Deflácia znamená pokles cien produktov a služieb
Deflácia je v hospodárstve pokles všeobecnej cenovej hladiny tovaru a služieb a je opakom inflácie. Deflácia nastane vtedy, keď miera inflácie klesne pod 0 % , čo je záporná miera inflácie.
Nemala by sa zamieňať s dezinfláciou, spomalením miery inflácie (keď inflácia klesá na najnižšiu hladinu). Inflácia znižuje reálnu hodnotu peňazí, naopak deflácia reálnu hodnotu peňazí zvýši, či už v makroekonomike alebo mikroekonomike. Tým je možné nakupovať viac tovaru za ten istý objem peňazí.
Ekonómovia veria, že deflácia je v modernej ekonomike problém, lebo zvyšuje reálnu hodnotu dlhuu a môže zhoršiť recesiu a viesť k deflačnej špirále. V minulosti obdobie deflácie neznamenalo vždy iba obdobie zlého hospodárskeho rastu. K deflácií dochádzalo v USA počas celého 19. storočia (najvýznamnejšia výnimka bolo obdobie počas občianskej vojny). Túto defláciu spôsobil technologický pokrok, ktorý vytvoril výrazný hospodársky rast.
Deflácia môže byť spôsobená iba poklesom ponuky peňazí alebo finančných nástrojov splatných v peniazoch. V moderných časoch je peňažná zásoba najviac ovplyvnená centrálnymi bankami, ako je napríklad Federálna rezervácia. Obdobia deflácie sa najčastejšie vyskytujú po dlhých obdobiach umelého menového rozšírenia. Začiatkom 30-tych rokov minulého storočia bola v Spojených štátoch posledná doba významnej deflácie. Hlavným prispievateľom k tomuto deflačnému obdobiu bol pokles peňažnej zásoby po katastrofických zlyhaniach bánk. Ďalšie národy, ako napríklad Japonsko (deväťdesiaty), zažili v modernom období defláciu.Po Veľkej hospodárskej kríze, keď sa menová deflácia zhodovala s vysokou nezamestnanosťou a rastúcimi bankrotmi , väčšina ekonómov verila, že deflácia bola nepriaznivým javom. Väčšina centrálnych bánk potom upravila menovú politiku s cieľom podporiť konzistentné zvyšovanie peňažnej zásoby, a to aj vtedy, ak podporovala chronickú infláciu cien a povzbudzovala dlžníkov.
Ekonómovia v poslednom čase čoraz viac spochybňujú staré interpretácie o deflácii, najmä po štúdii ekonómov Andrewa Atkesona a Patricka Kehoe z roku 2004 (“Deflácia a depresia: existuje empirická väzba?”). Po preskúmaní 17 krajín v 180-ročnom časovom rozpätí našli Atkeson a Kehoe 65 z 73 deflačných epizód bez hospodárskeho poklesu, zatiaľ čo 21 z 29 depresií nemalo defláciu. Teraz existuje široká škála názorov na užitočnosť deflácie a cenovej deflácie. Vzhľadom na defláciu je pre vlády, podniky a spotrebiteľov menej ekonomické použitie dlhového financovania. Deflácia však zvyšuje ekonomickú silu kapitálového financovania založeného na úsporách.
