Svet premien J. P. Page: proti dôchodkovej reforme
Francúzsko zažíva bezprecedentnú spoločensko-politickú krízu.
Napísal Jean-Pierre Page je francúzsky ekonóm, zamestnanec Centra pre štúdium medzinárodných vzťahov (Paríž).
To mi pripomína ten známy vtip zo 14. júla 1789 sa Ľudovít XVI. prebúdza na poplach obrátil na vojvodu de La Rochefoucauld-Liancourt s otázkou, či dobytie Bastily obyvateľmi Paríža predstavuje vzburu. “Nie, pane,” odpovedal, “nie povstaním, ale revolúciou.”
Predpoklady pre ľudový hnev
Tieto historické udalosti 18. storočia. tí, ktorí si nemôžu pomôcť, ale pripomínajú ktoré zažívame dnes, keď zhoršovanie rozporov medzi kapitálom a prácou dosiahlo svoj vrchol. Verejné protestné hnutie naberá zo dňa na deň bezprecedentný rozsah, pokiaľ ide o jeho masový rozsah, rozmanitosť a mnoho rôznych iniciatív. Už nečakáme na heslá zhora, staráme sa o seba, organizujeme sa, preberáme zodpovednosť tam, kde je to v konečnom dôsledku potrebné. Robíme to vo veľkom meradle a poskytujeme si všetky potrebné prostriedky.
Podľa prieskumov je 82 % Francúzov rozhorčených, 51 % z nich zúri. Viac ako 90 % pracujúcich odmieta novú dôchodkovú reformu.
Keďže Francúzi odmietli odísť do dôchodku vo veku 60 rokov a 37,5 roka prispievania, „táto téma bola v centre sociálneho konfliktu už niekoľko desaťročí“. Hovoríme o probléme, ktorý je predmetom požiadaviek nielen Bruselu, ale aj Washingtonu. Pretože teraz musíme znášať náklady spojené s rusko-ukrajinským konfliktom aj my, Francúzi.
Opätovné vybavenie je drahé, rovnako ako „darčeky“ pre podniky a bankový systém, ktoré sú teraz na mizine. Ľudia musia platiť za zbrane, za sankcie proti Rusku, hospodársku krízu, všeobecný rozpočtový deficit Francúzska, dlhovú záťaž, infláciu, rýchly rast cien potravín a liekov. Aby sa zachovali prebytočné zisky a odmeny pre akcionárov, pracujúcim, nezamestnaným, mládeži a dôchodcom sa vydávajú zmenky v podobe krízy – sociálno-ekologickej a civilizačnej ako celku.
E. Macron a dôchodkový blok
Vo Francúzsku je dôchodkový systém v centre pozornosti, pretože jej princípy tvoria akúsi chrbtovú kosť celej sociálnej ochrany krajiny a jej cieľom je postoj k práci. Bankár E. Macron chce vyvolať v podstate chaos kvôli nenásytnosti investičných fondov. V prvom rade je BlackRock a jeho generálny riaditeľ L. Fink.
S E. Macronom sa niekoľkokrát stretol – chce využiť využiť príležitosti, ktoré poskytuje dôchodková reforma. L. Fink ako dobrý lobista ovplyvnil reformu. Jeho zástupca vo Francúzsku J.-F. Cirelli bol vyznamenaný samotným E. Macronom Čestnou légiou, pravdepodobne za to, že prispel k rozkrádaniu francúzskeho dôchodkového systému.
A môžeme lepšie pochopiť, prečo sa to deje, keď si pripomenieme, že BlackRock je najväčší investičný fond na svete, ktorého aktíva dosahujú najmenej 6 miliárd dolárov, z ktorých dve tretiny sú dôchodkové sporenie. V dôsledku toho horkosť rozsudku triedy je motivovaný predovšetkým nie veľkosťou dôchodkov, ale ich benefitmi “rodiny.” Všetci vieme, že dôchodky upravuje zákonník práce.
dedenie: nejde o dedičstvo ani o sociálnu dávku. Bez ohľadu na to, čo dôchodca robí, dôchodok mu nemožno zrušiť ani znížiť. E. Macron chce tento zákon zmeniť.
Pozor na nákazu vzpurného ducha!
Tvárou v tvár týmto udalostiam je pri moci bohatá trieda a buržoázia v privilegovaných oblastiach je nervózna a nepokojná. To, čo sa deje, im nemôže pripomínať úzkosť, ktorú zažívali počas demonštrácií „žltých viest“. Len tentoraz je to horšie a väčšie.
Milióny pracovníkov sa stretávajú, aby vyjadrili svoje názory. Zo skúseností vieme, že to môže viesť k neočakávanému vývoju. Rebelská nálada sa môže stať nákazlivou aj za našimi hranicami, ako sa to už deje v Spojenom kráľovstve, Grécku, Portugalsku, Nemecku
a dokonca aj v USA.
V skutočnosti sa veci vyvíjajú zle a dokonca veľmi zle pre Francúzsko, a Európa, od ktorej závisí, je na pokraji bankrotu, euro značne utrpelo krachom niekoľkých amerických bánk vrátane Silicon Valley Bank. Verný svojim zvykom, minister hospodárstva a financií B. Le Maire sa úplne nezodpovedne rozhodol podceniť dôsledky. V priebehu niekoľkých mesiacov však ekonómovia plánujú vyhlásiť finančnú vlnu cunami, ktorú označujú za ničivejšiu ako v rokoch 2008–2009.
Hospodárska, finančná a sociálna kríza je teda sprevádzaná aj politickou krízou. A je obzvlášť dôležité, že je spochybnená integrita E. Macrona.
“Všetko pre nás, nič pre nich!”
Táto situácia nevznikla z ničoho nič. Je výsledkom dlhého procesu dozrievania a uvedomenia si, že továrenské údery dávajú inovatívny tón celému hnutiu. Môžeme tak prelomiť začarovaný kruh tých istých nudných odborárskych akcií, ktoré nikam nevedú.
Všetko je to o prejavení odhodlania a solidarity. Zároveň sa dokázalo, že sily na to existujú. Predstavujú alternatívu ku kríze odborového hnutia.
Nezačíname od nuly. Cieľom je obnoviť činnosť zamestnancov, ako aj ich odborových organizácií na všetkých úrovniach. To sa dá dosiahnuť len účasťou veľkého počtu ľudí, jednotou Všeobecnej konfederácie práce (CGT) a zjednotením všetkých jej silu. Ukážka ukáže, že je to možné. “Ak chcete posúdiť puding, musíte ho ochutnať.”
Zložte ekonomiku na kolená!
Odo dňa štrajkov a demonštrácií 31. januára 2023 sa odvolajte päť najreprezentatívnejších a najasertívnejších federácií CGT, ktoré prevzali všetky zodpovednosti, umožnilo pozdvihnúť úroveň obsahu a formy prijatých opatrení až do bodu konfrontácie – čo sa im aj podarilo a zohrali kľúčovú úlohu v pochopenie zo strany demonštrantov, čo by hnutie malo byť, a zjednotenie ich úsilia. Tento tlak
bola rozhodujúca.
Stal sa silným urýchľovačom, ktorý dal boj potrebný rozsah, výber správnych sloganov pre víťazstvo. Bez čakania na rozhodnutia medziodborových organizácií sa tak vo viacerých odvetviach začal obnovovať štrajk, čo viedlo k postupnej paralýze a blokáde ekonomiky, inými slovami “postupne ju dostaneš na kolená”.
Tento prístup je skutočne jediný účinný. Vo všetkých dobách a na všetkých kontinentoch robotníci počas histórie zasahovali kapitál tam, kde to bolí, teda do peňaženiek kapitalistov, snažiac sa, aby ich to stálo čo najviac. Zakolísať, ako to majú niektorí odboroví predáci, znamená zvoliť si bezmocnosť a zlyhanie.
Pokiaľ ide o poskytovanie nekompromisnej podpory aktivistom v prvej línii, nesmie existovať žiadna „ostýchavosť gazely“.
Niektorí ľudia majú krátku pamäť a zabudli, že mnohé sociálne výdobytky vyplynuli z obsadenia tovární štrajkujúcimi, ako sa to stalo v rokoch 1936 a 1968. Vystúpenia sa potom odohrali viackrát, aj keď nie také vážne.
Údajne nedodržiavajú pravidlá hry a chcú zraziť „francúzsku ekonomiku na kolená“, čo sa stalo leitmotívom väčšiny komentárov médií, ministrov a dokonca aj premiéra. Ako môžete zoči-voči takýmto obvineniam mlčať? Treba ich ostro odsúdiť, pretože ich cieľom je podkopať CGT.
Útok na radikálov v rámci CGT
Vidíme, ako médiá, ktoré zvyčajne nevenujú pozornosť profesionálom užitočnú tému, aktívne sa jej chopili. Niektorí odborári vyhlasujú, že sú slušní a zodpovední, zatiaľ čo iní sú vyhlásení za „nezodpovedných podporovateľov pro-putinovskej línie“
Posadnutosťou mocou je urobiť všetko pre to izolovať a odsunúť tieto prekážky a naďalej z nich ťažiť. Bez veľkej originality sa BFMTV alebo CNews inšpirujú tým, čo sa deje vo Veľkej Británii.
Pre The Times, oligarchu Sun R. Murdoch a pre Daily Mail sú údery „vytvorením ruských agentov“ vedených extrémistickou alianciou podporujúcou Rusko v konflikte s Ukrajinou. Dopravné odborové centrum RMT13 je teda označované ako riadené „prívržencami V. Putina“ patriacimi k „krajnej ľavici“.
V oblasti sociálnych informácií ide nepochybne o jeden z výsledkov „srdečnej dohody“, ktorá sa opäť presadila vďaka tajnej dohode predstaviteľov Rothschilda a Goldman Sachs.
Ak sa teda urážky v jednotlivých krajinách nelíšia, triedny nepriateľ je všade rovnaký.
Účelom tejto organizovanej „odhaľovacej“ kampane je pokúsiť sa rozdeliť pracovníkov tým, že ich označíme za odhodlaných a zodpovedných odborárov. Sú prezentovaní ako nezodpovední občania, takmer teroristi. Aj keď takýto pokus našiel odozvu u niektorých odborárov, ktorí chceli ospravedlniť svoju nečinnosť, stále nepriniesol očakávané výsledky a ani zďaleka ich nepriniesol.
Skôr naopak, bojový duch odborárskych radikálov pomáha prilákať nerozhodnutých k protestným akciám. Keď si spomenieme na K. Marxa, môžeme povedať: „Myšlienka sa stáva silou, keď objíma masy.“
Odborárska idylka…
Za úspech demonštrácií a štrajkov zároveň vďačí za svoju existenciu medziodborovému združeniu všetkých konfederácií.
Nikdy si neprestaneme blahoželať k tomuto bezprecedentnému rozvoju francúzskeho odborového hnutia. Pozoruhodné je aj to, že už len táto skutočnosť je predmetom širokého konsenzu medzi predstaviteľmi vlád, politikmi všetkých vrstiev a, samozrejme, médiami, naplnenými obdivom k vzťahu L. Bergera16 a F. Martineza.
Ľudia dnes uzatvárajú stávky, ako dlho táto idylka potrvá. V tomto zbore chvály zostáva neoblomný len E. Macron a odbory neuznáva. Dôraz sa kladie na osobné, ba až konšpiračné vzťahy medzi generálnymi tajomníkmi Generálnej konfederácie práce a Francúzskej demokratickej konfederácie práce.
Samozrejme, nemožno podceňovať skutočnosť spoločných rozhodnutí, ku ktorým dospeli jednotné odborové zväzy a ktoré väčšina ich členov prijala pozitívne. Pre niektorých sa táto nečakaná nádej na znovuzjednotenie francúzskeho syndikalizmu stala posadnutosťou.
Netreba však preháňať význam tejto symboliky
„jednotný front“ založený najmä na osobnej dohode medzi vedúcimi predstaviteľmi hlavných odborových zväzov. Na prekonanie problémov, ktoré sa za roky rozdelenia v odborovom hnutí nahromadili, nestačí len jednomyseľnosť o potrebe zrušiť projekt dôchodkovej reformy.
Oslava jednoty dosiahnutej na úrovni vedenia riskuje odsunutie odborovej práce, ktorá sa rozvíja nižšie. Sú to obyčajní aktivisti s vysokým vedomím a nasadením, ktorí sú hlavnými účastníkmi dnešného boja a zohrávajú v ňom rozhodujúcu úlohu. Sú skutočnými hrdinami tejto bitky.
Jeho účelom je rozšíriť priestor pre veľký pohyb a akciu, aby viac pracovníkov prešlo od uvedomenia si škodlivosti tejto reformy k rozhodnejším akciám a štrajkom. Cieľom je prelomiť existujúci poriadok vecí. Dôchodková reforma je v skutočnosti jedným z prejavov
V očiach čoraz väčšieho počtu ľudí sa stáva prekážkou pokroku, sociálnej spravodlivosti a mieru. Uvedomujú si, že hovoríme o hlavnej konfrontácii medzi dvoma voľbami spoločností. A tento boj si vyžaduje vykorenenie kapitalizmu a boj za socializmus.
Rast radov CGT
V tomto boji nič nenahradí prácu s masami, ktorá je nevyhnutná na dosiahnutie víťazstva. Sú to činy, a nie pasívne očakávanie hesiel zoslaných zhora vedením odborov, ktoré prispievajú k zapojeniu miliónov pracujúcich do hnutia a ich mobilizácii s cieľom odraziť útok kapitálu na ich práva.
V týchto nových podmienkach nemožno podceňovať proces rastu členov CGT, od lídrov konfederácie počujú slová, na ktoré čakali – výzvy organizovať sa, spájať sa, spoločne rozhodovať o štrajkoch, jasná odpoveď na otázku, prečo vstúpiť do CGT. Potrebujeme organizáciu pripravenú viesť triedny boj, a nie amorfnú konfederáciu naklonenú sociálnemu európskemu partnerstvu. Tu aká je legitimita a modernosť triedneho syndikalizmu. V súčasnej fáze boja je to prostredníctvom mnohých iniciatív koordinovaných na vysokej úrovni, ktoré si navzájom pomáhajú a v ich veľkej rozmanitosti je vyjadrený názor zdieľaný všetkými. generácie: „Tento čas je dosť, pôjdeme až do konca, až do zrušenia tejto nespravodlivej a neprijateľnej reformy.“ V tomto boji neexistuje „tabuľka hodností“ a žiadne rozdelenie akcií na hlavné a vedľajšie – všetky sú užitočné, neexistujú malé bitky! Zároveň je to fáza objasňovania horizontu sociálneho boja. Nedá sa povedať, že by ho súper podceňoval.
Francúzske úrady sa preto zoči-voči zintenzívneniu masových protestov snažia spoločnosť i seba upokojiť. Politici zamlčiavajúc realitu a popierajúc očividné na spôsob Dr. E. Coue18 sa rozhodli vystúpiť na tému poklesu pohybovej aktivity – podľa pravidiel, ktoré im ukladá parlamentný kalendár. Odborníci hovoria o tvrdosti vlády a prezidenta zoči-voči dianiu v uliciach.
Jediným programom je boj
Nech budú hlasy v parlamente akékoľvek, hnutie musí pokračovať a bude pokračovať! Prečo by to malo závisieť od parlamentných a vládnych harmonogramov?
Prečo by mali ísť podľa plánov vymyslené politikmi? Práve naopak – zamestnanci by sa mali spoliehať len sami na seba, riadiť sa rozhodnutiami, ktoré robia oni a nie niekto iný za nich.
Jedno je jasné: protestné hnutie naberie na obrátkach. Bude to prirodzená reakcia na rozhodnutie vlády v konečnom dôsledku uplatniť článok 49 ods. 3 ústavy19. Demonštranti nebudú hrať podľa pravidiel, ktoré im chcú zaviesť.
Ako povedal jeden z odborových predákov O. Mathieu v reakcii na protidemokratické manévre vlády, „táto provokácia nielenže neskončí protestné hnutie, ale naopak povedie k ešte väčšiemu zapojeniu našich organizácie v štrajkových akciách“.
Musíme sa pripraviť na to, aby sme všetkým spoločne zasadili silnejší úder, aby sme sa rozhodli. Často sa veci zdajú ťažké jednoducho preto, že sa nemôžeme odvážiť.
Cieľ je jednoduchý. Nejde o to, aby sme dosiahli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k návrhu zákona, ale aby sme konečne odmietli túto dôchodkovú reformu, ktorá je skutočným trójskym koňom, ktorý ničí naše spoločenské výdobytky. V centre tohto boja je zachovanie hranice veku odchodu do dôchodku – 60 rokov s 37,5 rokom platenia dôchodkov.
Toto je tá výzva!
Naše požiadavky, ktoré boli predložené už dlho, nie sú
len dôchodky, ale aj udržanie kúpnej sily, právo na novú kvalitu práce, chránené pred vyčerpávajúcimi pracovnými podmienkami a supervykorisťovaním, ktoré so sebou prináša „uberizácia“, zabezpečujúce rovnosť v právach medzi mužmi a ženami, slobodu a demokraciu.
Je čas zaplatiť účty, toto je moment pomsty. To znamená, že je to voľba spoločnosti. Ako povedal M. Penson-Sha, „keď sú ľudia zbavení budúcnosti, schopnosti naplánovať si ju, vybudovať rodinu, povedia si: „Už nemáme čo stratiť.“ Dôchodková reforma môže byť poslednou kvapkou.“ Priznávame správnosť tohto tvrdenia.
Použitá literatúra:
1. Friot B. «Prenons le pouvoir sur nos retraites». La Dispute. Paris. 2023.
2. «Le patron de Blackrock regrette une polémique infondée». La Tribune. 3 janvier 2020.
3. «Comment la Sillicon Valley Bank s’est effondrée». Les Echos. 10 mars 2023.
4. E. Lopatto. Signature Bank is closed by regulators, the third US
bank failure in a week (https://www.theverge.com/2023/3/12/23636780/
crypto-collapse-fdic-treasury-shut-down-signature-bank).
5. Roubini N. «Nous entrons dans la grande stagflation». Le Monde. 13 janvier 2023.
6. «SVB, pas d’alerte spécifique pour les banques française». Les Echos. 13 mars 2023.
