Regionálny rozvoj teraz!: horúce problémy dneška
RIMAVSKÁ SOBOTA / BRATISLAVA – Eduard Donauer z iniciatívy Regionálny rozvoj teraz (RTT) si myslí, že na Slovensku chýba regionálna politika.
V januári tohto roka vznikla iniciatíva Regionálny rozvoj teraz! Misiou RRT! je vytvárať priestor pre odbornú diskusiu, podporovať zhodu odbornej komunity a pripraviť návrh reformy regionálnej politiky na Slovensku. Na prvej diskusii RRT! sa podieľali Eduard Donauer RRT!, Anton Marcinčin, RRT! a bývalý splnomocnenec pre NRO, Ábel Ravasz, RRT! a bývalý splnomocnenec pre rómske komunity, moderátor, Katarína Smatanová, RRT!.
Podľa RRT! zásadným dôvodom zaostávania slovenského hospodárstva je popri chýbajúcich reformách systému vzdelávania, podnikateľského prostredia a budovania infraštruktúr aj nedostatočná decentralizácia verejnej správy a chýbajúca politika regionálneho rozvoja. Spôsob správy Slovenskej republiky a prijímania všetkých dôležitých hospodárskych, spoločenských a politických rozhodnutí ignoruje princíp subsidiarity a prirodzené informačné a výkonné výhody regiónov. Vo výsledku spôsobuje veľké regionálne disparity a vysťahovalectvo zvlášť mladých a vzdelaných ľudí z regiónov.
Centralizácia rozhodovania a jedno-obvodový volebný systém brzdia rozvoj regiónov a celého Slovenska. Politický cyklus odrezaný od regiónov – miest a vidieka – nerieši potreby reálnych ľudí v reálnych domovoch a susedstvách a generuje formalizmus, rezortizmus, korupciu a sociálne napätie.
Slovensko potrebuje reformy v mnohých oblastiach, tie však budú účinné len vtedy, ak sa spoja s reformou verejnej správy, územnosprávneho usporiadania a politiky regionálneho rozvoja v súlade s medzinárodnými skúsenosťami a cieľmi politiky súdržnosti Európskej komisie, na ktoré aj Slovensko každý rok vynaloží vyše miliardy eur.
HLAVNÉ ODPORÚČANIA
1. „Miestny“ prístup k regionálnemu rozvoju, nie „priestorovo slepý“. Verejné politiky na Slovensku sú tvorené bez ohľadu na priestorové špecifiká územia. Princíp „jedna politika vyhovuje všetkým“ nevyhovuje nikomu.
Nevyhnutnosť miestneho prístupu sa prejavuje aj v súčasnosti nielen pri potláčaní pandémie, ale aj pri reformách ako napr. stratifikácia nemocníc (MZ SR) a súdna mapa (MS SR). Tie by mali vychádzať z priestorových špecifík územia, momentálne však nemajú ani dostatočné podklady, ani partnerov.
2. Kompetencie a finančná decentralizácia. Pre regionálny rozvoj a rozvoj Slovenska je nevyhnutné znovu zadefinovať kompetencie regiónov a mieru ich zapojenia do rozhodovania. Pritom očakávania sociálno-ekonomických partnerov sú rôzne, od jednoduchého prístupu k službám k potrebne podpore lokálnej ekonomiky a investícií.
S nárastom kompetencií je potrebná aj výrazná decentralizácia financovania samospráv. Spolu s finančnou decentralizáciou sa zvýši miera spolurozhodovania miestnych a regionálnych samospráv za rozvoj územia.
3. Nové územné členenie Slovenska. Územné členenie (tvorba regiónov) by malo zohľadňovať najmä funkčné sociálno-ekonomické väzby a toky v území. Ideálne je súčasné definovanie kompetencií a územného členenia:
- Nové nároky na regióny v zmysle nových kompetencií, špeciálne v ekonomickej oblasti. Výhodou tohto prístupu je územné členenie podľa budúcich potrieb.
- Schopnosť zabezpečiť vzácne ľudské kapacity pre vykonávanie nových kompetencií.
- Efektívnosť a účinnosť v dobe digitalizácie a nových technológií.
- Existujúce sociálno-ekonomické vzťahy v regiónoch. Nevýhodou tohto prístupu je členenie podľa minulosti.
4. Funkčné regióny. Štúdie o funkčných (mestských) regiónoch sa zakladajú na údajoch zo sčítania obyvateľov v roku 2001. Podľa metodiky OECD sú FUA len krajské mestá. Nové údaje sú potrebné na revíziu KÚRS 2021. Dnes je okrem SODB 2021 možné a potrebné využiť novšie technológie na výskum funkčných vzťahov v územiach, napr. telefónne karty a údaje z GPS.
5. Model verejnej správy. Zdá sa, že dnes neexistuje široká zhoda na tom, aké kompetencie majú mať jednotlivé orgány verejnej moci. Či je pre Slovensko vhodný model centrálnej vlády, regionálnych vlád a aglomerácií ako združení obcí, model bez regionálnych vlád alebo iný model. Či združenia obcí dokážu nahradiť samosprávne kraje aj vo vykonávaní budúcich kompetencií napr. v lokálnej ekonomike a výskume.
Chýba kompromisný, odborne fundovaný návrh, za ktorý by sa postavila odborná obec a sociálno-ekonomickí partneri a ktorá by sa stala východiskom pre dlhodobú reformu. Chýba návrh, ktorý by neodzrkadľoval pozície, názory a záujmy len jednej politickej či inej záujmovej skupiny, a ktorý je odkázaný na časté zmeny, alebo osud čiastočnej, nikdy nedokončenej reformy.