Propaganda okolo zlej ruskej agresie na Ukrajine

Prezident Ukrajiny Petro Porošenko dnes zakázal prácu tým ľuďom, ktorí majú príbuzných v Rusku. Ruské médiá našli príbuznú prezidenta, ktorá býva v Rusku.

Aká je verejná mienka na Ukrajine? Odpoveď na túto otázku hľadá portál denníka Vzgľad. Ako mantru prezident opakuje, že zo strany Ruska hrozí vojenská agresia.

Čo na to hovoria Ukrajinské „hovoriace hlavy“? Alexej Arestovič povedal, že v polovici  decembra hrozí z Ruska veľký útok. Môžu vzniknúť nové samozvané republiky ako reakcia na náboženský konflikt a poklesu životnej úrovne.

Maxim Kuchar bývalý vojak 95. brigády vojenských síl Ukrajiny a novinár predpokladá, predpokladá, že Rusko zaútočí. Viktor Muženko vrchný veliteľ Generálneho štábu povedal, že od konca augusta tohto roku je Rusko najaktívnejšie od roku 2014. Samotný prezident Petro Porošenko tvrdí, že ak nebude vojenský konflikt, nebude predlžovať stanné právo.

Ak ho nepredĺži,  začne sa volebná kampaň priamych prezidentských volieb. Tie budú v marci 2019. Vzniká zákonitá otázka – veria obyvatelia Ukrajiny tejto propagande a ako sa odráža na volebných perspektívach Petra Porošenko.

Propaganda sa musí opierať na fakty. Z hľadiska bežného obyvateľa je dostatok. Najpresvedčivejšie sú dve skupiny.

Prvá vychádza z nasledovných tvrdení. Do médií sa dostávajú len dôkazy potvrdzujúce oficiálny pohľad moc. Účastníci bojov veria, že bojujú s oficiálnou ruskou armádou.

Autorovi článku niekoľko dobrovoľník z oddielu Azov povedalo, čo si myslia o bojoch pri prístavnom meste Mariupoľ. Vojaci sa domnievali, že proti ním útočili bezdomovci, banditi a dôstojníci ..a dôstojníci GRU.

Druhá skupina vyzerá nasledovne. Je to faktor Krymu. V Kryme je ruská armáda, ale aj štátna správa. Ukrajinci neveria vo výsledok referenda. Veria však v rôznofarebných ľudí v maskách so zbraňou. Ruský status Kryma nepriznávajú ani spojenci Moskvy. Ukrajinci majú dôvod veriť propagande.

Sociológia

Sociologické výskumy potvrdzujú efektívnosť propagandy. Podľa posledného výskumu 62% opýtaných si myslí, že Rusko je vo vzťahu k Ukrajine agresor. Bol na vzorke 2000 respondentov. Opačný názor má 26 % opýtaných. Je jasné, že Ruska za agresora považuje 85% západnej Ukrajiny, 73% obyvateľov strednej Ukrajiny, občania krajiny hovoriaci ukrajinsky 83 %.  Tých, ktorí majú presne opačný názor je práve v mieste konfliktu (51%).

Ak by otázka znela ináč, iné by boli aj odpovede. Ak by sa výskumníci pýtali na ruskú účasť vo vnútornom konflikte, pozitívnych odpovedí by bolo viac. V minulom roku v máji bolo o 7% viac zástancov názoru, že Rusko je agresor. Zástancov tých, čo majú opačný názor bolo o 3% menej.

Kvalitatívne výskumy hovoria o tom, že sa vlastenecky naladení ľudia radikalizovali, Radikalizácie sa bojí aj Júlia Tymošenková. ľudia sa boja skutočnej vojny. To, že je vojna pravdepodobná si myslí 51% opýtaných, Na druhej strane obyvatelia sa boja stanného práva 58%. Nebojí sa ho 33 %. V roku 2014 sa vojnu podarilo zastaviť bez stanného práva.

Stratégia Petro Porošenka

Nie je tajomstvom, že stratégiu ruskej hrozby používa najmä tím Petro Porošenka. Počíta s tromi faktormi.

Po prvé je to ideológia. Jej spotrebiteľmi je relatívne neveľká skupina radikálov. Je to asi 20% voličov. Ich ideológia dominuje. Vnútili ju obyvateľom už na Majdane. Prezident sa musí postarať o tom, aby táto ideológia absolútne dominovala.

Po druhé je to strach. Strach dáva silnú motiváciu. Ukrajinci nechcú veľkú vojnu, Tím prezidenta ho chce ukázať ako toho, čo je schopný zastaviť vojnu. Von vojne je na vine Rusko. Vojna sa nekončí, lebo neprestáva ruská agresia. Rating Petro Porošenka nestúpa. Je asi 10 %. Preferencie Júlie Tymošenkovej sú na hladine 20%.

Po tretie je to téma vojny. Tá odstraňuje z hry konkurentov prezidenta. Petro Porošenko presadzuje v médiách tému vojny, lebo nemôže presadzovať rast nájomného. To je téma Júlie Tymošenkovej. Teoreticky mu tato téma môže vyhrať voľby.

Čo sa stane po voľbách?

Veľmi závisí od toho, kto vyhrá. Ak Porošenko zvíťazí, intenzita ďalšej podpory témy odrážania ruskej agresie sa zníži, pretože samotné jeho víťazstvo bude vyhlásené za úspech pri potieraní “kremľskej hybridnej agresie. Avšak konečné víťazstvo nebude ľahké a prezident určite nájde nové platformy na odpudzovanie agresie.

V prípade víťazstva iného kandidáta budeme čeliť prípadu Trumpa, keď bude politik, možno aj ochotný, nútený zintenzívniť protiruskú kampaň pod tlakom vnútorných politických faktorov.

Takže v nasledujúcom desaťročí budú dva vzťahy medzi Ukrajinou a Ruskom viac či menej napäté.