Okáli: Dlhová brzda môže byť brzdou hospodárstva

BRATISLAVA – Vzhľadom sa stav stav politického systému, by zrušenie dlhovej brzdy by nemuselo znamenať, že zvýšenie zadlženosti by viedlo k investíciám. Dlhová brzda môže byť brzdou ekonomického rastu. Vyplynulo to z prednášky Ivana Okáliho na pôde Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV). Bola 7. októbra 2019.

Záujem o tému vystúpenia vznikol pri sledovaní diskusie o dlhovej brzde ako o nástroji udržiavania rovnováhy vo verejných financiách.

Zákon o dlhovej brzde stanovuje niekoľko úrovní pomeru vládneho dlhu k  hrubému domácemu produktu (HDP) v rozmedzí 50-60 % tohto pomeru. Po prekročení každej úrovne je vláda povinná vykonať v zákone určené reštriktívne opatrenia. Po prekročení 60% vláda podstúpi hlasovanie o dôvere.

Zástancovia a oponenti dlhovej vychádzajú z diametrálne odlišného chápania vzťahu medzi verejným dlhom a hospodárskym rastom. Obom názorom nechýbajú argumenty. Preto pohľad na uvedený vzťah a jeho vývoj v realite krajín Európskej únie.

Vývoj verejného dlhu a tempo rastu HDP sú nepriaznivo ovplyvnené, vzájomne podporujú zhoršenie oboch ukazovateľov.
V prípadoch extrémne vysokej nerovnováhy vo verejných financiách, teda extrémne vysokého dlhu to platí  pre Taliansko, Portugalsko a Grécko. Nad mediánom sa nachádzajúci  verejný dlh však nie je absolútnou prekážkou obsluhy verejného dlhu, pri ktorej sa uspokojivo vyvíja verejný dlh  hospodársky rast. To platí pre Anglicko, Švédsko, Poľsko, Nemecko, Belgicko. Empirická analýza teda nedáva jednoznačné argumenty na posúdenie sporu o dlhovú brzdu.

 

Na základe analýzy štatistík o verejnom dlhu a jeho obsluhe, teda parametroch splácania, ktorými sú úroky štátnych dlhopisov Ivan Okáli prišiel k nasledovným záverom.

Vývoj  verejného dlhu a tempo rastu HDP sú nepriaznivo ovplyvnené – teda ide o zhoršenie. V prípadoch extrémne vysokej nerovnováhy vo verejných financií a extrémne vysokého verejného dlhu sa to prejavuje v krajinách ako Taliansko, Portugalsko, Grécko.

Nad mediánom sa nachádzajúci verejný dlh však nie je absolútnou prekážkou obsluhy verejný dlh, pri ktorej sa uspokojivo vyvíja verejný dlh i hospodársky rast. Týka sa to krajín ako Anglicko, Švédsko, Poľsko, Nemecko, Belgicko.

Medián alebo stredná hodnota (znaku) alebo centrálna hodnota znaku, označuje sa Med(x) je hodnota, ktorá rozdeľuje postupnosť podľa veľkosti usporiadaných výsledkov na dve rovnako početné polovice. V štatistike patrí medzi stredné hodnoty. Platí, že najmenej 50 % hodnôt je nižších alebo sa rovná a najmenej 50 % hodnôt je vyšších alebo sa rovná mediánu.

Pretože štatistická analýza nedáva jednoznačné argumenty na posúdenie sporu o dlhovú brzdu. Z tohto dôvodu sa Ivan Okáli zameral na zisťovanie vzťahu medzi obsluhou verejného dlhu a rovnováhou vo verejných financiách. Záver analýzy Ivana Okáliho je nasledovný. Stav rovnováhy verejných  ovplyvňuje obsluha verejného dlhu a práve v nej sa vidí zdroj problémov vznikajúcich pri zväčšovaní verejného dlhu.

Ivan Okáli pripomenul v prednáške známe pojmy a súvislostí z teórie o verejnom dlhu.

Obsluha verejného dlhu ako refundácia, alebo revolvácia  verejného dlhu v ´´v splátkach za pomoci vydávania nových dlhopisov v hodnote, ktorá sa = splátka podstaty + úroky tvoriace výnosy kupujúcich vládne obligácie. Úroky, respektíve kolísajúca úroková miera sa označuje za hlavné riziko vládneho hospodárenia a argumentov v prospech dlhovej brzdy.

Okrem rozsahu verejného dlhu a úrokovej miery na rozsah revolvingových úrokov pôsobia najmä nasledovné faktory. Je to výsledok , presnejšie povedané prebytok či deficit rozpočtového hospodárenia. Zmena doby splatnosti revolvingových úverov poskytovaných formou vydávania štátnych dlhopisv.

Oba faktory pôsobia  na rozsah revolvingového úveru a tým aj na rozsah pôsobenia úrokovej miery. Obsluha verejného dlhu je moment rovnováhy vo verejných financiách a jeden z faktorov celkovej ekonomickej rovnováhy.

Ivan Okáli nedávno oslávil deväťdesiate narodeniny. Podieľal sa na mnohých analytických prácach na pôde ústavu. V minulosti prednášal na Ekonomickej univerzite v Bratislave.