Problémy spôsobené vojnou a pandémiou
TRENČÍN – Audítori v rámci V4 dokážu v rámci EÚ spoločne dosiahnuť viac.
V Trenčíne sa uplynutý piatok skončilo v poradí už 21. výročné stretnutie predsedov národných komôr audítorov z krajín Vyšehradskej štvorky (KAČR, MKVK, PIBR a SKAU).
Dvojdňové stretnutie (11. – 12. mája 2023) malo prestížny charakter, o čom svedčí aj zloženie zástupcov jednotlivých zúčastnených komôr. Českú komoru audítorov zastupoval jej prezident, Ladislav Mejzlík, Hana Mužáková, viceprezidentka a Milan Bláha, viceprezident; poľskú komoru prezidentka Barbara Misterska-Dragan a viceprezidentka komory Monika Kaszorek a maďarskú komoru jej viceprezidentka Éva Barsi. Slovenskú komoru audítorov zastupovali jej prezident Milan Mozolák, predsedníčka Komisie pre kontrolu kvality auditu Emília Rybárová, expertka na IFRS Zdenka Kvasková, predseda komisie pre ISA a komisie a pre etiku Peter Mrnka, Juraj Kello – zodpovedný za zahraničné vzťahy a výkonná riaditeľka SKAU Mária Horváthová.
Ako uviedla pre Finančné noviny výkonná riaditeľka SKAU: „Šlo o stretnutie nezávislých odborníkov, vysokokvalifikovaných profesionálov, vykonávajúcich audit a dohľad nad transparentnosťou najvýznamnejších firiem krajín Vyšehrádskej 4-ky. Trenčianske stretnutie bolo zaujímavé aj z ohľadom na fakt, že sa v súčasnosti riešia nielen pálčivé, ale zaujímavé témy, spojené s energetickou krízou, vojnou na Ukrajine, ako aj so zavedením povinnosti firiem poskytovať informácie o udržateľnosti, ktoré sú celoplošne zavádzané pre členské štáty právom Európskej únie.“
Cieľom výročného stretnutia tak nebola len bežná výmena informácií, ale predovšetkým snaha o skoordinovanie práce audítorov do tej miery, aby klienti dostávali vo všetkých krajinách približne rovnaké výstupy. Potvrdil to aj prezident Slovenskej komory audítorov Milan Mozolák, ktorý o.i. poznamenal, že: „Náš hlas je v Európskej únii určite viac akceptovaný keď je jednotný a vzájomne koordinovaný spoločne za štyri krajiny V4, než ako keby každý z nás vystupoval samostatne.“ Zároveň dodal, že je veľmi podstatný a potrebný aj koordinovaný rozvoj profesie audítorov v celej Európskej únii. „Ide totiž o to, aby sme medzinárodné pravidlá a normy, ktoré sú pre jednotlivé členské štáty EÚ záväzné, rovnako implementovali do národných podmienok. Pretože napriek tomu, že v rámci jednotlivých národných legislatív a noriem existujú určité rozdiely, cieľ a výkon našej práce a profesie audítora ako takej je nadnárodný. A ako všetci vieme – peniaze nepoznajú hranice“ – dodal na záver Milan Mozolák.
Dopady korony a vojny
Predmetom stretnutia zástupcom audítorských komôr V4 sa tak popri bežnej agende stala situácia a problematika v rámci lokálnych audítorských uisťovacích služieb s prihliadnutím na nové typy zákaziek a požiadaviek národnej legislatívy, ako aj úlohy a povinnosti štatutárnych audítorov – ich nezávislosť, regulačný dohľad, kontrola kvality a v rámci toho aj úloha a pozícia komory v rámci rozsahu kontrol, vzdelávania či procesu digitalizácie v audite. Kľúčovou časťou stretnutia sa stali dopady a vplyv súčasnej situácie na štatutárne audity spôsobené vojnou na Ukrajine a dosahy pandémie koronavírusu. Ako poznamenal na margo tejto problematiky Milan Mozolák: „Donedávna relatívne stabilné prostredie s nízkou infláciou boli doslova „rozbúrané,“ vďaka čomu trhy zamávali s cenami tak, že štandardné kalkulačné vzorce a plánovanie klientov sa v dôsledku extrémneho rastu cien rozbilo a zmenilo na prežívanie zo dňa na deň. Aj z toho dôvodu bude mimoriadne náročné objektívne zhodnotiť finančnú vypovedateľnosť údajov o klientoch v danej situácii. To je momentálne asi najväčšia výzva pre audítorov – aby sa spoločne rovnako a korektne postupovalo pri hodnotení finančných ukazovateľov v rámci EÚ a Európy ako takej.“
Témou aj udržateľnosť
Ako po skončení stretnutia uviedol pre TASR prezident Českej komory audítorov Ladislav Mejzlík, pre krajiny V4 i celej EÚ bude mimoriadne dôležitá téma vykazovania udržateľnosti (Green Deal), ktorá je súčasťou európskej regulácie. “Je to nová povinnosť, ktorá ukladá podnikom podávať správy o tom, ako ich hospodárenie spĺňa kritéria dlhodobej udržateľnosti – ekologickej i sociálnej. Audítori na tom budú zainteresovaní tak, že budú overovať, či tie správy odpovedajú skutočnosti, že verne a poctivo zobrazujú realitu,” doplnil Mejzlík s tým, že ide o snahu EÚ cez peniaze tlačiť k sociálnej a ekologickej zodpovednosti. Obaja prezidenti, ktorých komory si tento rok pripomínajú 30. výročie svojho vzniku, priznali, že v oboch krajinách kedysi spoločnej federatívnej republiky trápi rast priemerného veku audítorov. To je aj dôvod, prečo sa snažia medzi audítorov pritiahnuť mladých ľudí, hoci to aj pre veľmi náročné skúšky, povinnosti a nároky, ktoré sa na audítorov kladú nie je jednoduché.
