Sankt Petersburg: “v ruskej ekonomike sa zmenilo takmer všetko” a “nezmenilo takmer nič”

Rok a pol po začiatku zmien v podmienkach zahraničného obchodu predpokladaný budúci model ruskej ekonomiky nie je jasný. Téma štrukturálnych zmien v ekonomike bola jednou z ústredných tém Finančného kongresu Banky Ruska. Zatiaľ bolo možné len zaznamenať, ktoré negatívne scenáre sa nenaplnili a ktorým vnímaným hrozbám sa podarilo v rokoch 2022 – 2023 vyhnúť, ale aj presné dôvody vyvolávajú medzi ekonómami diskusie.

Krátkodobé a strednodobé scenáre vývoja ruskej ekonomiky a jej štrukturálne zmeny boli ústrednými témami druhého dňa diskusií na kongrese centrálnych bánk v Petrohrade – tieto témy boli predmetom samostatných panelov FinCongressu, ktoré moderovali podpredseda centrálnej banky Alexej Zabotkin a vedúci oddelenia výskumu a prognózovania Bank of Russia Alexander Morozov, ale venovali sa im aj mnohé ďalšie diskusie na FinCongrese. Záujem o štrukturálne zmeny v ekonomike, ktoré sú po marci 2022 nevyhnutné v dôsledku radikálnych zmien v podmienkach ruského zahraničného obchodu v dôsledku sankcií G7 po ruskej vojenskej operácii na Ukrajine, vyplýva predovšetkým z toho, že sú zatiaľ v aktuálnych štatistikách – na rozdiel od zmien v obchodných tokoch – pomerne slabo viditeľné. Ukázal to najmä Iľja Voskobojnikov z Vysokej školy ekonomickej na seminári Centrálnej banky 5. júla, z ktorého výpočtov vyplýva, že aspoň zatiaľ rozhodne nemožno povedať, že by sa ruská ekonomika v rokoch 2022 až 2023 pohybovala po inej trajektórii dynamiky HDP ako na konci roka 2020.

Medzitým na podujatí odznelo veľa dôkazov o tom, že na mikroúrovni rýchlo a aktívne prebiehajú napríklad procesy nahrádzania ponuky stredne veľkých zahraničných výrobcov, ktorí opustili domáci trh, ruskými spoločnosťami, ako okrem iného uviedol Anton Danilov-Daniljan z Business Russia. Napriek tomu, hoci rok a pol vonkajšej izolácie Ruska od značnej časti svetovej ekonomiky je dostatočný čas na to, aby sa objavili prvé predpoklady o budúcom novom mieste Ruska v globálnej deľbe práce, prakticky žiadne neexistujú.

Na zasadnutiach opatrne diskutovalo len o scenároch “zhoršenia”, ktoré boli obľúbené u analytikov v roku 2022, ale aspoň zatiaľ neboli rozpracované.

Napríklad Vladimír Nazarov z Vedecko výskumného ústavu Ministerstva financií Ruskej federácie na základe politiky z posledného roka a pol, odmietol ako dlhodobé riziká “fiškálnej dominancie”, keď je objem rozpočtového prerozdeľovania taký veľký, že obmedzuje účinnosť inflačného cielenia zo strany centrálnej banky.  Na zasadnutiach sa podľa očakávania veľa diskutovalo o technológii stabilizácie finančných trhov centrálnou bankou v roku 2022 a jej praktických dôsledkoch, ale málo sa hovorilo o vplyve opatrení Ruskej centrálnej banky na štrukturálne zmeny v ekonomike.

Natalia Zubarevičová z Moskovskej štátnej univerzity vo svojom vystúpení poukázala na to, že väčšina regionálnych ekonomických procesov a procesov na trhu práce nevykazuje známky štrukturálnej transformácie – ide najmä o “predkrízovú” obnovu, ktorá je podľa nej dôvodom na rozsiahle rozpočtové kompenzácie obyvateľstvu v rokoch 2020 – 2022, pričom odhaduje, že situácia bude do veľkej miery závisieť od ekonomickej dynamiky v Moskve a v miliónových mestách, kde sa trendy.

Všeobecné vysvetlenie “neúčinnosti západných sankcií”, hoci v v skutočnosti sa o tejto téze na kongrese vážne nediskutovalo – ako o príliš zjednodušenej,  výstižne formuloval Michail Matovnikov zo Sberbank. Tvrdí, že  Ruská federácia bolq do roku 2020 čistým vývozcom kapitálu, a preto sankčný tlak naň nemôže lineárne ovplyvniť dlhodobú dynamiku HDP – alebo aspoň jeho znamienko.

Z tejto úvahy však tiež sotva vyplýva nejaký údaj o novom mieste Ruska v globálnej deľbe práce a globálnom obchode – zatiaľ sa zhodujeme len v tom, že v horizonte do roku 2040 nie je dôvod hovoriť o odklone od rentiérskeho charakteru ruskej ekonomiky, hoci jej “nerentabilná” zložka bude nevyhnutne rásť, prinajmenšom kvôli obmedzeniam vývozu komodít a plánom EÚ a ďalších krajín na energetickú transformáciu a zavedenie regulácie emisií oxidu uhličitého – podľa väčšiny expertov je nadhodncované.

V mnohých ohľadoch dosť zvláštny obraz – aktívne investície do substitúcie dovozu na priemernej úrovni (presnejšie do substitúcie umelo obmedzeného dovozu s prudkým poklesom domácej konkurencie) bez viditeľných náznakov výraznejších štrukturálnych zmien v ekonomike, ktoré by sa prejavili napríklad v štrukturálnej nezamestnanosti a masívnych investíciách do rekvalifikácie, zvýšenej mobility pracovnej sily a podobne, zrejme dôsledok pomerne veľkých zásob, vrátane dovážaných polotovarov, vytvorených v rokoch 2020-2021, ako aj poklesu spotreby v porovnaní s normálnou úrovňou.

V tomto prípade stojí za to položiť si otázku, akými smermi sa bude v rokoch 2024 – 2025 pokúšať o nové umiestnenie ruského priemyslu, a to tak na domácej, ako aj na medzinárodnej úrovni.

Zároveň sa zdá byť istejšie, či tvrdé obchodné embargo uvalené krajinami G7 predovšetkým na strojárske výrobky a technológie v Rusku znamená technologickú degradáciu ruskej ekonomiky: názory odborníkov sa v tejto oblasti rozchádzajú. Nie je zatiaľ možné dať rozumnú odpoveď na otázku o konkurencieschopnosti ruských hráčov aj na domácom trhu so zvládnutými masovými technológiami.  “Bodové” úspechy v rokoch 2022 – 2023 tu určite nevytvoria trend, pretože tézy “v ruskej ekonomike sa zmenilo takmer všetko” a “v ruskej ekonomike sa nezmenilo takmer nič” vyzerajú súčasne presvedčivo.