Slovenská pošta: štát dopláca na jej služby
BRATSLAVA – Štát prostredníctvom rezortu dopravy dlhodobo nezvláda koordináciu vzťahov s vedením Slovenskej pošty a pošta ako jeden z kľúčových podnikov nemá prijaté dlhodobé či strednodobé stratégie rozvoja.
Ministerstvo ako stopercentný vlastník akciovej spoločnosti tolerovalo stratové či nevýhodné zmluvné vzťahy. Štátne inštitúcie, ako kľúčoví partneri pošty, za poskytované služby neplatili ani toľko, aby pokryli nevyhnutné náklady spojené s poskytovanou službou.
„Rovnaký prístup k základným poštovým službám, ako je napríklad doručovanie listov, balíkov, rozhodnutí štátu a úradov v printovej alebo digitálnej podobe, musí štát garantovať každému občanovi a pošte musí za jej služby poskytovať primeranú finančnú náhradu,“ konštatuje podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Ľubomír Andrassy na základe výsledkov kontrolnej akcie ukončenej v závere roku 2020. Univerzálna poštová služba má zásadný celospoločenský význam a je preto regulovaná európskymi pravidlami, ktoré okrem kvality definujú aj prijateľnú cenu a prístupnosť pre všetkých užívateľov.
Infografika: Najvyšší kontrolný úrad SR.
V kľúčových zmluvách Slovenskej pošty so štátom a významnými obchodnými partnermi sa dlhodobo používa pre poštu nevýhodný nákladový model. Napríklad to, čo štát platí pošte za zabezpečenie výplaty sociálnych dávok a dôchodkov, alebo e-kolkov, nepokrýva ani nevyhnutné náklady. Pre nevhodný nákladový model je ďalším príkladom stratového hospodárenia štátnej spoločnosti aj spolupráca so štátnou lotériovou spoločnosťou Tipos. V tomto prípade sa strata prehĺbila z 1,4 milióna eur v roku 2017 na takmer 2,5 milióna eur v roku 2019. „Pošta ako subjekt podnikajúci na liberalizovanom slovenskom trhu by mala pristúpiť k zdravým obchodným vzťahom, ktoré nie sú stratové. Štátne inštitúcie musia ísť príkladom a za služby poskytované občanom prostredníctvo pošty musia uhrádzať ekonomicky oprávnené náklady“, dopĺňa Andrassy.
Slovensko sa ako členský štát Európskej únie zaviazalo, že bude na svojom území prevádzkovať tzv. univerzálnu poštovú službu, teda zaručí minimálny rozsah poštových služieb určenej kvality za prijateľné ceny pre všetkých používateľov. Na základe platnej licencie zabezpečuje až do konca roku 2022 túto službu Slovenská pošta, a.s. Národná autorita pre oblasť externej kontroly v tejto súvislosti pripomína, že pošta ako držiteľ licencie musí napríklad prevádzkovať aj také pobočky, ktoré by inak neprevádzkovala, lebo generujú jednoznačnú stratu, sú situované v menších obciach. Financovanie tejto verejnej služby je preto zabezpečované v súlade s európskymi pravidlami nielen vlastnými finančnými zdrojmi spoločnosti, ale aj vďaka prostriedkom generovaným z kompenzačného fondu. Ministerstvo dopravy v roku 2018 poskytlo pošte z celkového ročného kompenzačného balíka 15 miliónov viac ako štrnásť miliónov eur, pričom táto suma nepokrývala všetky náklady akciovej spoločnosti spojené s poskytovaním univerzálnej poštovej služby.
Podnikateľské aktivity štátnej pošty narážajú v ostatných rokoch na výzvy, ktoré so sebou prináša informatizácia a digitalizácia vo všetkých sférach spoločenského a ekonomického života. „Tradičné poštové služby spojené s doručovaním listov, papierových zásielok z roka na rok klesajú. Strategický plán rozvoja pošty preto musí vychádzať z poznania digitálneho prostredia, musí ponúknuť proaktívne kroky, ktoré prispejú k elektronickej komunikácii štátu s občanmi,“ sumarizuje pohľad kontrolórov ich podpredseda Ľubomír Andrassy. V tejto súvislosti dodáva, že kamenné poštové úrady majú byť tam, kde žijú ľudia. „Aj národný projekt centrálneho úradného doručovania zásielok od štátnych či verejných inštitúcií či efektívnosť celého systému e-vládnutia stojí na moderne fungujúcej inštitúcii, akou Slovenská pošta bezpochyby môže a má byť,“ uzatvára podpredseda národných kontrolórov.
