Levada: Vox populi, vox dei v Ruskej federácii
Mohlo by sa zdať, že ruská spoločnosť nemá názor. Nie je to tak. Výskum verejnej mienky je odborom sociológie. Jednou z mála vysokých škôl kde sa prednášala sociológia v čase Sovietskeho zväzu bola fakulta žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity M. V. Lomonosova.
Prednášal ju Jurij Levada. Po ňom Boris Grušin. Ten založil prvý výskumný ústav na pôde denníka Komsomoľskaja pravda. Ústavy potom vznikali, zanikali. Až počas prestavby vznikol prvý ústav bez ideologického dohľadu VCIOM.
V roku 1968 sa Jurija Levadu študenti opýtali ako hodnotí vstup vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Študentom povedal: „Nedá sa ideológia exportovať tankami.“ Jurijovi Levadovi nedovolili odprednášať semester. Zbavili ho profesúry. Bol to tlak straníckej organizácie na fakulte. Študenti sa vzbúrili. Ich vyjadnávačom bol Lev Gudkov, ktorý je dnes riaditeľom Analytického centra Jurija Levadu. Dnes je riaditeľom Analytického centra Jurija Levadu, výskumného centra ktoré je podľa ruskej legislatívy považované za zahraničného agenta. V Rusku je toto slovo synonymom slova špión. A špionománie je dnes kade-tade viac než. a dosť.
Toto výskumné centrum jedným z troch významných výskumných organizácií, ktoré robia celoruské reprezentatívne výskumy verejnej mienky. Sociológovia centra si myslia, že sociálne napätie medzi obyvateľmi ruskej federácie rastie. Je spojené najmä s dôchodkovou reformou. Posledná návšteva Moskvy ma presvedčila, že je to tak. Pouličné podpisové akcie v strede hlavného mesta proti reforme sú bežnou vecou. Situácia v spoločnosti pripomína stav v roku 1998 keď krajina prestala splácať krátkodobé štátne dlhopisy. Odborne sa tomu hovorí default. Dnešná mládež to nevie. Z mojich študentov na už spomínanej fakulte, kde autor týchto riadkov občas prednáša, to vedel len jeden.
Najviac obyvateľov trápi rast cien. Je spojený s devalváciou rubľa. V zmenárňach sa v posledný deň augusta predávalo euro za 77,95 rubľov. Dnes je to presne o 3 ruble menej. Spomedzi respondentov 72 % je nespokojných s rastom cien. Veľký podiel majú obyvatelia znepokonení nezamastnanosťou, čo je 48%. Ńecelá tretina (30%) opýtaných hovorí o kríze v ekonomike a nespravodlivom rozdelení príjmov v spoločnosti. Štvrtinu ľudí trápi stav životného prostredia.
V rokoch 2014 až 2017 sociológovia namerali rast sociálneho optimizmu, ktorý bol spojený s pripojením Krymu k Ruskej federácii. Pripomeňme si, že nikto vo svete to neuznal a Ukrajina to považuje za okupované územie a vstup na Krym cez Rusko na zákaz vstupu na Ukrajinu. Optimizmus obyvateľov sa podľa štatistických údajov vrátil do obdobia v rokoch 2012 – 2013. Dnes obyvateľov Ruska najmenej trápia teroristické útoky na Kaukaze a mocenské konflikty (3% zhodne), rast AIDS (4%) a obmedzovanie občianskych práv. Znamená to, ako hovoria obyvatelia Ruska „chladnička začala vyhrávať nad televíziou.”
O získaných údajoch Lev Gudkov povedal, že „prudko stúpol úroveň napätia v spoločnosti. Nie je to znepokojenie akýmsi konkrétnym problémom, ale je to zvýšenie celkovej úzkosti a nespokojnosti.
Nespokojnosť obyvateľov je aj preto, lebo obyvatelia si vypočuli mnoho sľubov. Zvyšujú sa výdavky na vojnu v Sýrii, na políciu a rôzne projekty. Existuje konfrontácia so Západom. Za sankcie zaplatia tiež obyvatelia. Straty podnikov, ktoré vlastnia veľkí súkromní podnikatelia zaplatí štát z rozpočtu, teda z daní obyvateľov. Pridala sa k tomu ešte aj dôchodková reforma.
Verejná mienka v Rusku, ako všade inde vo svete existuje. Otázkou zostáva kto ju ako ovplyvňuje, analyzuje a aké závery robí pre vlastnú riadiacu prax. Jej merianie má vždy rovnaké štandardy všade vo svete.
Prečo ľudia veria viac chladničke ako televízoru? Necelá štvrtina obyvateľov si myslí, že o dôchodkovej reforme sú lepšie informácie v sieťových internetových médiách ako v televízii. Pred deviatimi rokmi internetu dôverovalo 7% ľudí, dnes 24%. Dôvera k televíznym správam za posledných deväť rokov klesla zo 79 % na 49%.
Ruské obyvateľstvo dôveruje správam v internete, ktoré sa týkajú osobného majetku úradníkov (24%), stavu ekonomiky (22%), protestom (21%) a zahraničnej politike.
Pre mladých ľudí sa internet stáva zdrojom informácií. Skoro vôbec nepozerajú televíziu a televízne spravodajstvo. Dôvera k oficiálnym správam klesá v klesajúcim vekom a stúpajúcim vzdelaním.
Zmenšovanie dôvery k televízii mal v Rusku dve etapy. Prvá je spojená s tým, že mládež považuje monológy moderátora za „archaické vykopávky“. Rovnaký má vzťah k diskusiám, kde každý má vopred danú svoju úlohu. Mladí ľudia v Rusku vytvárajú svoje vlastné informačné zdroje, napríklad video blogy. Druhou etapou poklesu dôvery v televíziu je spojený s informáciami o dôchodkovej reforme. Nedôvera sa objavila aj medzi strednou generáciou. Tá sa orientovala na to, že v presne určené roky skončí kariéru. Nestane sa tak. Stredná generácia si iným spôsobom vykladala dôchodkovú reformu, ako správy v televízii.
Verejná mienka v Rusku existuje. Tak ako inde vo svete jej výskum používa také isté metódy. Ich podstatou je vedecký prístup. Základným problémom zostáva to, či riadiaca sféra zohľadňuje Vox populi, vox dei – hlas ľudu, hlas boží.
(Písané pre denník Pravda)
