SNP finančne zabezpečil ekonóm Imrich Karvaš

29. augusta 202331. augusta 2023 Finančné Noviny Imrich Karvaš, SNP

Ekonóm Imrich Karvaš sa narodil 25. februára 1903, v obci Varšany, neskôr Kalinčiakovo, dnes súčasť mesta Levice.

Zomrel 20. februára 1981. Bol to bol slovenský národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg. Počas druhej svetovej vojny prvý guvernér Slovenskej národnej banky. Podporoval protinacistický odboj a Slovenské národné povstanie.

Väznený nacistami. Po druhej svetovej vojne sa venoval pedagogickej činnosti. Pre odmietavý postoj ku komunistickému režimu bol väznený a prenasledovaný. Rehabilitovaný v roku 1969.

Po maturite na skalickom gymnáziu v roku 1921 začal študovať na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Počas štúdia si privyrábal doučovaním žiakov a ako pomocná vedecká sila na fakulte. Dosahoval výborné študijné výsledky a bol aj spoločensky aktívny. Bol zvolený za predsedu študentského spolku Právnik.

V rámci spolkového života a kultúrnych stykov sa zoznámil s Helenou Růžíčkovou, ktorá bola dcérou českého profesora, ktorý prišiel na Slovensko budovať lekársku fakultu. Zosobášili sa v roku 1928. V slobodnom ovzduší ČSR Karvaš nadväzoval mnohé spoločenské a kultúrne kontakty a prehlboval svoje odborné znalosti. V roku 1929 sa im narodila dcéra Oľga a v roku 1932 prvý syn Milan. V roku 1943 aj druhý syn Ivan. Počas svojich štúdií sa Karvaš vyprofiloval ako odborník v hospodárskych vedách.

Po skončení štúdií začal pracovať v Bratislavskej priemyselnej a hospodárskej komore ako tajomník. V roku 1925 začal pôsobiť ako asistent na Právnickej fakulte. V nasledujúcich dvoch rokoch získal študijné štipendium, ktoré mu umožnilo študovať hospodárske právo na parížskej a štrasburskej univerzite. Vo Francúzsku sa Imrich Karvaš venoval výskumu tamojšej meny, čo uzavrel publikovaním svojej práce o medzinárodnom dosahu inflačných procesov a ich vplyve na menu. Po návrate opäť pôsobil na Právnickej fakulte, kde roku 1929 získal titul docenta v odbore národné hospodárstvo.

V roku 1934 sa stal mimoriadnym profesorom a roku 1940 univerzitným profesorom. V rokoch 1947 – 1948 pôsobil ako dekan Právnickej fakulty. Ako odborníka ho pozvala Stanfordská univerzita na prednáškové turné do USA a Kanady. Stal sa členom Academy of Political Science v New Yorku a Econometric Society v New Hawene. Prednášal aj vo Francúzsku, Švajčiarsku, Nemecku a Británii.

Už po skončení vysokej školy sa zapojil aj do riadenia národohospodárskych inštitúcií a bánk. V rokoch 1926 – 1930 bol tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory. Od roku 1930 bol tajomníkom Zväzu slovenských bánk (až do roku 1933). Bol spoluzakladateľom Národohospodárskeho ústavu Slovenska a Podkarpatskej Rusi, ktorého generálnym tajomníkom bol od roku 1932. Tu pôsobil až do roku 1938. Od roku 1936 bol zároveň viceprezidentom Exportného ústavu v Prahe.

Imrich Karvaš bol v tomto období aj publicisticky činný. Publikoval v periodikách ako napríklad Prúdy či Hospodárske rozhľady, do ktorých prispievalo mnoho odborníkov a ľudí činných v hospodárstve. V tomto období publikoval svoju priekopnícku prácu Hospodárska štatistika Slovenska. Z iniciatívy Milana Hodžu založil dvojtýždenník Politika, ktorý sa stal výraznou tribúnou výmeny politických, kultúrnych a ekonomických názorov. Karvaš sa vo svojich názoroch prikláňal k decentralizácii československého štátu a stal sa výrazným predstaviteľom tzv. regionalizmu. Nebol prívržencom politického autonomizmu.

Po rozbití ČSR Karvaša vyzval k spolupráci osobne Jozef Tiso napriek tomu, že vedel o jeho politicko-spoločenskej orientácii (prívrženec ČSR, slobodomurár, demokrat, manželka českej národnosti). Slovenský štát totiž pre svoje fungovanie potreboval odborníkov, ktorí by ho dokázali udržať na nohách. V marci 1939 sa stal prvým guvernérom Slovenskej národnej banky (SNB). Vo svojej funkcii sa snažil minimalizovať škody spôsobené nemeckým tútorstvom.

Od novembra 1939 bol spolu s ministrami financií, hospodárstva, dopravy a so zástupcom Ústredného združenia slovenského priemyslu Petrom Zaťkom členom Komitétu hospodárskych ministrov, kde riešili koncepčné aj aktuálne otázky ekonomickej stratégie. Realizáciou svojich názorov na hospodársku politiku sa zaslúžil o priaznivý vývoj ekonomiky Slovenskej republiky v období druhej svetovej vojny.

Na jeho podnet bola roku 1940 v Bratislave vznikla Vysoká škola obchodná. Od roku 1942 zastával funkciu predsedu Najvyššieho úradu pre zásobovanie. Kvôli svojim snahám o minimalizáciu dopadov nemeckých nárokov, ako aj pre svoje kontakty sa dostal do pozornosti spravodajských služieb.

Zapojil sa aj do protifašistického odboja. Spolupracoval s Dr. Ing. Petrom Zaťkom, prostredníctvom ktorého nadviazal kontakty s členmi ilegálnej SNR. Viackrát intervenoval v prospech zatknutých odbojárov a udržoval kontakty s mnohými opozične naladenými osobnosťami ako napríklad Vavrom Šrobárom, Gustávom Husákom, Mirkom Veselom. Koncom augusta 1944 upozornil Vavra Šrobára, že mu hrozí zatknutie a je potrebné, aby unikol z pozornosti bezpečnostných orgánov. Zabezpečoval prípravu SNP po finančnej a hospodárskej stránke. Nariadil predisponovanie troch miliárd korún zo SNB v Bratislave do jej filiálky v Banskej Bystrici. Taktiež nariadil predisponovanie zásob iných komodít na stredné Slovensko (potraviny, obuv, pohonné hmoty, financie, tovary…). Už začiatkom marca 1944 boli do filiálok národnej banky v Banskej Bystrici a čiastočne aj Ružomberku a Žiline deponované približne dve tretiny celkovej hodnoty obeživa na Slovensku. Podporil dislokovanie ropných produktov z rafinérie v Dubovej do Zemianskych Kostolian, na Oravu a do Pohronia. Vďaka Karvašovi sa presadil návrh, aby boli potraviny obyvateľstvu distribuované tri mesiace vopred, čo umožnilo výživu obyvateľstva na povstaleckom území, ale aj zásobovanie povstalcov. Na aktivity ilegálnej SNR zabezpečil 300-tisíc Ks od podnikateľa Františka Micheru.