Štatutárny audit a audítori v kocke (2) 

Položili ste si niekedy otázku, čo je vlastne nezávislý audit a čo by ste mali vedieť nielen o samotnom štatutárnom audite, audítoroch či dohľade, ale aj o význame tejto nezávislej regulovanej profesie pre spoločnosť?

Zorientovať sa v tejto problematike vám v nasledujúcich riadkoch pomôžeme spolu s Ing. Zdenkou Kvaskovou, audítorkou a členkou prezídia Slovenskej komory audítorov (SKAU).

Môžete bližšie vysvetliť v čom spočíva význam slovného spojenia „účtovná profesia“ a či je rovnako vnímaná tak v zahraničí, ako aj na Slovensku?

– Výraz „Účtovná profesia“ má v zahraničí iný význam ako na Slovensku, tam sa vníma ako profesia, ktorá je výsledkom procesu certifikácie a zahŕňa certifikovaných účtovníkov, audítorov a poradcov, poskytujúcich rozsiahlu škálu odborných služieb v rôznych podnikoch a odvetviach. U nás na Slovensku je vedenie účtovníctva voľnou živnosťou, čo v praxi znamená, že ho môže vykonávať naozaj ktokoľvek. Preto by som skôr použila termín „Povolanie účtovníka“. Naša legislatíva momentálne – na rozdiel od legislatívy v niektorých vyspelých krajinách západnej Európy – nepožaduje povinné poistenie účtovníkov, povinné vzdelávanie a dokonca ani len povinné dodržiavanie etického kódexu…

Aký je – aj s prihliadnutím na vyššie spomínanú legislatívnu benevolenciu na Slovensku – najväčší rozdiel medzi štatutárnym audítorom a účtovníkom?

– Účtovníci sú zodpovední za účtovanie jednotlivých účtovných operácií a za vedenie účtovníctva v účtovných jednotkách a za zostavenie účtovnej závierky, či už interne (ako zamestnanci) alebo externou formou ako dodávatelia služieb vedenia účtovníctva. Nemajú povinnosť byť členom v žiadnej profesijnej komore. Na druhej strane Združenie účtovníkov Slovenska a Slovenská komora certifikovaných účtovníkov sa snažia zvyšovať kvalifikáciu a odbornosť účtovníkov prostredníctvom organizovania kurzov a webinárov pre svojich členov, členstvo aj vzdelávanie je však dobrovoľné. Slovenská komora certifikovaných účtovníkov zašla ešte ďalej a zaviedla (resp. v roku 2000 jej predchodca – vtedajší Slovenský zväz účtovníkov) systém certifikácie účtovníkov. Avšak aj tento je dobrovoľný a nie je podmienkou pre vykonávanie povolania účtovníka.

… a čo štatutárni audítori? Tí sú ako na tom, v porovnaní s účtovníkmi?

– Externí audítori, svoju profesiu vykonávajú na základe získanej licencie, pre ktorú musia spĺňať Náročné odborné a legislatívne požiadavky. Musia prejsť procesom náročných odborných skúšok, na to, aby až následne mohli poskytovať spoločnostiam profesionálne nestranné, odborné audítorské služby. Svojim nezávislým odborným stanoviskom k informáciám vykazovaným v účtovnej závierke, zvyšujú a garantujú objektívnosť, dôveryhodnosť a transparentnosť samotných informácií. Ich postavenie a práca audítorov určuje zákon o štatutárnom audite, ktorý určuje povinné členstvo v Slovenskej komore audítorov a požiadavky pre sústavné vzdelávanie (predpisuje minimálny počet hodín, ktorý audítor musí dosiahnuť každý rok v rámci vzdelávania. Práca audítorov sa ďalej riadi požiadavkami smernice a nariadenia EÚ o audite a príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi (niektoré iné zákony tiež kladú na audítora požiadavky) a je kontrolovaná Slovenskou komorou audítorov (SKAU) a Úradom pre dohľad nad výkonom auditu (UDVA). Pri poskytovaní audítorských služieb sú štatutárni audítori povinní dodržiavať „Medzinárodné usmernenia na kontrolu kvality, štatutárny audit, preverenie, iné uisťovacie a súvisiace audítorské služby vydaných Medzinárodnou federáciou účtovníkov (IFAC). Zároveň sú povinní dodržiavať Medzinárodný etický kódex , alebo národný ekvivalent. Takže pokiaľ si porovnáte odbornosť, transparentnosť, nezávislosť či kvalitu a požiadavky na celkovú kvalifikačnú úroveň audítora a účtovníka na Slovensku, zistíte pomerne výrazné, či až priepastné rozdiely…

Už v predchádzajúcej odpovedi ste spomínali náročnosť, ktorá je kladená na získanie licencie audítora. Zaujímalo by ma v tejto súvislosti, aké požiadavky musí spĺňať adept na to, aby sa mohol stať audítorom…

– Smernica EÚ o audite, ktorá je na Slovensku transponovaná v zákone o štatutárnom audite,  stanovuje, že titul audítora môžu používať iba osoby, ktoré spĺňajú stanovené zákonné požiadavky na vzdelanie, prax a skúšku. Definuje zároveň, ako sa kvalifikovať ako audítor, zostať kvalifikovaný a tiež definuje vyhradené činnosti, ktoré môžu vykonávať iba audítori. Audítori sa musia zúčastňovať na neustálom profesionálnom rozvoji (CPD), aby si udržali svoje znalosti a udržali si kvalifikáciu. Smernica EÚ o audite uvádza minimálne požiadavky na vzdelávanie, vrátane hlavných tém a sankcií za nedodržiavanie. Vnútroštátne požiadavky (aj tie na Slovensku) sú často prísnejšie a vyžadujú si v priemere 40 hodín CPD ročne. Audítorovi udeľuje licenciu UDVA po úspešnom absolvovaní skúšok.  

Dovoľte mi otázku na záver – kto a za akých podmienok vymenováva audítora?

Audítori sú menovaní na valnom zhromaždení auditovanej spoločnosti alebo členskej schôdzi v súlade so smernicou EÚ o audite z roku 2014 a národnou legislatívou (zákonom o účtovníctve). Ako ďalší postup pre subjekt verejného záujmu vyžaduje nariadenie EÚ o audite z roku 2014, aby výbor pre audit alebo dozorná rada vykonali výberové konanie a poskytli predstavenstvu spoločnosti odporúčanie na vymenovanie audítora po výberovom konaní. Spomínaná problematika a proces  je v rámci slovenskej legislatívy upravená tak, že pokiaľ nemá účtovná jednotka predstavenstvo, valné zhromaždenie alebo členskú schôdzu, postup schvaľovania a odvolávania audítora účtovnej jednotky ustanoví osobitný predpis. Napríklad, pri audite politických strán audítora určuje Slovenská komora audítorov žrebom zo zoznamu audítorov.