Slová nenávisti a náboženskej netolerantnosti

Jedno ruské príslovie hovorí: “Niet rodiny bez znetvorenca (blázna, čudáka, šialenca)”. Dnešným znetvorencom médií je nenávisť. Prejavy nepriateľstva,  či rétorika nenávisti je zovšeobeneným pomenovaním jazykových výrazových prostriedkov s ostro negatívnym postojom voči pomyseľnému “súperovi” – nositeľovi určitého systému náboženských, národnostných, kultúrnych, ideologikých,  alebo viacerých myšlienkových  parametrov, alebo zvláštnych subkultúrych hodnôt. Tento jav môže pôsobiť ako forma prejavu rasizmu, xenofóbie, etnickej, náboženskej nenávisti,  intolerancie, homofóbie a sexizmu.

Xenofóbia je odborný termín z psychológie, ktorý znamená chorobný strac zo všetkého cudzieho, najmä však cudzích ľudí.

Mimo lekárskeho prostredia sa toto slovo používa na označenie odporu k cudzincom a strachu z nich, napr. voči okolitým štátom či gastarbeiterom a podobne. Ide o formu šovinizmu. Xenofóbia môže viesť k rasizmu.

Nenávisť a nepriateľstvo

Rada Európy Výbor ministrov definuje ako “nenávistné” všetky formy vyjadrení, ktoré sa šíria, podnecujú, podporujú alebo ospravedlňujú rasovú nenávisti, xenofóbie, antisemitizmu alebo iné formy nenávisti založené na netolerancii, vrátane: neznášanlivosti vyjadrenie agresívneho nacionalizmu a etnocentrizmu, diskriminácie a nepriateľstvo voči menšinám, migrantov a ľudí s  pôvodom emigranta.

Jazyk nepriateľstva a nenávisti v médiách predstavuje celý súhrn textov, ale aj titulkov, fotografií a iných prvkov obsahu, ktoré priamo alebo nepriamo napomáhajú vytvoreniu národnostného, alebo náboženského nepriateľstva, či nenávisti, alebo aspoň nepriazne.

V niektorých prípadoch novinári používajú „jazyk nenávisti“ tak, že nevkladajú do neho ten význam, ktorý ako výsledok prináša text. Objektmi nenávistnej rétoriky nenávistnej rétoriky novinárov je etnická, alebo náboženská príslušnosť. Existuje niekoľko základných omylov, ktoré pripúšťajú autori publikácií.

1. Novinárska nepresnosť. Autor sa nezamyslí pred tým ako použije nepotrebné detaily, ktoré môžu vytvoriť negatívne vnímanie konkrétnej skupiny ľudí publikom médií.
2. Nekorektný titulok. Titulok je zvláštny druh reklamy. Priťahuje pozornosť čitateľa. Ak je zaujímavý, čitatelia si veľkou pravdepodobnosťou článok prečítajú. V mnohých prípadoch novinári použijú senzačné titulky, ale v samotnom článku niet žiadnej senzácie.
3. Štatistické “pokušenia”. Novinár hyperbolizuje štatistické údaje, aby získal osobitný význam pre jeho vlastnú publikáciu.
4. Zmiešanie sociálnych problémov a rétoriky týkajúcej sa náboženskej, etnickej a ideologickej skupiny . Inými slovami, jeden problém je možno v publikácii vykladať výhradne v národnom, alebo náboženskom, alebo ideologickom rámci, aj keď v skutočnosti je predmetná otázka oveľa širšia a nedá sa len v rámci jednej sociálnej skupiny.
5. Odmietnutie občianstva podľa etnickej príslušnosti. To znamená, že novinár hovorí o osobe inej národnosti, ktoré má bydlisko na území určitej krajiny, označuje ho za cudzinca, pričom neberie do úvahy to, že tento človek má trvalú registráciu pobytu v krajine alebo občianstvo tejto krajiny, kde sa prisťahoval u iného regiónu sveta.

Jazyk nepriateľstva a nenávisti sa dá klasifikovať do troch kategórií.

Silný jazyk nenávisti

1. Priame a okamžité výzvy k násiliu.
2. Vyzýva k násiliu s použitím bežných hesiel, sloganov.
3. Priame a okamžité výzvy na diskrimináciu.
4. Vyzýva na diskrimináciu vo forme všeobecných sloganov.
5. Zahalené výzvy k násiliu a diskriminácii (napríklad propagácia pozitívnych moderných alebo historických skúseností s násilím alebo diskrimináciou).

Priemerný jazyk nenávisti

1. Odôvodnenie historických prípadov diskriminácie a násilia.
2. Publikácie a vyhlásenia, ktoré spochybňujú všeobecne uznávané historické fakty násilia a diskriminácie.
3. Tvrdenia o historických zločinoch tejto alebo tej etnickej, náboženskej, ideologickej alebo inej skupiny prenášané na súčasnosť.
4. Poukázanie prepojenia sociálnej skupiny s domácimi a / alebo zahraničnými politickými a štátnymi štruktúrami s cieľom diskreditovať ju.
5. Vyhlásenie o kriminálnej povahe tej, ktorej sociálnej skupiny.
6. Úvahy o neprimeranej nadradenosti ktorejkoľvek sociálnej, náboženskej, ideologickej skupiny v materiálnej prosperite, zastúpení v mocenských štruktúrach atď.
7. Obvinenie z negatívneho vplyvu určitej sociálnej, náboženskej, ideologickej skupiny na spoločnosť, štát.
8. Výzvy na zabránenie konsolidácii určitých sociálnych, náboženských, etnických a ideologických skupín v krajine, regióne, meste..

Slabý jazyk nenávisti

1. Vytvorenie negatívneho obrazu sociálnej, náboženskej, ideologickej a inej skupiny.
2. Zmienka o názvoch spoločenskej, etnickej, náboženskej a inej skupiny v pejoratívnom, ponižujúcom kontexte.
3. Tvrdenia o neplnohodnostnosti určitej skupiny.
4. Tvrdenia o morálnych nedostatkoch konkrétnej skupiny.
5. Zmienka o sociálnej skupine alebo jej zástupcoch ako takých v ponižujúcom alebo urážlivom kontexte (napríklad v kriminálnej kronike).
6. Citovanie xenofóbnych vyhlásení alebo uverejnenie takýchto textov bez zodpovedajúceho redakčného komentára, ktorý určuje rozdiel medzi názorom respondenta a pozíciou autora textu teda novinára; poskytnutie miesta v novinách pre explicitnú propagandu zameranú proti určitej skupiny bez redakčného komentára, alebo akejkoľvek inej polemiky, diskusie.

Pre jazyk nenávisti a nepriateľstva sú typické nasledovné vlastnosti, ktoré majú jednotlivé výroky,  alebo obsahy médií:

Falošná identifikácia: vytvorenie a posilnenie negatívneho sociálneho stereotypu, negatívny obraz národa, rasy, náboženstva atď.

Falošné pripisovanie: priradenie nepriateľských akcií a nebezpečných úmyslov predstaviteľom ľubovoľného národa, rasy, náboženstva atď.

Vymyslená obrana: motivácia pre akékoľvek konanie proti určitému národu, rase, náboženstvu atď.

Sociálny stereotyp je stabilný súhrn predstáv, ktoré sa utvárajú vo vedomí na základe osobných životných skúseností aj pomocou rozmanitých informačných zdrojov. Cez prizmu sociálneho stereotypu sa vnímajú reálne predmety, vzťahy, udalosti a konajúce osoby. Sociálne stereotypy sú neodlučiteľné komponenty individuálneho a masového vedomia. Vďaka nim dochádza k potrebnému skráteniu vnímania aj ďalších informačných a ideologických procesov vo vedomí, upevňuje sa pozitívna aj negatívna skúsenosť ľudí.

Ideológia našimu-vašizmu, či izmu

Texty s pomerne miernym “jazykom nepriateľstva”obsahujú znaky rozdelenia spoločnosti na dve skupiny – my a oni, alebo my a vy. Znamená, že existujeme “my, naša skupina” a “vy, vaša skupina”. Tieto skupiny sú kontrastné z hľadiska mnohých funkcií, ktoré sú považované za trvalé a vlastné v celej skupine. Napríklad “všetci členovia tejto skupiny sú nemorálni”.

Charakteristika skupiny “oni” bude mať negatívny odtieň, a naopak s prípade skupiny “my”pozitívny nádych. Texty s relatívne silným jazykom nepriateľstva, či nenávisti , okrem delenia spoločnposti na skupiny “my” a “oni”, obsahujú nabádajúce k negatívnym činom vo vťahu k skupine oni.

Ideológia našimu-vašizmu, ale aj akéokoľvek izmu je spojená s nasledovným sociálno-psychologickým mechanizmom. Ak “my” dosahujeme úspechy, je to dôsledkom vnútorných vlastností “skupiny my”a nie vonkajších okolností, Ak dosaujú úspechy “oni” je to dôsledkom vonkajších okolností a nie výsledkom vnútorných kvalít “skupiny oni.”

Náboženstvo

Náboženská neznášanlivosť je neznášanlivosť motivovaná niečím osobným náboženským presvedčením alebo praxou, alebo neznášanlivosť voči iným náboženským presvedčeniam alebo praktikám per se. Vyjadruje sa na kultúrnej úrovni a ako súčasť dogmy niektorých náboženských a sekulárnych skupín.

Samotné vyhlásenie v mene náboženstva, že jeho vlastný systém viery a praxe je správny a akékoľvek presvedčenia, ktoré sú v rozpore s ním, sú nesprávne, nepredstavuje náboženskú neznášanlivosť. V histórii sa vyskytlo veľa prípadov, keď hlavné náboženstvá tolerovali iné praktiky. Náboženská neznášanlivosť nastáva, keď náboženská skupina (alebo spoločnosť alebo ateistická skupina) odmieta tolerovať praktiky, jednotlivcov alebo vieru na náboženskom základe

“.