Sociologický pohľad medzi východom a západom
BRATISLAVA – Miloslav Bahna, Sociologický ústav SAV Roman Hofreiter, Filozofická fakulta UMB Oľga Gyárfášová, Fakulta sociálnych a ekonomických vied UK Jozef Zagrapan, Sociologický ústav SAV, vydali v Sociologickom ústave Slovenskej akadémie vied monografiu Medzi Východom a Západom s podtitulom Prípad Slovensko.
Autori sa zamýšľajú: V čom by mali spočívať systematické rozdiely medzi postkomunistickými východnými spoločnosťami a západnými kapitalistickými spoločnosťami? Aké sú faktory, ktoré by mali spôsobovať aj v súčasnosti pozorovateľné a merateľné rozdiely medzi európskymi krajinami s komunistickou skúsenosťou a krajinami, v ktorých táto skúsenosť absentuje? Existovala jedna, spoločná alebo dostatočne podobná postkomunistická skúsenosť, ktorá by mala byť dôvodom podobnosti spoločností bývalého východného bloku?
Autori vychádzajú z teoretických poznatkov a z výsledkov sociologických výskumov v International Social Survey Programme (ISSP). To je medzinárodný program spolupráce, ktorý každoročne vykonáva prieskumy týkajúce sa rôznych tém relevantných pre spoločenské vedy.
Organizácia ISSP vznikla v roku 1984. Jej zakladajúcimi členmi boli Austrália, Nemecko, Veľká Británia a USA. Odvtedy zahŕňa členov pokrývajúcich rôzne kultúry po celom svete. Jej inštitucionálni členovia, z ktorých každý zastupuje jeden národ, pozostávajú z akademických organizácií, univerzít alebo prieskumných agentúr. Od svojho založenia sa prieskumov ISSP zúčastnilo viac ako milión respondentov. Všetky zhromaždené údaje a dokumentácia sú k dispozícii bezplatne.
Monografia má päť kapitol. Pozrime sa na niekoľko myšlienok z nich.
Prvá kapitola sa venuje konceptom nacionalizmu východného a západného typu. Závery autorov na základe výskumu ISSP sú nejednoznačné. Existujú krajiny kde nie je príklon k národu silnejší ako k občianstvu, alebo naopak, alebo je to naopak.
Druhá kapitola sa zaoberá ekonomickými problémami postkomunistických spoločností. Sociálne siete podľa autorov sociálne siete nemajú jednoznačný súvis medzi komunistickou minulosťou, transformáciou pri hľadaní nového zamestnania.
V tretej kapitole nájdeme analýzu predstáv verejnosti o občianstve. Výsledky ukazujú, že občianstvo medzi slovenskými ľuďmi sa vníma ako poriadok, poslušnosť, povinnosť. Ide vlastne o dodržiavanie zákonov. Menší význam má angažovanosť občanov. Tým sa Slovensko odlišuje od krajín stredného prúdu.
Ohniskom obsahu štvrtej kapitoly je korupcia, či už skúsenosti s ňou, alebo názory na ňu. Autori prichádzajú k záveru, že ak ľudia vnímajú všetkých politikov ako skorumpovaných majú väčšiu tendenciu prikláňať sa k radikálnym skupinám. Viac radikálnu ľavicu podporujú najmä tí ľudia, ktorí majú reálnu skúsenosť s úplatkami-
Piata a posledná kapitola je zameraná na metodologický princíp v sociologickom výskumy, ktorým je porovnanie. Sociológovia používajú odborný pojem komparácia.
Táto kapitola vychádza z poznatku o tom, že otázka pre respondenta môže predznamenať jeho odpoveď. Autori v ňom popisujú vedecký experiment, ktorý je zameraný na túto oblasť.
Monografia je výsledkom práce v rámci projektu Medzi východom a západom, hodnotová integrácia alebo divergencia? Slovensko v medzinárodných komparatívnych výskumoch podporeného Agentúrou na podporu výskumu a vývoja ako projekt APVV-14-0527.
