Radikálna ľavica zmenila v roku 1968 Francúzsko

Májové udalosti v roku 1968, alebo Červený máj, alebo Máj 1968, boli prejavom sociálnej krízy vo Francúzsku. Začali sa z ľavicových radikálnych vystúpení študentov v Paríži. Masové akcie prerástli do generálneho štrajku.

Udalosti v konečnom dôsledku viedli k výmene vlády a rezignácii Charlesa de Gaulla. V širšom zmysle slova tieto udalosti znamenali zmeny vo francúzskej spoločnosti. Udalosti z mája 1968 sa začali na univerzitách v Paríži, najprv na univerzite v Paríži X-Nanterre a potom na samotnej Sorbonne. Viedli ich dvaja vodcovia študentov – 23-ročný anarchista Daniel Cohn-Bendit a 26-ročný Alain Krivin.

O niekoľko dní neskôr odborové organizácie vyhlásili štrajk. Demonštranti študenti a zamestnanci predložili osobitné politické požiadavky. Bol medzi nimi aj rezignácia Charelsa de Gaulla, rovnako ako vzorec “40 – 60 – 1000”. To znamená 40-hodinový pracovný týždeň, odchod do dôchodku vo veku 60 rokov, minimálny plat 1000 frankov.

De Gaulle sa rozhodol naplánovať predčasné parlamentné voľby 23. a 30. júna. Parlamentné voľby znamenali koniec konfliktu. Premiér Georges Pompidou vzýval v predvolebnej kampani k “obrane republiky” pred tvárou “komunistickej hrozboy”, a vyzval “mlčiacu väčšinu” konať. Len rok po týchto udalostiach Charrles de Gaulle stratil referendum o reforme senátu a miestnych orgánov a rozhodol sa odstúpiť.

V konečnom dôsledku máj 1968 vytvoril kultúrne a sociálne hnutie nového typu, mimo tradičných strán a odborov. Na jednej strane popieral konzumnú spoločnosť a ideológiu produkcie, ktoré mali zabezpečiť finančnú rentabilitu skôr ako šťastie ľudí. Vyhlasoval odtrhnutie sa od hmotných vecí a permanentné zabezpečenie nových potrieb. Na druhej strane sa zasadzoval o rozvoj individuality, jej práv na šťastie, proti prísnej hierarchizácii a disciplíne. Tiež bol zamietnutý autoritársky model, hierarchické vedenie, byrokracia, čo začínalo už v rodine, podniku, cirkvi, štátnom aparáte a odboroch. Z toho dôvodu boli tradičné politické strany a odborové organizácie v rozpore s novým hnutím.