Slovo Rich sa prekladá ako bohatý, a Marc aj bol

Kto by nepoznal firmu Glencore jednu z najväčších spoločností, ktoré ťažia nerastné suroviny a obchodujú s nimi. Firma vznikla pôvodne ako švajčiarska spoločnosť Marc Rich + Co AG.  Založil ju Marc Rich. Fotografie: The Times of Israel.

RODINA

Jeho otec David Reich sa narodil vo vtedajšom Rakúsko-Uhorskom meste, dnes poľskom Przemysl v predhorí Karpát. Ku koncu 1. svetovej vojny  sa v tejto časti rozpadajúcej ríše začali antisemitské pogromy. Preto sa odsťahoval s rodičmi do Franfurtu nad Mohanom. Mnohé židovské rodiny mali inštnkt. Zbalené kufre boli pripravené na útek. V roku 1933 keď prišiel k moci Adolf Hitler. David Reich so svojou ženou Paulou odišli do Anverp. Manželom sa 18. decembra 1934 narodil syn Marcell David Reich. Dňa 8. mája 1940 rodina odišla do USA. Už o päť hodín po tom ako odplávala ich loď, nemecký Wermacht obsadil Holandsko. Zachránili sa pred najhorším. O niečo neskôr musel Mark Rich ujsť zo Spojených štátov. Ale o tom trochu neskôr…

 

ZAČIATKY

Malý chlapec o niečo neskôr z paluby lode uvidel Sochu slobody. Neskôr spomínal: “Prišli sme o všetko, ale zostali sme nažive”. V Roku 1943 si rodina zmenila priezvisko na americkejšie Rich a Marcell sa stal Marcom. V roku 1946 si jeho otec otvoril obchod s klenotami Petty Gem Shop. Malý Marc nenaháňal s rovestníkmi loptu, ale pomáhal mu. Už v škole sa naučil veľmi veľa cudzích jazykov. Rodina zbohatla. Mohla mu platiť súkromnú školu na Manhattane.  Po nej sa dostal na New York University. Počas školy bol na pohovore v maklérskej firme Philipp Brothers, vtedy najväčšom obchodníkovi s komoditami na svete. Na jar 1954 začal pracovať. Najprv spracovával poštu. Dostával 40 USD týždenne. Postupne získal reputáciu zázračného dieťaťa. Pre firmu vytvoril trh s ortuťou. Začal ju nakupovať v Španielsku. Predvídal rast trhu. Firma zarobila. Po úspechu ho poslali do La Pas, hlavného mesta Bolívie.  Viedol tam pobočku Philipp Broters. Naučil sa španielsky, ale aj viesť obchody v politicky nestabilnej krajine.

Po revolúcii na Kube sa Marc Rich naučil financovať projekty ťažby surovín a spojiť ich s dlhodobými projektmi. S režimom Fidela Castra obchodoval napriek embargu cez pobočku firmy v Madride. V Španielsku si v prímorskom meste Marbella kúpil vilu. Oddychoval tam každé leto.Na cigary Cohiba nedopustil do konca života. V šesťdesiatych rokoch mal veľké úspechy na trhu kovov. Potom prišla kľúčová oblasť úspechu. Bolo to čierne zlato, ropa.

ROPA

Rozhodujúcou udalosťou bol šesťdňová vojna arabských krajín proti Izraelu v júni 1967. Izrael obsadil Sinajský poloostrov. Alžírsko, Irak, Kuvajt a Saudská Arábia prestali dodávať ropu krajinám podporujúcim Izrael ako boli USA, Veľká Británia, čiastočne aj Nemecko. Po dvoch mesiacoch sa embargo skončilo. Egypt však až do roku 1975 blokoval Suezský prieplav.

Obchody s ropou vtedy záviseli od “siedmich sestier”. Na svetovom trhu hrali hlavnú úlohu americké firmy Chevron, Esso (Standard Oil of New Jersey), Gulf, Mobil, Texaco, British Petroleum a anglicko-holandská Shell. Ropa sa nepredávala ako dnes na voľnom trhu. Ťažiace krajiny prakticky všetku ropu predávali spomímaným firmám. V očakávaní nového trhu sa Rich spojil s Pincusom Greenom. Jeho rodičia v dvadsiatich rokoch emigrovali zo sovietskej  Ukrajiny. Pred bielymi, červenými a najmä pogromami.

Irán oficiálne nepriznával Izarael.  Obe krajiny tajne vybudovali ropovod z brehov Červeného mora k Stredozemnému moru. Mali spoloćnú švajčiarsku firmu. Podiel Iránu bol tajný. Rich našiel pre Irán kupujúcich, ktorým by predávali ropu cez spoločný ropovod. Mal 269 kilometrov. Práve tieto kontrakty sa stali základom úspechu firmy Marc Rich + Co. AG. Ropu kupovalo napríklad frankistické Španielsko. Irán sa tváril, že cez Izrael nič neprepravuje a Izrael vraj nevedel odkiaľ je ropa.

 

IRÁN

 

Prišla Jomkippurská vojna. Po nej sa objavili ďalšie embargá. Marc Rich však od Iránu kúpil na dlhé obdobie ropu  po 5 USD za barel. Na voľnom trhu cena stúpla na 13 USD. Firma mu však odmietla zaplatiť odmenu 0,5 milióna USD. Rich zavolal Greenovi. “Znamená to, že odchádzame.” Ďalej sa všetko podobalo na cval koňa. V Švajčiarskom meste Zug 3. apríla 1974 zaregistrovali firmu Marc Rich + Co. AG. Peniaze si požičal do svokra a otca. Milión švajčiarskych frankov deponovali v banke Credit Suisse. Zug bol a je danňvý raj. V USA by musel platiť zo zisku 50 % daň, v Zugu len 10%.  Okrem toho, Švajčiarsko bolo politicky neutrálne a nebolo ani členom OSN.

Ropu Kube dodával ropu Sovietsky zväz. Mark Rich sa však dohodol, že vymenil venezuelskú ropu za sovietsku. Tú potom mohol predať na svetovom trhu. Ropu z Venezuely dodal na Kubu. Ušetril na preprave.

Práve Pincus Green bol majstrom prepravy ropy. Začal využívať tankery smerujúce nielen k siedmim sestrám, ale hocikde. Vďaka nemu vznikol denný trh s ropou. Ropa sa dala kúpiť hocikde a od kohokoľvek. Obchodníci začali pracovať nepretržite. Mark Rich bol pionierom globalizácie. Tušil, že skôr či neskôr pride.

 

ĎALŠIE EMBARGÁ

 

Režim iránskeho šacha Rézu Pahlaví padol v roku 1979. Irán uväznil amerických rokujemníkov. Prišlo americké embargo. Marc Rich ďalej obchodoval s novým iránskym režimom Allatoláha Chomejní.  Nielen s ním. Predával aj ropu Sovietskeho zväzu. Kupujúcim bola Juhoafrická republika (JAR). Sovietsky zväz ju obviňoval z rasizmu. Na JAR bolo uvalené celosvetové embargo. Doláre Sovietsky zväz dostával nie od JAR, ale  od firmy Marc Rich + Co. AG.. Na Sovietsky zväzu uvalili ambargo kvôli vstupu vojsk do Afganistanu. Čo robila firma Marc Rich + Co. AG?

V stredozmenom mori zakryla názov tankeru, vymenila dodávacie listy a kapitán používal šifrované spojenie. Preto sa mu darilo v bývalých krajinách Sovietskeho zväzu aj po páde socialistického spoločenského režimu. Zisky pri embargách boli vždy mimoriadne.

UDAVAČI

 

Marca Richa udali americkej prokuratúre obchodníci West Texas Marketing. Mark Rich v USA ochodoval cez dcérsku spoločnosť  švajčiarskej matky Marc Rich International. V rokoch 1980 – 1981 previedol z USA do Švajčiarska zisk 70 mil. USD. Americká prokuratúra ho obvinila z poruśovania embarga a daňových podvodov. Marc Rich posledný raz uteká. Tentoraz do Švajčiarska. Jedným z hlavných žalobcov sa stal neskorší primátor New Yorku Rudolf Gulliani, Donútil materskú firmu poskytnúť doklady o obchodoch. Za každý deň omeškania bola pokuta 50 000 USD. Firme v bankách v USA a Európe zmrazili celkom 55 mil. USD.

Rudolf Guliani verejne obvinil firmu nielen v tom, že nezdanila zisky, ale aj vytvorila organizovanú zločineckú skupinu obchodujúcu so zbraňami. To bol úplný výmysel, lebo Marc Rich nevedel odlíšť puśku od samopalu. Obvinenia prenasledovali Marca Richa do konca celého života. Niekoľko razy sa ho pokúsili uniesť. Raz ho chceli vylákať do Sovietskeho zväzu a odtiaľ prepraviť do USA. Jedným z únoscov, ktorý nepochodil vo Švajčiarsku bol Hovard Saphir. Informácie o jeho akcii sa však dostali k tomu, ktorého mali uniesť.  Súkromnú bezpečnostnú službu firmy Marc Rich + Co. AG viedli bývalí dôstojníci izraelskej tajnej služby Mossad. Boli lepší ako FBI a CIA dokopy.  Švajčiarsko Marca Richa nikdy nevydalo. Obvinenia z daňových podvodov považovalo za zasahovanie do suverenity krajiny.

 

NOVÝ ZAČIATOK

 

Marc mal aj neúspechy. V roku 1993 predal svoj podiel vo firme jej manažérom. Posledné akcie od neho kúpili 7. novembra 1994. Firmu premenovali sa  na Glencore. Neskôr sa spojila s firmou X-Strata. Marc Rich sa pokúsil o návrat na trh s novou firmou Marc Rich + Co. Investment AG. Nepodaril sa. Aj kvôli jeho chorobe.

V závere kariéry niekoĺko jeho právnikov vypracovalo analýzy obvinení americkej prokuratúry, ktoré dokázali, že sú nespravodlivé. Hlavným argumentom bolo to, že americké firmy nakupujúce ropu neboli obvinené z napomáhania daňovým podvodom. Právnikom Marca Richa sa podarilo to, že obišli minsiterstvo spravodlivosti a s analýzou sa obzonámili priamo prezidenta Bill Clinton. Pomohol mu aj izraelský president Ehud Barack V piatok 19. januára 2001 prezident USA v posledný deň keď bol vo funkcii, omilostil Marca Richa a Pincusa Greena v plnom rozsahu.  Kráľ ropy opustil svet pred piatmi rokmi 26. júna 2013. Zostala po ňom 1 miliarda USD. Pochovaný je v Izraeli.