Premiér: metafyzické droždie, blackout, ópiový guru
Zastupiteľská demokracia je výborná vec. Ľudia delegujú právomoci na voleného zástupcu, ktorého úlohou je zbierať informácie, analyzovať a rozhodovať v prospech komunity. Pokiaľ možno bez osobných emócií. A ešte jeden postreh. Definícia štátu sa v mnohom podobá obchodnej spoločnosti. Čím lepšia ekonomika, tým kvalitnejšie služby, lepší život. Nie je nič signifikantnejšie pre štát ako jeho ekonomické bohatstvo. Možno mnohí národovci a kunstthistorici nebudú súhlasiť, ale je to fakt. Aj Afganistan a Sierra Leone sú štáty, kde je určite veľa kvalitných umelcov a športovcov a mnohí ľudia tam radi žijú, ale… Švajčiarsko je Švajčiarsko. Aby som nezabudol, ekonomická sila krajiny helvétskeho kríža umožňuje
obchádzať zastupiteľskú demokraciu referendami. To je asi najspravodlivejšia forma rozhodovania. Na túto formu rozhodovania však obyvatelia krajiny museli dorásť. Niekoľko pokusov zorganizovať na Slovensku referendum skončili katastrofou. Vlastne všetky. Pretože u nás sa na rozdiel od Švajčiarska hlasuje zásadne proti a nie za niečo, nech už je otázka sformulovaná akokoľvek. Uplatniť tento inštrument riadenia štátu, regiónu, mesta a obce na Slovensku, tak sme zaručene v stave Afganistanu. Jeden príklad za všetky. Koncom roka 2016 spísali obyvatelia Zámostia v Trenčíne petíciu proti prevádzke droždiarne, ktorú vlastnila spoločnosť Old Herold Hefe. Vadil im zápach pri výrobe droždia, ktoré vzniká aj použitím pivovarníckeho kvasničného mlieka. Firma bojovala za zachovanie prevádzky ako lev. Snažila sa cez hygienikov odmerať intenzitu smradu, čo je prirodzene možné iba ak v Harry Potterovi so „smradometrom“. Členka petičného výboru Lenka Rožníková pre médiá v čase najintenzívnejšieho boja proti droždiarni povedala: „Mesto petíciu uznalo ako opodstatnenú, zorganizovalo stretnutie, na ktorom sa firma zaviazala, že od určitého času zabezpečia odstránenie pachov. Nič sa však nedeje, pachy nás obťažujú aj naďalej.“
Niekoľko týždňov trvajúci boj 700 podpísaných angažovaných Trenčanov vygradoval do víťazného konca, a v tom istom roku droždiareň zatvorili. Mesto Trenčín pod nátlakom nepredĺžilo firme súhlas na prevádzku. Na záver iba malé poučenie: Táto droždiareň zásobovala celé Slovensko droždím, ktoré v čase koronakrízy zmizlo z pultov predajní definitívne, pretože Poliaci, Česi a Nemci si ho nechali pre vlastné obyvateľstvo. Ak dnes márne zháňate droždie, pamätajte na slová členky petičného výboru Lenky Rožníkovej: „…pachy nás obťažujú naďalej.“ Ak by sme mali použiť metafyzické myslenie, tak „blackoutové“ víťazstvá podobné tomu z Trenčína sú na Slovensku na dennom poriadku. Kvôli vzbure miestneho obyvateľstva nebude obaľovačka asfaltu v Mošovciach, ani oceliareň pri Prešove, ktorú chceli Španieli vybudovať za 20 mil. eur, nebude ani spaľovňa odpadov v Kysuckom Novom meste, rovnako ako veterný park vo Vrábloch ani pri Myjave, ani parkovací dom vo Zvolene, vodná elektráreň v Šalkovej pri B. Bystrici. Bratislavčania zasa odmietli projekt kasína v Jarovciach, lebo by to mohlo ohroziť mravnú výchovu mladistvých a zintenzívniť závislosť gamblerov.
Radi v zmysle „Not In My Backyard“ odmietame všetko a za každých okolností bez hlbšej analýzy.
A keď už nebudú nové projekty, budeme žiadať zavrieť US Steel Košiče za emisie, Slovnaft za to že smrdí alebo Volkswagen za enormné dopravné zaťaženie v Devínskej Novej Vsi. Zabudli sme, že Švajčiari sa dostali životnou úrovňou tak ďaleko nie preto, že napríklad chemické podniky, oceliarske, farmaceutické a potravinárske firmy u nich neexistujú, ale vďaka tomu, že uznali nevyhnutnosť ich existencie v krehkej ekonomickej rovnováhe. Prinášajú do systému peniaze nevyhnutné na chod zdravotníctva, školstva, súdov, polície, úradov atď.
V tomto kontexte si viem predstaviť, že v referende by sme na rozdiel od Švajčiarov odsúhlasili aj Matovičov „blackout“. Vypnime všetko a pustime sa do pestovania makovíc… ako v Afganistane. A Igor bude náš doživotný kmeňový náčelník a ópiový guru. Je múdre na záver zopakovať, že zastupiteľská demokracia je výborná vec. Ľudia delegujú právomoci na voleného zástupcu, ktorého úlohou je zbierať informácie, analyzovať a rozhodovať v prospech komunity. Nie podliehať jej emočným rozmarom.
