Draxler: ak píšete komentár, skontolujte ho

Už roky navrhujem, že ak niekto napíše komentár do periodika, mohol by si ho pred uverejnením po sebe prečítať a zhodnotiť, či tam náhodou nenapísal bludy. Prípadne, že by si to prečítal editor a prispievateľa sa opýtal, či naozaj všetko faktograficky sedí. Je to ale príliš revolučný nápad a zatiaľ sa neujal. Pritom by to stálo za pokus. Napríklad v tomto prípade by Palo Sibyla prišiel na to, že ťažko môže niekto žalovať vládu za neudelenie súhlasu vysokej škole na pôsobenie, aj napriek súhlasnému stanovisku AK SR, pretože podľa zákona proste rozhoduje vláda (pri dodržiavaní určitých termínov). Takisto by zistil, že akreditácia sa neudeľuje na študijné odbory ale programy. A je dosť nelogické, aby sa skúšali súdiť nejakí externí akademici, keď už, tak hádam zakladateľ VŠ. Mimochodom, špičky vysokých škôl sa v podobných prípadoch ozývajú a lobujú. Akurát presne naopak, sú proti zakladaniu nových vysokých škôl, čo je dosť logické. A v prípade akreditácií študijných programov je to tiež opačne – akademici sa vo všeobecnosti sťažujú na to, že politici postupujú príliš laxne, nie, že by boli reštriktívni. A čo sa obracania na súd týka, ak si tento článok prečíta nejaký člen AK, tak je takmer isté, že autora pošle do horúcich pekiel. Nič totiž členov AK nenaštvalo minulý rok viac, ako postup PEVŠ, ktorá sa namiesto rešpektovania rozhodnutia AK a ministra obrátila na súd, čím otvorila skutočnú Pandorinu skrinku. (Podobný problém je už dlhšie v regionálnom školstve, kde niektorí súkromní zriaďovatelia aj napriek úplne zjavným porušeniam zákona naťahujú čas svojho pôsobenia cez súdy a ryžujú dlhšie, ako by bolo nutné.)

Juraj Draxler, bývalý minister školstva