Stereotypy, masová komunikácia a verejná mienka

BRATISLAVA – V sociálnej psychológii je stereotyp príliš rozšíreným názorom na určitú kategóriu ľudí. Toto je očakávanie, ktoré môžu mať ľudia o každej osobe v určitej skupine.

Typ očakávania sa môže líšiť; môže to byť napríklad očakávanie týkajúce sa osobnosti, preferencií alebo schopností skupiny. Stereotypy sú zovšeobecnené, pretože sa predpokladá, že stereotyp platí pre každého jednotlivca v kategórii. Aj keď takéto zovšeobecnenia môžu byť užitočné pri prijímaní rýchlych rozhodnutí, môžu byť pre konkrétnych jednotlivcov nesprávne. Stereotypy vedú k sociálnej kategorizácii, ktorá je jednou z príčin predsudkov a môže vzniknúť z viacerých dôvodov.
Obsah stereotypu sa týka atribútov, ktoré podľa ľudí charakterizujú skupinu. Výskum obsahu stereotypov skúma, čo si ľudia myslia o druhých, nie o príčinách a mechanizmoch spojených so stereotypmi. Prvé teórie obsahu stereotypov navrhovaných sociálnymi psychológmi, ako je Gordon Allport (Brown, R, Sam Gaertner: Blackwell Handbook of Social Psychology: Intergroup Processes. Willey. 2008. 576 p.), naznačujú, že stereotypy vonkajších skupín odrážajú rovnakú antipatiu. Napríklad Katz a Braley vo svojej klasickej štúdii z roku 1933 tvrdili, že etnické stereotypy boli jednotne negatívne.
V oblasti vzájomného vnímania rôznych spoločenstiev existuje stály sociálno-psychologický mechanizmus. Môže to byť ohraničené binárnou opozíciou, ktorá môže znieť my – , alebo naši – vaš, našizmus – vašizmus.
Ak má prvá určitá komunita ľudí úspech alebo pozitívny výsledok činnosti v dôsledku rôznych druhov okolností, potom je to prvá komunita vo väčšine prípadov, ktorá to pripisuje svojim vnútorným vlastnostiam alebo vlastnostiam. Druhá skupina to spája s vonkajšími okolnosťami.

Ak má druhá určitá komunita ľudí úspech alebo pozitívny výsledok činnosti v dôsledku rôznych okolností, potom ju prvá komunita vo väčšine prípadov spája, spája s vonkajšími okolnosťami a druhá komunita to vo väčšine prípadov pripisuje svojim vnútorným vlastnostiam alebo vlastnostiam.

Stereotypy, ktoré sa najviac vyskytujú v televízii v Európe a Ruskej federácii, ale aj v iných médiách.
1. V Rusku máme vlastné hodnoty, európske hodnoty nepotrebujeme.
2. V Európe máme svoje vlastné hodnoty, ruské hodnot y.
3. Európska únia čoskoro prestane existovať.
4. Európska únia sa rozširuje napríklad na Balkáne.
5. NATO je namierené proti Ruskej federácii.
6. Ruská federácia je namierená proti NATO.
7. Ruská federácia pripojila Krym po referende k svojmu územiu,
8. Ruská federácia pripojila Krym k svojemu územiu armádou.
9. Ruská federácia nemá na východnej Ukrajine svoju armádu.
10. Ruská armáda má na východnej Ukrajine vlastnú armádu.
11. Na Ukrajine došlo k prevratu.
12. Na Ukrajine revolúcia dôstojnosti.
13. Ruská federácia nie je ZSSR.
14. Ruská federácia je stále ZSSR.
15. Ruská federácia je suverénnou demokraciou.
16. Ruská federácia nie je liberálna demokracia.
17. Migranti ohrozujú Európu.
18. Migranti neohrozujú Európu.
19. Ruská federácia nezasiahla do záležitostí Spojených štátov.
20. Ruská federácia zasiahla do záležitostí Spojených śtátov.
21. Druhá svetová vojna sa začala mníchovskou dohodou.
22. Druhá svetová vojna sa začala paktom Molotov-Ribentrop.
23. Rusko nepodnecovalo II. svetovú vojnu.
24. Rusko podnecovalo II. svetovú vojnu.
25. Červená armáda oslobodila krajiny strednej a východnej Európy.
26. Červená armáda vstúpila do krajín strednej a východnej Európy a obsadila ich.
27. Ruská federácia nechce ovplyvňovať krajiny strednej a východnej Európy.
28. Ruská federácia chce ovplyvniť krajiny strednej a východnej Európy.
29. Politiky LGBTI v Európe dominujú.
30. V Ruskej federácii potláčajú komunitu LGTBI.
31. Ruská federácia je moderný štát
32. Ruská federácia je zaostalý štát.
33. Ruská federácia netrestá opozíciu, a keď iba za porušenie zákonov.
34. Ruská federácia používa zákony na potrestanie opozície.