Slováci plánovali skromnejšie Vianoce ako ľudia v Českej republie, šetrenie obmedzuje vysoká inflácia
BRATISLAVA – Najviac Slovákov chcelo na darčeky použiť menej ako 200 eur. A to aj napriek tomu, že odmeny na konci roka dostáva u nás viac ľudí než v Česku. Prezradil to prieskum pre online investičnú platformu Portu.
Tohtoročné Vianoce by sa mali na peňaženkách Slovákov podpísať viac než tie minuloročné. Stále však platí, že väčšina ľudí sa plánuje pri nákupe darčekov uskromňovať. S rozpočtom do 200 eur počíta totiž 43,8 % Slovákov, minulý rok ich bolo 55,6 %. Ekvivalent tejto sumy chce maximálne minúť 38,5 % Čechov, Vianoce u našich západných susedov by tak mali byť aj tento rok o niečo bohatšie než u nás. Vyplýva to z prieskumu pre online investičnú platformu Portu. Zber dát bol realizovaný prostredníctvom aplikácie Instant Research agentúry Ipsos medzi 14. a 20. novembrom 2023. Na Slovensku sa ho zúčastnilo 525 respondentov, v Česku 840.
Koľko peňazí plánujete tento rok minúť na vianočné darčeky?
| SR | ČR | |
| Do 200 | 43,80% | 38,50% |
| Od 200 do 400 | 31,40% | 36,50% |
| 0d 401 – do 600 | 14,90% | 14,30% |
| Viac ako 600 | 5,10% | 7,90% |
| NekupujeM | 4,80% | 2,90% |
Vyššie výdavky na Vianoce očakáva 17,1 % Slovákov, v prípade Čechov je to iba 8,9 %, čo je podobný výsledok ako vlani. Menej peňazí chce utratiť necelá tretina respondentov na Slovensku, v minuloročnom prieskume bolo takýchto ľudí výrazne viac – až 43,6 %. „Predpokladáme, že pod tento vývoj sa výrazne podpísala vysoká inflácia, ktorej sme na Slovensku čelili. Kvôli prudko rastúcim cenám bude musieť mnoho ľudí siahnuť hlbšie do vrecka. Tí, ktorí chcú na Vianoce míňať rovnako ako vlani, musia počítať s tým, že za rovnakú sumu kúpia menej vecí alebo budú v horšej kvalite,“ vysvetľuje Marek Malina, analytik Portu.
Plánujete za tieto vianoce minúť viac alebo menej peňazí ako minulý rok?
| SR | ČR | |
| Viac | 17,10% | 8,90% |
| Menej | 30,10% | 34,30% |
| Rovnako | 52,80% | 56,80% |
Bohatšie Vianoce plánujú tento rok predovšetkým ľudia z Bratislavského kraja, kde sa iba 23,2 % ľudí chce zmestiť do sumy 200 eur. Pre porovnanie, v Prešovskom kraji je ich vyše 60 %. Skromnejšie sviatky očakávajú aj mladí ľudia do 26 rokov, z ktorých takmer 65 % počíta s rozpočtom do 200 eur. Najviac ochotní sú míňať respondenti vo veku od 45 do 53 rokov.
Z odmien si dokážeme odložiť
Prelom rokov však nie je iba o vyšších výdavkoch, ale aj príjmoch. Vyše 40 % Slovákov totiž uvádza, že v tomto období dostávajú finančnú odmenu, alebo mimoriadny plat. V prípade Česka je toto číslo o necelé 4 percentuálne body nižšie.
Dostávate na prelome rokov finančnú odmenu, alebo 13. (prípadne iný mimoriadny plat)?
| SR | ČR | |
| Odmenu | 27,60% | 26,40% |
| Mimoriany plat | 10,50% | 8,20% |
| Aj plat, aj odmenu | 2,30% | 2,00% |
| Nedostávam nič | 59,60% | 63,30% |
Koncoročný bonus sa najčastejšie pohybuje vo výške do 300 eur. O viac ako tisícku si prilepší iba 6,6 % tých, ktorí mimoriadny plat alebo odmenu dostávajú, v Bratislave je to však až 22,2 %. Pre porovnanie, v Prešovskom, Trenčianskom a Žilinskom kraji takéto vysoké finančné bonusy dostáva iba minimum zamestnancov.
V akej výške je táto odmena alebo mioriadny plat?
| SR | ČR | |
| Do 100 EUR | 16,00% | 16,90% |
| Od 101 do 300 EUR | 40,10% | 32,50% |
| Od 301 až 500 EUR | 20,30% | 21,80% |
| Od 501 do 700 EUR | 9,90% | 10,40% |
| Od 701 do 1000 EUR | 7,10% | 8,40% |
| Viac ako 1000 EUR | 6,60% | 10,10% |
„Dobrou správou je, že iba približne štvrtina respondentov minie všetky peniaze, ktoré z odmeny získajú. Niečo si odloží takmer 60 % ľudí, vyše 10 % deklaruje, že ušetria celú sumu finančného bonusu. V takomto prípade by sa mali zamyslieť nad tým, ako tieto peniaze zhodnotia,“ vysvetľuje Marek Malina.
Čo s peniazmi z odmeny /minoriadneho platu robíte?
| SR | ČR | |
| Všetko miniem | 26,90% | 19,80% |
| Niečo miniem | 59% | 66,20% |
| Všetko odložím | 11,80% | 12,00% |
| Iné | 2,40% | 1,90% |
Nie je dobré investovať všetko
Každý človek by sa totiž mal snažiť tvoriť si finančnú rezervu do budúcnosti, no rozlišovať by mal medzi peniazmi, na ktoré bude siahať priebežne a tými, ktoré nebude potrebovať roky. Takzvaná „železná rezerva“ by mala dosahovať úroveň troj- až šesťmesačných nevyhnutných výdavkov a k dispozícii by mala byť prakticky okamžite. „Peniaze navyše je možné investovať. Práve koncoročná odmena je dobrým základom, od ktorého je možné investovanie odpichnúť. Napríklad, ak niekto vloží na začiatku 300 eur a po dobu 20 rokov pridá hoc len 20 eur mesačne, môže v neutrálnom scenári na konci počítať s úsporami vo výške 11 600 eur pri vklade 5100 eur. Dôležitá je však dlhodobosť a pravidelnosť investovania, preto je vhodné takto zhodnocovať len tie peniaze, ktoré nebudú človeku povedzme o pol roka chýbať,“ upozorňuje Marek Malina.
Napríklad, Portu v období okolo Vianoc eviduje výrazne vyššie výbery Slovákov z investičných účtov, než v iných mesiacoch roka. „Predpokladáme, že títo ľudia vyberajú financie aj kvôli výdavkom spojeným práve s Vianocami. Tento postup nie je rozumný, keďže finančné trhy sa hýbu a práve v dobe, keď tieto peniaze potrebuje investor vybrať, môžu čeliť prepadu. Človek sa tak zbytočne oberie o časť svojho výnosu. Preto je lepšie financie, o ktorých vieme, že ich budeme onedlho potrebovať, nechať v banke, alebo zvoliť produkt typu Investičná rezerva, kde sa výnos aktuálne odvíja od úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky a je preto garantovaný. Investovať by sme mali iba tie peniaze, ktoré nám nebudú chýbať najmenej päť rokov. To je doba, pri ktorej dáva tento typ zhodnocovania peňazí najväčší zmysel,“ dodáva Marek Malina.
