Propaganda nenávisti očami profesora Andreja Richtera, zombovanie, či vymývanie mozgov

VIEDEŇ –  Profesor Andrej  Richter bol  hlavným poradcom a od roku 2011 riaditeľom  Kancelárie zástupcu pre slobodu médií Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).

Andrej Richter je v súčanosti profesorom, výskumným pracovníkom na katedre žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave. Finančné noviny sa s ním rozprávali o propagande v čase vojny. Starí rodičia pána profesora prišli za prácou do cárskeho Ruska z Nemecka. V rokoch 1937 – 1938 ich zabili v rámci stalinských represií. Jeho otec bol dva razy v GULAG-u. Narodil sa v Charkove, je občanom Rakúska.

Pripomeňme si, že slovo propaganda vzniklo z názvu úradu Sacra congregatio de propaganda fide, teda  posvätná kongregácia pre šírenie viery, čo bolo kolégium kardinálov zodpovedných za misijnú činnosť katolíckej cirkvi a potláčanie vplyvu reformácie. Úrad vznikol v roku 1662. Za novodobý míľnik propagandy, teda jej teórie a štúdií o nej, sa považuje vydanie knihy Propaganda americkým autorom Edwardom Bernaysom v roku 1928.

V rozhovore s Andrejom Richterom využívame podcast americkej rozhlasovej stanice Radio Svoboda. Je doplnený otázkami Finančných novín.

Podcasty sú zvukové záznamy, ktoré autor alebo vydavateľ podcastu umiestňuje na internet v podobe súborov, najčastejšie vo formáte MP3, na ktoré odkazuje na webových stránkach.

Ako sa pozeráte na propagandu?

Propaganda je široký termín, ktorí ľudia používajú v širokom zmysle slova. Používajú ho rôzni ľudia, rôzni vedci s rôznymi cieľmi. Všetci súhlasia s tým, že cieľom propagandy je zmeniť, alebo upevniť tie, alebo názory ľudí. Využíva sa pritom logika, rozum, ale aj emócie. V mnohých prípadoch sú ľudia schopní súhlasiť s propagandou a tešia sa jej. História hovorí, že prvými propagandistami boli katolícki kňazi. Propagandou sa nazývalo rozširovanie katolíckej viery. Zaoberali sa tým kňazi pomocou vtedajších prostriedkov komunikácie. Boli to nielen ústne rozprávnia o krásach katolíckej cirkvi, ale používali sa aj letáky a rôzne iné tlačené produkty.

Názory sa prejavili v dvoch smeroch. Politici uvideli: 1. katolícka propaganda je efektívna. 2. metódy propagandy sa značne rozšírili.

Od letákov prechádzame k periodickej tlači, rozhlasu, filmu, televízii a teda aj k internetu. Politici pochopili, že tie metódy, ktoré používa katolícka cirkev sa dajú  používať pre šírenie tých myšlienok, ktoré politici považujú za výhodné, alebo považovali ich za výhodné pre obyvateľstvo.

Ako na termín propaganda nazerali politici?

Propaganda nie je pojem s negatívnym významom. Medzi prvou a druhou svetovou vojnou tento pojem nemal negatívni konotáciu.  Vnímal sa tak ako nástroj, ktorým vláda pomáha obyvateľstvi, vzdeláva ho. Využívala sa na to, aby obyvateľstvo bolo zbavené zlých návykov, zamerať snahy obyvateľstva na rišenie celospoločenských úloh.

Kto zmenil vnímanie slova propaganda?

Bol to práve Joseph Geobells, fašizmus a II. svetová vojna, ale aj komunizmus pridali slovu propaganda negatívny význam. Keď ho vymeníme za pojmy politická  komunikáciu, politický marketing, politické public relations, teda politické vzťahy s verejnosťou, dostaneme ten istý produkt, ale len v lesklom, príjemnejšom obale.

Ako funguje propaganda?

Ak nebudeme hovoriť o spôsoboch šírenia, ale  o základných metódach propagandy, tak si povieme o niekoľkých z nich.

Prvou je metóda prenosu významu. Vy vymedzujete niečo pre obyvateľstvo všeobecne známe, určitý jav, alebo určitú vlastnosť, a prenášate ich na iným objekt. Napíklad fašizmus. Ak hovoríte o fašizme vyvolávate určité vnímanie obyvateľstvo kto sú to fašisti. Ak diskutujete o tom, že určití ľudia sa zaoberajú fašizmom, v skutočnosti prenášate na tých ľudí, ktori majú extrémistcké názory, alebo ich dokonca nemajú.

Druhou je metóda, keď fakty sa vymieňajú za jav, ktorý sa v angličtine nazýva “main calling”, alebo slovensky ohováranie. Označujete určité činy za negatívne z hľadiska obyvateľstva, a tvrdíte že ich treba odsudzovať. Ak takto označujete ľudí, vyvolávate to, aby ich obyvateľstvo odsudzovalo. Presvedčuejte ľudí, že myslieť určitým spôsobom je dobré, lebo tak rozmýšľa väčšina. Myslieť iným spôsobom sa považuje za neslušné.

Stávate sa odpadlíkom, odpadom, dezolátom. Ste horší ako iní, pretože všetci obyvatelia myslia tak a tak, a nie inak.

Akú úlohu v propagande  hrajú emócie?

Veľkú úlohu v tejto oblasti hrajú moderné prostriedky komunikácie, keď môžete ukazovať jasné obrázky, publikovať príbehy, ktoré hovoria o tom, že vaše ohováranie, vaše presvedčenie, ukazujú že máte tak myslieť. Vy začínate pochybovať o tom, čo ste si mysleli predtým. Ak propagandista nachádza vo vás spojenca, premieňa vás na aktívneho a presvedčeného spojenca. Ste pripravní rozširovať vaše myšlienky medzi kolegam, či v rodine a podobne.

Je to reťazová reakcia. Podobná kampaň môže zmeniť vnímanie sveta, či svetonázor, medzi najširšimi vrstvami obyvateľstva.

Je propaganda vždy manipuláciou?

Nie som presvedčený, že je potrebné používať slovo manipulácia. Toto slovo má samo sebe negatívny význam.Manipulácia je keď nechacet, aby s vami ničo robili, ale aj tak robia. ľudia sú pripravení súhlasiť s propagandou, sú je radi, lebo pomáhajú prejaviť sa istým emóciám, ktoré máte niekde v podvedomí, hĺbke duše. Dozreli. začínajú do vás vstupovať. Vaše názory Už nemáte o svojich názoroch pochybnosti, ale stávajú sa novými hodnotami, novou morálkou, ktoré potrebujete v sebe rozvíjať. Pochybujem, že budete myslieť na to, že vami manipulujú. Vy skôr budete súhlasiť, aby s vami hovorili týmto spôsobom.

Nehovoril by som o manipulácii, ale o činnosti zameranej na zmenu, alebo upevnenie názorov.

Prečo Joseph Goebbels, ktorý bol bez pochýb nacistickým zločincom, o čom existuje rozhodnutie súdu,  je označovaný za génia propagandy?

Nemyslím si, že propaganda pri Josephovi Goebbelsovi dosiahla nové vyššie kvality. Bola len maximálne efektívna.Premenil modernú demokratickú nemeckú spoločnosť, doslova za niekoľko rokov na to, aby uverila myšlienkam Adolfa Hitlera, v myšlienky nadradenosti národa a nevyhnutnosti zničenia nepriateľa, nv myšlienku spojenú so židovským národom. Je to čudo, alebo génius, ktorý bol schopný to urobiť.

Nepochybne to bola zmes nových metód propagandy. K hitlerovej propagande patria pochody, manifestácie, obrazová agitácia, gigantické plátna so svastikami, orlami, filmové správy ako nový prostriedok, ktoré ukazovali pred každým celovečerným filmom. Patrí k tomu aj rozhlas, ktorý vstupoval do každého domu. Vtedy nemecký priemysel začal výrobu ľudového rozhlasového prijímača, ktorý stále groše.  Bol prístupný každej nemeckej rodine.

Bola to aj korupcia, ktorou sa nemecké súkromné komerčné médiá dostali pod kontrolu nacistov. Nikde nebolo napísané, že vydavateľ je Adolf Hitler, alebo vydavateľom je nacistická strana NSDAP. Úspech propagandy bol založený na jej monopole. V nemeckej spoločnosti nebolo dovolené šírenie akýchkoľvej iných myšlienok. ČAsto to bolo pod hrozbou trestu smrti.

Pre začiatkom II. svetovej vojny bolo v nemecku vylúčené, aby niekto mal k dispozícii prijímač, ktorý by dovolil počúvať vysielanie rouhlasu Veľkej Bitánie, alebo iných neutrálnych krajín.

Bola to aj apelácia na zvieracie inštinkty ľudí. Tie, či iné štandardy komunikácie v Európe boli zničené vďaka provokáciám, ktoré zafungovali.

Aké konkrétne?

Boli to príhovory k Nemcom ako k Bohom vybranému národu, ktorá prevyšuje iné národy, s to v dôsledku svojho ríšskeho pôvodu., v dôsledku voju umu, sily a smelosti. Goebbelsova propaganda to śiroko využívala. Preniklo to do umov a duší Nemcov.

Aké úspechy dosiahla sovietska propaganda?

Sovietska, komunistická, propaganda dosiahla úspechy ešte pred revolúciou v roku 1917.  Bolo to vďaka novémi výkladu pojmov spravodlvoš, rovnosť, blahobyt, ktoré sa posudzovali cez lupu komunistickej ideológie. Po roku 1917 to bolo vďaka monopolizáciou v sektore tlače a rozhlasu. Tak ako v Nemecku sa propaganda porovali systémom zastrašovania a prenasledovania tých, čo myslia iným spôsobom. V Nemcku bolo gestapo, v Sovieskom zväze bolo NKVD, ktoré sledovali ľudí, ktorí neboli postihnutí propagandou a kládli jej odpor. Propaganda v šesťedesiatych až osemdesiatych rokoch sovietska propaganda začala strácať silu v dôsledku väčšej otvorenosti spoločnosti. Bolo viac možností prieniku iných myšlienok do sovietskej spoločnosti. Sovietski ľudia mohli viac cestovať do zahraničia. Dovážali si odtiaľ nielen žuvačky, ale aj príbehy o tom aký v skutočnosti je Západ, ale aj literatúru. Zväčšili sa možnosti počúvať západný rozhlas.

Bez ohľadu na úvodníky denníka Pravda o tom, že žijú lepšie a bohatšie a každým dňom sa približujú ku komunizmu, realita hovorila o opaku.

Akými prostriedkami propagandy propagandy bol obkľúčený sovietsky človek?

Propaganda bola prítomná všade. Bolo to momentu keď človek začne vnímať, až po jeho smrť.  Škôlka, istričky, pionieri… Boli to hnutia, ktorých cieľom bola propaganda komunistickej strany, vernosti komunistickým myšlienkam, dielu Lenina, schopnsoti brániť sa pre nepriateľským Západom. Bolo to rozhlasové body, ktoré sa nachádzali v jednej izbe každého bytu, v každej miestnosti fabriky, alebo organizácie.  Vysielali sa dva, či tri programy štátneho rozhlasu a televízie. Tlač bola na 100 % komunistická.

Bol do toho zapojený systém vzdelávania.  V školách sa rozprávala história Sovietskeho zväzu od pradávnycj dní až po súčasnosť. Vysvetľovalo sa to, že všetky svetonázory koniec-koncov privedú k tomu, že komnizmus zvíťazí na celom svete. Kapitalizmus bude pochovaný. Bol to film, divadlo aj kultúra v širokom zmysle slova.  Aj tanec, či balet boli podriadené tomu, aby rozširovali propagandistické myšlienky. Ak človek v Sovietskom zväze nebol na kuchyni, vždy bol v obkľučení propagandy.

Pred rozpadom Sovietksheo zväzu v dôsledku najmä ekonomických faktorov, efektívnosť propagandy klesala. Vo vzťahu k nej sa objavila učitá skepsa. Ekonomická situácia v Sovietskom zväze neumožňovala vynakladať toľko peňazí, ako by sa chelo. Propaganda začala pouźívať klišé. Začala sa opakovať. Bolo to lacnejšie. Priviedlo to k tomu, že sefekt propagandy sa zmenšil.

V Sovietskom zväze sa niečo hovorilo na oficiálnych stretnutiach a niečo iné doma? Ako sa to stalo?

V šesťdesiatych rokoch zmizol strach zo stalinských čias. Ľudia prestali považovať propagandu za súčasť ich života. Výsledkom toho bolo to, že Sovietsky zväz fakticky zbankrotoval ekonomicky a aj ideologicky.

Ako sa stalo, že ľudia, ktorí už raz žili v svete propagandy, sa nechali chytiť na udicu s háčikom novej ruskej propagandy?

Nepoznám ani jedného človeka, ktorý by to bol schopný vysvetliť komplexne.

Prvým faktorom je to, že nálada v spoločnosti koncom osemdesiatych rokov vychádzala z názoru, že so západnou demokraciou, príde aj západný blahobyt. Blahobyt ani len zďaleka nepripomínal blahobyt, ktorý bol v západnej Európe, alebo v Spojených štátoch. Existuje určité rozčarovanie. Niečo sme čakali, ale nestalo sa tak.

Druhým faktorom je to, že za posledných pätnásť rokov,  štát začal do rozvoja propagandistickej mašinérie šialené veľké prostriedky. Nástoje propagandy sú kvalitnejšie, dokonalejšie sú nástoje jej šírenia.

Ako sa napriek tomu, že blahobyt v Ruskej federácii nie je na vysokej úrovni, sa podarilo obyvateľov presvedčiť, že na vine je zlý Západ?

To nie je propaganda Ruska, ale ruskosti, zvláštnej cesty rozvoja ruských obyvateľov. Je to propaganda toho, že všetkému sú na vine vnútorní a vonkajši nepriatelia. Sú to tí, či myslia iným spôsobom. Myslia iným spôsobom, lebo im platia. Sú najatí. Živia ich naši nepriatelia. Oni sami sú naši nepriatelia. Je to mimoriadne efektívne. Komunistická propaganda mala obmedzené možnosti. Vtedy hovorili, že všetci sú našimi priateľmi. Nepriateľmi sú len západné elity. Dnes sa hovorí, že všetci sú našimi nepriateľmi. Jediným priateľom je kremeľská elita.

Tieto názory bolo treba podporiť politikou. Vznkli zákony o zahraničných agentoch, nežiadúcich organizáciách. Okrem praktického významu, to mal aj propagandistický efekt.

Myšlienky o tom, že všetci vnútorní a vonajší nepriatelia nechcú nič iné, len zmocniť sa bohatstva Ruska, vznikli nedávno. V deväťdesiatych rokoch neboli. Pridal k tomu monopol v oblasti médií. Pridal sa k tomu ostarkizmus, teda odsudzovanie iných myšlienok Hovorilo sa, že netreba počúvať rozhlasovú stanicu Echo Moskvy, či čítať denník Novaya gazeta, lebo sú to v podstate hlasy nepriateľov. My ich len trpíme, lebo sme demokratická krajina. Minulý rok sa ukázalo, že ich nebudeme trpieť.

V Ruskej federácii bol ustanovený faktický monopol na informácie a pravdu. To prieslo svoj efekt.

Je propaganda nenávisti účinnejšia ako propaganda lásky?

Najnebezpečnejšia je propagada vojny, agresívnej vojny, propagnada nenávisti, pričom nie jednoducho nenávisti, ale nenávisti s výzvami k násiliu voči ľuďom, ktorých nenávidíš, s výzvami diskrimnácie týchto ľudí k ich vyhnaniu z krajiny. Práve preto sú tieto dva druhy propagandy sú v medzinárodnom práve zakázané.

Tieto dva druhy propagandy prizvývajú k antihumánnym činom, činom proti ľudskosti. Tieto dva druhy propagandy vedú ľudstvo k jeho koncu.

Prečo tak funguje?

Problém je vo vzdelaní ľudstva, v mnohých úrovniach vzdelania ľudí, úrovne vzdelania krajín. Hoci sme dosiahli za posledných sto rokov úspechy a v Európe niet negramotných obyvateľov, ale väčšina obyvateľstva sa dá ovplyvniť propagandou. Preto menšinu, ktorá rozmyšľa iným spôsobom, núti aby mlčala, uzavrela sa a nezúčastňovala sa politického boja. To je však elementárne právo a želaním akéhokoľvek človeka.

Prečo je ruské  obyvateľstvo apatické, nič nerobí?

Je to v dôsledku manipulácie obyvateľstvom a emocionálnym vysvetľovaním. Povedali mu: “Pravdy niet, všetci klamú. My sme verili Amerike. Pozrite sa čo sa tam deje. Bieli vraždia čiernych. K moci sa dostávajú idioti. Bombardujú Irak.”

Hovorí sa o tom, že pravdy a demokracie niet. Nikde jej niet. U nás jej tiež niet. U tých čo nás poučujú o demokracii, demokracie tiež niet. Je to metóda, ktorá sa objavila tiež v posledných pätnástich rokoch.

Cieľom nebolo len očierniť Ameriku, ale povedať, že civilizácia nemá ideály, v ktoré sa dá veriť.  Ak neveríme, vytvárame svoju vlastnú civilizáciu. Je to vlastne vytváranie anticivilizácie. Popieraním všetkého čo patrí svetovej civilizácii, je podstatou novej ruskej spoločnosti.  Je to strašné, nehovorí sa o tom, ale to je podstata súćasnej propagandy.

Keď nie sú žiadne ideály a nemáme sa o čo snažiť, tak zarábaj si, na vzdelanie svojich detí, pokojne seď…My Ťa budeme brániť. My, teda Kremaľ, armáda, námorníctvo…

A ako budeme brániť. Napadneme Ukrajinu, pripojíme Bielorusko. Pohrozíme pobalstkým štátom, aby ani len nemysleli na naše zeme…

Apatia vzniká v dôsledku toho.

Koľko času treba na to, aby sa propaganda otočila o 180 stupňov?

To by bolo dôkazom toho, že nikomu a ničomu sa nedá veriť. Najefektívnejšie by bolo verejné odsúdenie tých ruských propagandistov, ktorí sa zaoberajú propagandou nepriateľstva a nenávisti, propagandou. Nehovorím, že och treba zastreliť, chráň Bože, alebo do konca života zavrieť do väazenia. Treba odhaliť mechanizmy propagandy. Bolo by to užitočnejšie ako prudká zmena propagandy.

Obyvatelia Ruskej federácie a politická elita  krajiny, to sú rôzne fenomény. Aké prejavy má propaganda ruskej politckej elity v krajinách strednej  a východnej Európy?

Do marca 2022 sa vyvíjala v eskalácii. Materiály z Moskvy boli distribuované “krajanom” v ruštine; vo viacerých krajinách – napríklad v Lotyšsku, Litve, Srbsku a Estónsku – boli propagandistické materiály preložené alebo vytvorené v národných jazykoch týchto krajín a odovzdané miestnym médiám. Jedna z najväčších kancelárií televíznej stanice Russia Today (Rusko dnes)  pôsobí v Republike srbskej (Bosna a Hercegovina) a pripravuje príspevky pre médiá v celom regióne západného Balkánu.

Plus, samozrejme, sú to materiály v sociálnych sieťach, na stránkach internetových video kanálov priamo alebo nepriamo spojených s ruskou mediálnou propagandou. Dohromady sa vytvoril obrovský vplyv na masy prostredníctvom manipulácie myslenia ľudí v prospech rétoriky Kremľa v medzinárodných otázkach, najmä proruskej a protiamerickej a protieurópskej,  a v domácich politických otázkach (KOVID, voľby). V marci 2022 boli zavedené rozhodujúce obmedzenia zo strany Európskej únie a jej členských štátov; ešte predtým reštriktívne opatrenia zaviedli lotyšské, poľské a estónske štátne a samoregulačné orgány.

Existuje aj ukrajinská propaganda?

Áno, samozrejme, že existuje. Prebieha vojna a propagandistická práca na udržanie obranyschopnosti krajiny je dôležitá. Avšak kým kedysi to bola kontrapropaganda proti kremeľským médiám na Ukrajine, dnes pracuje skôr na udržiavaní ducha národa a viery vo víťazstvo nad Ruskom, pričom zdôrazňuje podporu medzinárodného spoločenstva a všetkých občanov krajiny pre Ukrajinu.