Raňajky zadarmo sú len ilúziou štátu blahobytu

Veta „Vo svete niet raňajok zadarmo“ má korene v XIX. storočí, keď majitelia podnikov známych v USA ako saloon, alebo taverna, čo je iný názov pre bar, propagovali „bezplatné obložené sendviče a jedlá pre klientov v popoludňajších hodinách.

Každý kto sa snažil využiť túto ponuku, ale súčasne si nekúpil nápoje, sa čoskoro presvedčil, že tento pojem netreba brať doslova, presvedčil o tom, že ho vyhodia z podniku.

Pojem „raňajky zadarmo“ sa ako pojem dostali do slovníka politickej ekonómie v čase politiky New Deal.  Nový údel (The New Deal) je meno pre niekoľko programov zavedených počas rokov 1933-37 počas vlády prezidenta Franklina D. Roosevelta v USA s cieľom podporiť, ozdraviť a zreformovať ekonomiku USA počas Veľkej hospodárskej krízy. Pojem sa pripisoval niekoľkým novinárom, ale jeho skutočného autora sa nedá nájsť.

Jeho podstata pozostávala v tom, že štát blahobytu, nie je nič iné ako ilúzia. Štát nemá svoje vlastné bohatstvo, preto môže nanajvýš prerozdeliť bohatstvo, ktoré vezme obyvateľstvu prostredníctvom zdanenia.

V čase vietnamskej vojny, tento pojem získal liberálny odtieň. Keď zástancovia povinnej všeobecnej vojenskej služby tvrdili, že mladí ľudia sú povinní nastúpiť do armády, pretože v detstve dostávali zdarma vzdelanie a dotované raňajky zdarma, pojem „raňajky zdarma, začali liberáli používať ako idiómu toho, že sa nedá dostať čokoľvek zadarmo, ak nedáte na výmenu niečo iné. To znamená, že ľudia, skôr či neskôr sa príde zaplatiť účet za to, že štát im poskytuje služby.

Pojem „raňajky zadarmo“ by upadol do zabudnutia, ak by sme o sa jeho životaschopnosti nemohli presvedčiť na trhu filozofických, či politických termínov. Myšlienka musela dostať takú podobu, aby sa smetila na nálepky, alebo tričká. Nový pojem dostal podobu TANSTAAFL („There ain’t no such thing as a free lunch”). Poznámka pre milovníkov literatúry science fiction: Pojem popularizoval americký spisovateľ Robert A. Heinlein v knihe Mesiac je drsná milenka The Moon Is a Harsh Mistress). Ide o citát ekonóma Miltona Friedmana. Existujú však štúdia, ktorú nájdete na tomto odkaze, ktorá tvrdí, že po prvý raz tento pojem použil Leonard Ayres Porter.

Tvrdenie je vlastné ekonómii voľného trhu, ktorá sa nazýva liberálnou ekonómiou, ktorá odmieta prideľovanie stimulov zo strany štátu  ako napríklad preplácanie poštovného, dotácie niektorým súkromným podnikom. Podľa názoru zástancov ekonómie voľného trhu,  totiž také javy a štátne vplyvmi sú deštruktívne voči bežným vzťahom v spoločnosti a aj celkovo voči hospodárstvu.

Za protiklad voči TANSTAAFLu možno považovať napríklad keynesiánsku tézu o úmyselnom rozbíjaní okien, aby sa tak pomohlo nezamestnaným sklárom, aby sa tak v dôsledku povzbudila ekonomika. Keynesianizmus obľubujú ekonómovia štátnych zásahov, ktorí pôsobia v socialistických politických stranách, alebo majú socialistické názory.