Rada pre rozpočtovú zodpovednosť: Dlh sa podarí stabilizovať len vtedy, ak bude rozpočet bez úrokových platieb takmer vyrovnaný

Podľa aktuálneho odhadu RRZ sa hrubý verejný dlh môže do konca roka 2030 vyšplhať až na 75 % HDP. Platí to za predpokladu nepokračovania v konsolidácii verejných financií po roku 2026.

Ak by sa rozpočtová politika v rokoch 2026 až 2028 držala vládnych cieľov z návrhu rozpočtu – teda postupného poklesu deficitu verejnej správy na 2,8 % HDP v roku 2028 – na zastavenie nárastu dlhu by bolo potrebné ďalej znížiť deficit približne na 2,4 % HDP. Tento dlh-stabilizujúci deficit sa znížil z úrovní okolo 3 % HDP aj vzhľadom na nižšie rastové vyhliadky do budúcnosti.

S neustále rastúcimi úrokovými nákladmi na obsluhu verejného dlhu by to znamenalo, že po ich zaplatení by štát musel v roku 2030 hospodáriť s takmer vyrovnanou primárnou bilanciou – s primárnym deficitom 0,2 % HDP, zatiaľ čo úrokové náklady by dosiahli 2,2 % HDP. V praxi by to znamenalo, že drvivá väčšina verejných výdavkov (od obligatórnych bežných výdavkov až po investície) by už nemohla byť financovaná na dlh.

V tomto scenári by sa hrubý dlh verejnej správy stabilizoval od roku 2029 približne na úrovni 66,2 % HDP, čo oproti stavu z konca roka 2024 (59,7 % HDP) predstavuje nárast o 6,5 percentuálneho bodu. Zároveň by dlh naďalej prekračoval najvyššie sankčné pásmo dlhovej brzdy až o 16,2 p. b.

Stabilizácia dlhu je iba prvým krokom k ozdraveniu verejných financií. Slovensko ako malá otvorená ekonomika by malo usilovať o nižšiu úroveň verejného dlhu. Zníženie dlhu by vytvorilo priestor na financovanie rastúcich nákladov spojených so starnutím populácie. Nižší dlh by zároveň posilnil odolnosť verejných financií voči ekonomickým šokom, ktoré sa v určitých intervaloch opakujú.