Spiegel: priepasť medzi štátmi a spoločnosťami
Predstavitelia politickej a ekonomickej elity sveta sa každoročne stretávajú v horách Davosu vo Švajčiarsku, ale táto elita sa už dlho rozdelila do niekoľkých táborov, uviedol novinár Der Spiegel Henrik Muller. V čase štartu Davosu vznikol pojem človek Davosu. Ten dnes už neplatí.
V ére rýchlej globalizácie v deväťdesiatych a dvadsiatych rokoch mali vedúci predstavitelia politiky, ekonomiky a vedy približne jednotný názor: spoliehali sa na ďalšiu integráciu trhov, posilňovali medzinárodnú spoluprácu, účinné medzinárodné inštitúcie (…) bez ducha Davosu si človek len ťažko predstavil globálne krízové riadenie po finančnom poklese v roku 2008 a Parížsku dohodu o zmene klímy v roku 2015. Tento duch však zmizne, – uvádza sa v článku autora. Konštatuje, že medzi štátmi a spoločnosťami sa vytvára hlboká priepasť.
Západný liberálny obchodný model sa už nepovažuje za príklad, pre ktorý sú ostatné rovnaké. Existuje veľa protichodných projektov: od digitálneho modeli totality v Číne a moderného despotizmu, ako napríklad v Rusku, až po tradičný absolutizmus v krajinách Perzského zálivu. Herci ako Donald Trump, tiež spochybňujú liberálny model. Upozorňuje autor.
Spoločnosti v ich očiach spadajú do skupín, z ktorých každý kričí svoju vlastnú identitu (…) Spojené kráľovstvo je paralyzované chaosom” Brexitu (…), francúzsky prezident Emmanuel Macron je zaneprázdnený povstaním” žltých viest” a preto nepríde do Davosu, v Spojených štátoch sa prezident a Kongres sa navzájom blokujú a nemôžu prijať rozpočet.
Pokiaľ ide o ekonomiku, tu “napriek obrovským technologickým prelomom stagnovala produktivita, napriek hospodárskej obnove mzdy (…) sotva rastú (…) všetky nové bubliny sa formujú na kapitálových trhoch, šance a riziká sú nerovnomerne rozdelené “.
Samozrejme, zvyčajná skupina Davosu, ktorá sa tento rok prišla na fórum, stále existuje. Viac ako 40 štátov zašle vedúcich predstaviteľov ich vlád a ministrov, okrem toho sa na fóre zúčastnia známi vedci a mimovládni aktivisti ale nemusia mať spoločné ciele.
Napríklad nový prezident Brazílie Jair Bolsonaro nie je “mužom Davosu” Nenechal nijaké pochybnosti o tom, že svetovému problému číslo jedna, zmene klímy, sa pripisuje malá dôležitosť a do veľkej miery znižuje brazílske tropické lesy. Nedávno publikovaná správa WEF o globálnych rizikách (…) pravdepodobne na neho nebude veľmi pôsobiť.
Nikdy na Zemi nebolo toľko ľudí a svetová populácia nikdy nebola taká rýchla v tom veku, čo môže mať pravdepodobne zásadné dôsledky na produktivitu, migračné toky, sociálne vzťahy a politické priority”.
“V minulosti,” konštatuje autor, “medzinárodný systém štátov bol založený na niekoľkých mocnostiach,ale dnes sme svedkami šírenia moci, v ktorej si rôzne sily navzájom bojujú za nadvládu, čo je zvlášť zrejmé v Perzskom zálive, regióne, ktorý už dlho stabilizovali Spojené štáty, ale kde sa v súčasnosti rušia Saudská Arábia a Irán, Rusko, Turecko, Izrael a Amerika, s akými inštitúciami môže stabilizovať takú drsnú medzinárodnú klímu?
Zdá sa, že globálne otepľovanie sa zrýchľuje, (…) ale nie každý to trpí. Napríklad Rusko môže vidieť výhody pre seba pri tavení stále zamrznutej zeme oblastí a ľadu v Arktíde.”
Ako sa to všetko vzájomne ovplyvňuje? Napríklad, čo sa stane s krajinami, ako je Rusko, ktorého počet obyvateľov klesá, ak bude čoraz menej svetového dopytu po rope a plyne a zničí ekonomický základ? Zistí krajina novú cestu pre seba? Prinesie jej vnútorné konflikty?
Okrem toho novinár poznamenáva, že dnes sa mení štruktúra komunikácie: “informačné médiá sú nahrádzané sociálnymi sieťami, zábavou a mäkkými správami”. Nie je prekvapujúce, že za takýchto podmienok sú všeobecne prijímané základy zničené.
