Rebríček inteligentných miest IMD 2026
BRATISLAVA / BERN – Receptom na úspech mesta je trojuholník: kvalitné inštitúcie, dôvera obyvateľov a kvalitná infraštruktúra.

Bratislava zaznamenala v tohtoročnom rebríčku zlepšenie o 19 priečok.
Inštitút slobody a podnikania (www.insap.sk) v spolupráci s
renomovaným švajčiarskym Inštitútom pre rozvoj manažmentu (Institute for Management Development, (www.imd.ch) a desiatkami ďalších organizácií z celého sveta zverejnil výsledky rebríčka inteligentných miest 2026.
Transparentnosť, infraštruktúra a verejná dôvera sú kľúčom k úspechu v mestách.
Výročná správa”Hľadanie dôvery a transparentnosti” uvádza, že mestá s najlepšou výkonnosťou bývajú tie, kde sú v súlade administratíva, technologický rozvoj a očakávania verejnosti. „Najnovší rebríček IMD je presvedčivým dôkazom, že mestá dnes nie sú len miestom na bývanie. Sú operačným systémom národnej konkurencieschopnosti. Od toho, ako fungujú, závisí, či priťahujeme talenty, investície a kreativitu, alebo ich strácame“ hovorí Ján Oravec, predseda ISP, ktorý je exkluzívnym partnerom projektu IMD Smart City Index 2026.
v siedmom vydaní výročnej správy bolo hodnotených celkovo 148 miest z rôznych častí sveta,
celkový počet sa oproti roku 2025 zvýšil, pretože v roku 2026 do hodnotenia pribudlo päť nových miest: Tianjin a Zhuhai z Číny, Hafar Al Batin a Hail zo Saudskej Arábie a San Salvador zo Salvádoru,
mestá boli zoradené podľa hodnotenia ich občanov (100-120 respondentov na 1 mesto) ktorí boli
súčasťou prieskumu kvality života v nich,
Zürich si udržal prvé miesto. Oslo zostáva na druhom mieste, Ženeva tretia, zatiaľ čo Londýn a Kodaň vstupujú do prvej päťky na štvrtom a piatom mieste,
Bratislava sa umiestnila na 38. priečke, čím zaznamenala v roku 2026 druhé najvyššie zlepšenie spomedzi všetkých 148 miest v rebríčku, keď sa z 57. miesta v roku 2025 posunula o 19 priečok vyššie,
švajčiarske mestá v rebríčku dominujú – Zurich (1.), Ženeva (3.), Lausanne (7.) – vďaka výnimočnej kvalite inštitúcií a vysokej dôvere občanov,
Dubaj a Abú Zabí, ktoré sú na šiestom a desiatom mieste, ukazujú, že vysoké investície do digitálnych technológií môžu generovať občiansku dôveru, keď je kvalita poskytovania služieb vysoká,
Hanoj (97. miesto) a Ho Či Minovo Mesto (105. miesto) majú technologické skóre porovnateľné s mnohými európskymi hlavnými mestami a dosahujú najvyššie hodnotenia občanov pokiaľ ide o ich
dôveru k online komunikácii mesta s nimi.
Výsledky, ktoré zverejnilo IMD World Competitiveness Center (WCC), naznačujú, že „smart“ nie je len o najnovších technológiách. Vyšší celkový výkon zvyčajne súvisí so silnejším dopytom občanov po dobrom
riadení mesta, transparentnosti a efektívnych digitálnych službách.
Obyvatelia vysoko výkonných miest majú tendenciu vnímať väčšiu transparentnosť vo svojich mestách a aktívne sa zapájať do procesov, ktoré formujú ich kvalitu života, uvádza IMD Smart City Index 2026.
Mestá, ktorých obyvatelia súhlasia, že "informácie o rozhodnutiach miestnej samosprávy sú ľahko dostupné, sa umiestňujú vyššie a tie, kde obyvatelia majú podiel na rozhodovaní, majú tendenciu prejavovať vyššiu spokojnosť vo viacerých oblastiach. Najvyspelejšie mestské centrá, kde sa občania cítia najšťastnejší, nie sú nevyhnutne tie, ktoré sa vyznačujú
utopickými panorámami, viditeľnými senzorovými sieťami alebo čistou technologickou vyspelosťou; povedal Arturo Bris, riaditeľ WCC. Namiesto toho vynikajú tým ako efektívne zosúlaďujú štruktúry správy, priority udržateľnosti, rozhodnutia o verejných investíciách a možno najdôležitejšie, pestovanie dôvery.

Indické mestá zostávajú v dolnej tretine indexu napriek tomu, že hlavným technologickým centrám ako Mumbai, Bengaluru a Hyderabad ich občania udeľujú za technológie hodnotenia, ktoré patria k najvyšším na svete. Je to preto, že ich skóre – pokiaľ ide o spravovanie mesta a spoluúčasť občanov – zaostávajú za digitálnou ekonomikou.
Takmer každé mesto v spodnej dvadsiatke rebríčka 2026 – vrátane Ríma, Atén, São Paula, Ammánu a Nairobi – má vyššie priemerné technologické skóre než skóre hodnotiace inštitúcie a teda vyjadrujúce mieru dôvery občanov. Opak platí pre najväčšie mestá: Zürich, Oslo, Ženeva a Kodaň vedú v ukazovateľoch súvisiacich s inštitúciami, pričom pri technologických ukazovateľoch dosahujú horšie výsledky.
Údaje tiež ukazujú, že mestá môžu byť bohaté a technologicky prepojené, pričom nedôveryhodné zostávajú v oblastiach, ktoré sú pre obyvateľov najdôležitejšie. Atény na 139. mieste a Rím na 143. mieste majú obe
rekordne nízke skóre v boji proti korupcii – pod 0,25 – a skóre spoluúčasti občanov nižšie ako v mnohých mestách subsaharskej Afriky.
Jedinečnou vlastnosťou správy IMD je, že sa zameriava na ľudský aspekt mestského života, aby mestá zoradila podľa ich životaschopnosti. Na porovnávanie porovnateľných miest sú tieto zaradené do skupín (1–4) podľa Indexu ľudského rozvoja.
WCC definuje inteligentné mesto ako také, ktoré dosahuje správnu rovnováhu medzi ekonomickou silou, napríklad pracovné miesta a podnikateľské aktivity), aplikovanou technológiou, environmentálnymi otázkami a inkluzívnosťou, aby zabezpečilo vysokú kvalitu života svojich občanov.

Medzinárodný inštitút pre rozvoj manažmentu (IMD) je priekopníkom v oblasti rozvoja manažmentu už takmer 80 rokov. Založený podnikateľmi pre podnikateľov, nezávislý univerzitný inštitút so švajčiarskymi koreňmi a globálnym dosahom. IMD, ktorý pôsobí z Lausanne so strategickými centrami v Singapure, Šen-čene (Shenzhen) a Kapskom meste, spolupracuje s viac než 19 000 top manažérmi z vyše 120 krajín ročne. 145 000 absolventov tvorí silnú globálnu sieť. IMD, ktorý sa neustále umiestňuje medzi najlepšími svetovými biznis školami, spája špičkový výskum s reálnymi potrebami eknomiky.
Už viac ako 35 rokov je Centrum pre svetovú konkurencieschopnosť IMD priekopníkom vo výskume toho ako krajiny a firmy súťažia o položenie základov budúcej prosperity. Zameriava sa na rozvoj poznatkov o svetovej konkurencieschopnosti tým, že ponúka benchmarkingové služby pre krajiny a firmy s využitím najnovších a najrelevantnejších údajov o tejto téme.

