Pred 100 rokmi zomrel revolucionár V. I. Lenin
MOSKVA – Dnes pred sto rokmi zomrel Vladimír Iljič Uljanov, známy pod revolučným pseudonymom Lenin.
Narodil sa 10. apríla (22) 1870, v meste Simbirsk v rodine školského inšpektra.
Len bol vodcom Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie (VOSR). Bola 7. novembra 1917. Jej názov má prívlastok októbrová, lebo v danom čase v Rusku platil Juliánsky kalendár. Dňa 8. novembra sa I. V. Lenin stal predsedom Rady ľudových komisárov (vlády). Predchádzala jej februárová revolúcia. Po nej sa cár Mikuláš II zriekol trónu. Krajinu začala viesť dočasná vláda.
V. I. Lenin tvorca prvého socialistického štátu vo svetových dejinách.
Marxista, publicista, právnik, ideológ a zakladateľ Tretej (komunistickej) internacionály, zakladateľ Zväzu sovietskych socialistických republík. Medzi jeho hlavné politické a novinárske práce patrí materialistická filozofia, teória marxizmu, antikapitalizmus a antiimperializmus, teória a prax realizácia socialistickej revolúcie, budovanie socializmu a komunizmu a politická ekonómia socializmu.
Od 1. februára 1918 bol v Rusku zavedený gregoriánsky kalendár – po 31. 1. 1918 nasledoval 14. 2. 1918.
Využil oslabenie dočasnej vlády Alexandra Fjodoroviča Kerenského a začal intenzívne pripravovať povstanie, ktoré nakoniec pod heslom aprílových téz “všetku moc Sovietom” uskutočnil Lev Davydovič Trockij na svoje narodeniny 7. novembra 1917. Krenský a Lenin boli spolužiaci.
V. I. Lenin je autorom viacerých marxistických prác.
Lenin definuje štát ako organizáciu moci na utláčanie. Štát je vždy určitým aparátom, ktorý vzniká zo spoločnosti a skladá sa zo skupiny ľudí, ktorí sa zaoberajú iba tým, že vládnu. Štát bude môcť odumrieť vtedy, keď si ľudia natoľko navyknú zachovávať základné pravidlá spolužitia a ich práca bude taká produktívna, že budú dobrovoľne pracovať podľa svojich schopností.
S demokraciou spája otázku: ,,demokracia pre akú triedu?“ Demokracia podľa neho nie je totožná podriadeniu menšiny väčšine, pritom v realite to videl práve tak.
V ekonomickej politike presadzoval elektrifikáciu Ruska a prestavbu priemyslu. Ako úspešný možno zhodnotiť projekt elektrifikácie, rozbehnutie spriemyselňovania, efektívnejšieho využívania poľnohospodárskej pôdy, no najmä dramatické zlepšenie života miliónov ľudí, ktorí žili pred revolúciou v neľudských podmienkach. Lenin nakoniec vyhlásil novú ekonomickú politiku (NEP) a povolil podnikanie, aby zabránil úplnému zrúteniu ekonomiky.
Lenin vo svojom diele ,,Imperializmus, najvyšší stupeň kapitalizmu“ prezentuje imperializmus ako dôsledok kapitalistického zriadenia. Píše tam, že výstavba železníc je použitá ako nástroj útlaku, v kolóniách a polokolóniách. Imperializmus je kapitalizmom úpadku, predvečerom sociálnej revolúcie. Nadprodukcia a obrovské zisky dovolili vznik triedy robotníckej aristokracie. Rozdelenie sveta kapitalistickými veľmocami bolo v roku 1916 ukončené. Imperializmus vznikol ako vývoj a priama postupnosť základných vlastností kapitalizmu. Imperializmus však porušuje jednu z hlavných vlastností kapitalizmu, z voľného kapitalistického trhu sa transformuje na kapitalistické monopoly – imperializmus teda definuje ako monopolistický stupeň kapitalizmu, ktorý vyrastá z voľného trhu, ale zároveň ho ničí za účelom dosiahnutia vyššieho spoločensko-ekonomického poriadku:
- koncentrácia produkcie a kapitálu sa vyvinula do takého vysokého stupňa, že vznikli monopoly, ktoré narúšajú ekonomický život
- fúzovanie bankového kapitálu s priemyselným kapitálom, čím vzniká finančná oligarchia
- export kapitálu na rozdiel od exportu komodít naberá na dôležitosti
- vytvára medzinárodných monopolistických kapitalistov, ktorí si delia svet medzi sebou
- teritoriálne rozdelenie sveta medzi najväčších kapitalistov je už ukončené
Imperializmus nezaberá len agrárne územia ale aj vysoko industrializované územia, pretože:
- svet je už rozdelený
- základným znakom imperializmu je rivalita medzi veľmocami v ich snahe o hegemóniu, dobíjajú územia nie pre svoje potreby, ale aby oslabili protivníka
Monopoly a oligarchia sa snažia o dominanciu a nie o slobodu, vykorisťujú stúpajúci počet malých a slabých štátov. Imperializmus má tendencie k vytváraniu rentiérskych štátov. Imperializmus spája s oportunizmom.
Lenin je aj dnes siedmym najprekladnejším autorom na svete. V Rusku je na prvom mieste medzi autormi.
Krížnik Auróra vystrelil povel na začiatok VOSR.
