Politická ekonómia verejného rozpočtu hlupáka
Štátny rozpočet je plán príjmov a výdavkov štátu. Je to nástroj hospodárskej politiky. Pre jeho analýzu vznikla ústavným zákonom Rada pre rozpočtovú zodpovednosť ako nezávislý orgán monitorovania a hodnotenia vývoja hospodárenia Slovenskej republiky a hodnotenia plnenia pravidiel rozpočtovej zodpovednosti. Zákon učil aj hranice, teda limity dlhu.
Politika hraníc rozpočtových výdavkov sa po prvý raz objavila v rozpočtovom výbore Kongresu USA v roku 1974. Zákon o rozpočte Kongresu Venuje sa im oddielu 302 (a) a Oddiel 314 z roku. O pridelení peňazí na základe rozpočtových výdavkových hraniciach sa píše v americkom zákone nasledovne.
„Pridelenie podľa oddielu 302(a) je paralelné s diskrétnymi (teda prepočítateľnými – poznámka Finančné noviny) limitmi výdavkov, čo znamená, že ide o úrovne výdavkov, ktoré sa každoročne prideľujú. Zatiaľ čo prvý sa riadi tvorbou pravidiel Kongresu a stanovuje sa prijatím súbežnej rezolúcie o rozpočte, druhý je stanovený zákonom a možno ho zmeniť (alebo obísť) iba prijatím následných právnych predpisov.“ Takže slovenskí politici sa majú z čoho poučiť.
Spojené štáty americké patria medzi najsilnejšie ekonomiky sveta. Aj preto, mnohé verejné organizácie nemôžu rozhadzovať peniaze v štýle Hoja – Ďunďa, alebo hala-bala. Prvé prísne rozpočtové pravidlá v Spojených štátoch amerických vznikli na pôde Pentagonu. Týkali sa programovania, teda presného plánu výdavkov.
Slovenská republika požiadala o peniaze Európsku úniu. Plán obnovy a odolnosti bol prijatý tak, že Slovenská republika si určila všetko to čo splní a, vďaka tomu dostane peniaze.
Jednou z týchto podmienok je to, aby mala výdavky, ktoré neprekročia vopred určenú hranicu. Znamená to, že nemôžeme minúť viac ako. Nie je to žiaden nový vynález. K tomu problému vyjadril Kongres Spojených štátov .
Na Slovensku máme Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti. Ľudovo sa nazýva dlhová brzda. Zamedzuje rastu pôžičiek štátu. Dlh sa porovnáva s výškou hrubého domáceho produktu (HDP). To je súčet hodnoty vyrobených tovarov a poskytnutých služieb v slovenskej ekonomike. Zákon určuje rôzne hranice dlhu v pomere v HDP – 40 %, 43 %, 45 %, 47 %, 50%, 53 %, 55 %, 57 %, 60%. Pri každej hranici sú rôzne spôsoby ako brzdiť dlh. Čím vyšší dlh, tým silnejšia brzda.
Dnes je Slovenská republika na hranici 63 %. Už dávno by mala byť zapnutá siréna. Vláda by si mala napríklad znížiť platy na minuloročnú úroveň.
Preto, aby sa výška dlhu dala vypočítať mala byť prijatá metodika. Nie je. Takže máme zákon bez výkladu.
Profesorka Anetta Čaplánová pred časom v Pravde napísala, že „výdavkové limity majú vlády zaviazať, aby rozpočet, ktorý si schvália, aj dodržali.“
Namiesto implementácie dôležitých pravidiel pre hranice dlhu a už niekoľko rokov presadzujú jednorazové výdavky na lotérie, bonusy pre rodiny s deťmi. Vďaka nim sa dlh len a len zvyšuje. Ak sa bude presadzovať hospodárska politika vychádzajúca z osobných želaní politikov, tak Slovenská republika jednoducho skrachuje, pretože dlh bude ako snehová guľa. Dlh sa bude nabaľovať a len nabaľovať a nebudeme schopní prevádzkovať verejné služby. Môžeme zabudnúť na školstvo a zdravotníctvo, či na dôchodky. Politici však radi hovoria A, ale už nie B. A znie približne takto. Ak zvýšim dlh, tak ho treba zaplatiť. A B znie nasledovne. Čím mám vyšší dlh, tým menej budem mať na výdavky v budúcnosti
A najhoršie je to, že nevedia jednoduché počty. Na to ako by mal fungovať rozpočet politici nepotrebujú zložité matematické modely. Bohužiaľ myslia si, že ak dnes rozdajú obyvateľom peniaze, tí ich budú voliť.
Každý kto má manželku a deti, vie, že ak si na niečo požičia, napríklad na automobil, tak bude splácať pôžičku. O to menej bude mať na odevy, alebo hocičo iné.
Politici do verejných financií už mnohé roky prinášajú nesystémové prvky. Vytvárajú tým
Ak si niekto myslí, že chaos je to, čo bolo známe ako v gréckej mytológii, pôvodne bezodná priepasť podsvetia, neskôr prapôvodný zmätok, zosobnený v božstvo, beztvará prahmota, z ktorej vzniklo všetko na svete. Verejné financie určite nie sú beztvará hmota. Nie je to ani mýtus o prelude, mýtus o oživšej mŕtvole, ktorý sa pretavuje do bábky v bábkovom divadle.
Pravidlá pre rozpočet určite nie sú bábkové divadlo vysielané v mnohých médiách, sú to jednoduché počty.
(Písané pre denník Pravda)
