SPPK: Plán obnovy sa vysmial poľnohospodárom a potravinárom do očí, ide aj o zlyhanie Mičovského
BRATISLAVA – Plán obnovy nepočíta so žiadnou podporou slovenského pôdohospodárstva a potravinárstva. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) je daným stavom znepokojená. Postoje a hodnotenia SPKK zverejnila na jej stránke hovorkyňa Jana Holéciová.
“Slovensko významne zaostáva v konkurencieschopnosti a potrebuje posilniť svoju pozíciu na spoločnom európskom trhu. To uvádza aj samotný text Plánu obnovy, keď konštatuje, že hlavnou výzvou pre Slovensko je vymaniť sa z pasce stredného príjmu a reštartovať konvergenčný proces, “konštatuje SPPK.
- Požadujeme zaradiť poľnohospodárstvo a potravinárstvo do Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Trváme na tom, že agropotravinárske podporné nástroje v pláne obnovy a odolnosti sú obhájiteľné v kontexte potrieb Slovenskej republiky a európskych priorít. Mechanizmus EÚ na podporu obnovy a odolnosti je určený na prekonanie koronakrízy – čo si vyžaduje rozsiahle investície a významné reformy aj v oblasti agropotravinárstva.
- Prípravu slovenského Plánu obnovy a odolnosti považujeme za netransparentnú a neparticipatívnu. Zástupcovia agropotravinárskeho sektora neboli prizvaní do procesu prípravy a nepodieľali sa na formulácii tohto dôležitého dokumentu.
- Aj keď je Slovensko výrazne vidieckou krajinou, návrh plánu obnovy žiadnym spôsobom neadresuje vidiek a jeho špecifické problémy – najmä čo sa týka vysokej nezamestnanosti a nízkej príjmovej úrovne.
- Požadujeme upraviť Komponent 05. Adaptácia na zmenu klímy tak, aby zohľadnil dôležitú úlohu poľnohospodárstva a potravinárstva pri napĺňaní cieľov v oblasti zmeny klímy a biodiverzity.
- Požadujeme upraviť Komponent 02. Obnova budov a komponent 17. Digitálne Slovensko tak, aby zohľadnili dôležitú úlohu potravinárstva v obnove ekonomiky krajiny SR. Požadujeme doplniť alokáciu zdrojov na priamu podporu firiem potravinárskeho priemyslu, a to formou pôžičiek alebo formou grantov so zameraním na podporu a budovanie odolnosti potravinárskeho priemyslu.
Okrem toho SPPK zásadne nesúhlasí s vylúčením agropotravinárskeho rezortu z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na základe zdôvodnenia MF SR, že sektor je financovaný zo zdrojov Európskeho poľnohospodárskeho a záručného fondu (EPZF) a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ. Okrem určenia smeru pre strednodobé a dlhodobé verejné reformné a finančné intervencie má Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti zintenzívniť verejné investície a reformy v období po kríze spôsobenej pandémiou Covid-19. Dokument teda deklaruje, ktoré odvetvia sú významné z hľadiska potrebnej obnovy, budovania odolnosti a zachovania produkčného potenciálu krajiny vzhľadom na klimatické zmeny a pandémie. Tu zohráva poľnohospodárstvo a potravinárstvo významnú úlohu nielen vzhľadom na strategickú autonómiu štátu a prorastový potenciál, ale aj ako hlavný sektor riešenia klimatickej a environmentálnej krízy a adaptácie na zmenu klímy – čo je nadsektorová téma a záujem celej spoločnosti. Slovenskí poľnohospodári a potravinári budú postavení pred nové výzvy a zároveň sú opomenutí v pláne obnovy, ktorého zdroje sú primárne na účel zeleného prechodu určené.
SPPK považuje za neprípustné vylúčenie pozemkových úprav z pôvodného návrhu Plánu obnovy a odolnosti na úkor navýšenia alokácie na pozemkové úpravy v návrhu Intervenčnej stratégie novej Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023-2027. Pozemkové úpravy majú výrazne nadrezortný charakter a nemôžu byť financované zo zdrojov primárne určených na rozvoj pôdohospodárstva. Ich realizácia je efektívnym nástrojom na riešenie rozdrobenosti pozemkového vlastníctva, na ochranu prírody a prípravu krajiny na očakávané klimatické zmeny (vodozádržné a protierózne opatrenia), a preto sú vo verejnom a nie rezortnom záujme.
