvýšenie sadzieb.
Zníženie dane pre americké korporácie administratívou amerického prezidenta Donalda Trump tiež výrazne posilnilo americkú ekonomiku. Zároveň to viedlo k deficitu štátneho rozpočtu, ktorý sa v roku 2018 zvýšil na 3,8% HDP. Je nepravdepodobné, že vláda USA bude v roku 2019 schopná poskytnúť ekonomike dodatočné fiškálne stimuly.
Čína však pravdepodobne nedokáže úplne zabrániť spomaleniu.
Fiškálna stimulácia urýchli rast deficitu štátneho rozpočtu, ku ktorému vláda nepristúpi. Výraznému zmäkčeniu menovej politiky prekáža výrazne zvýšené zadlženie ekonomiky, potreba uprednostniť kvalitatívnu stránku ekonomického rastu a neochotu štátnych bánk prijať ďalšie riziká úverovania súkromného sektora. Zvyšujúci sa opatrný postoj vedenia Číny k finančným stimulom neznamená kreditný boom rovnakého rozsahu ako v rokoch 2010 a 2016.
Spomalenie rastu čínskeho hospodárstva od konca minulého roka začalo ovplyvňovať Európu.
Významným negatívnym faktorom je aj zhoršenie obchodných očakávaní v dôsledku politických problémov, z ktorých hlavnými sú dôsledky nekontrolovaného vystúpenia Veľkej Británie z Európskej únie, rast populizmu v Taliansku a ďalších krajinách, či protesty vo Francúzsku. Riziká recesie v Európe sú však naďalej nízke v dôsledku pomerne vysokej úrovne zamestnanosti, rastúcich príjmov, nižších cien energií a priaznivých podmienok financovania.
Európska centrálna banka je však ochotná zakročiť pri viacerých známkami oslabenia hospodárstva.
V tejto súvislosti je pravdepodobné, že ECB na začiatku marca rozhodne o rozšírení programu zameranému na cielené dlhodobé refinančné operáci. Ide o neštandardný menový nástroj, prostredníctvom ktorého ECB poskytuje bankám dlhodobé úvery, a povzbudzuje ich k rozšíreniu úverov spotrebiteľom a podnikom v eurozóne.
ECB plánovala zvýšenie základných úrokov na december 2019. Môže to byť neskôr.
Ďalším významným rizikom pre globálnu ekonomiku je eskalácia obchodnej konfrontácie medzi Spojenými štátmi a Čínou.
Ak 1. marca 2019 nedôjde k výraznému pokroku v rokovaniach, môžu USA zvýšiť dovozné clá pre tovar z Číny z 10% na 25%. Táto perspektíva vážne znepokojuje finančné trhy.
Zložitosť rokovaní pozostáva v tom, že USA chcú dosiahnuť nielen vyváženejšiu obchodnú výmenu, ale aj záruky čínskych orgánov, že nedôjde ku krádežiam technológií, na ochranu duševného vlastníctva, odstránenie necolných bariér a iniciovanie štrukturálnych reforiem, ktoré eliminujú dotácie pre čínske hospodárstvo. Rozsah diskutovaných problémov je veľmi rozsiahly a rokovania o nich pravdepodobne budú pokračovať dlho po stanovenom období. Nedávno strany oznámili významný pokrok v rokovaniach.
Čínske orgány, ktoré sa chcú vyhnúť hmatateľnému úderu po vývoze vývozu krajiny, a administratíva prezidenta Donalda Trumpa, ktorá musí ukázať úspech v jednej z kľúčových oblastí zahraničnej politiky v predvečer volieb, majú záujem na dosiahnutí dohôd.
V základnom scenári môžeme očakávať predbežnú dohodu a pokračovanie v rokovaniach. Vo všeobecnosti napriek vážnym výzvam nám globálna makroekonomická situácia umožňuje udržiavať si opatrný optimizmus.