Populistickí politici škodia vývoju ekonomiky
LONDÝN – Centrum pre výskum hospodárskej politiky v Londýne (Centre for Economic Policy Research – CEPR) prišlo k záveru, že ekonomické krízy vedú k tomu, že k moci sa dostávajú populisti.
Organizácia prácu zverejnila na svojej stránke. Autori skúmali politikov z hľadiska populizmu.
Pojem populizmus pochádza z latinského výrazu populus č znamená ľud. Je politický prístup spočívajúci v snahe osloviť bežného človeka, ktorý sa domnieva, že vládnuca skupina neháji či prehliada jeho záujmy. Populizmus využíva dva základné termíny – ľud a elita. Pomocou týchto označení delí spoločnosť na dve rovnorodé časti. Ľud je charakterizovaný ako úplne dobrý a politika by mala byť vyjadrením jeho všeobecnej vôle. Elita je naopak v svojej vnútornej podstate zlá a skorumpovaná.
Elita sleduje len svoje vlastné záujmy, nenačúva ľudu a naopak ho pripravuje o jeho práva. Pojem ľud má v sebe zahŕňať obyčajných ľudí, elita na druhú stranu predstavuje doteraz vládnucej vrstvu, ktorou sa populisti snaží zdiskreditovať, zvrhnúť a nastúpiť na jej miesto, ale podľa svojho názoru v lepšej podobe a na rozdiel od elity počúvajúci ľudu a jeho vôli. Hoci ľud i elita majú rovnaké záujmy a hodnoty, líšia sa vo svojich morálnych zásadách. Ľud aj elita tak stoja proti sebe.
Britské výskumné centrum posudzovalo protiklad dvoch kategórií “čestný ľud” a “skorumpovanú vládnucu elitu”. Medzi populistov patrí izraelský premiér Benjamin Netanjahu a prezident Venezuely Nicolas Maduro. Prvý sa pridrža pravicových pohľadov, teda najmä ochrany obyvateľov pred migrantmi, druhý ľavicových a stavia politiku na sľuboch bojovať s korupciou zo strany veľkých firiem a oligarchov.
Celkom autori skúmali činnosť a vystúpenia 1 458 lídrov zo 60 krajín. Z nich 50 zaradili medzi populistov.
Krajina, ktorá je najviac vystavená populizmu je Argentína. Populisti v nej vládli 39% času od skončenia II. svetovej vojny. Za ňou nasleduje Indonézia (32%), Taliansko (29 %) a Ekvádor (32%).
Štúdia odhalila aj niekoľko vzorcov a trendov. Populisti majú tendenciu k moci počas hospodárskych kríz. Najväčšie globálne recesie vyvolali „vlny“ populizmu, ktoré sa najvýraznejšie prejavili v 30. rokoch (po veľkej hospodárskej kríze) a v 2010 (po globálnej finančnej kríze). Väčšina populistov sleduje protekcionistickú politiku obmedzením vstupu zahraničných tovarov na domáce trhy prostredníctvom ciel. Charakterizuje ich tiež mäkká menová politika vyjadrená nízkymi úrokovými sadzbami na podporu ekonomiky prostredníctvom lacných pôžičiek. Napokon sa veľa populistických vládcov snaží rozšíriť svoje vlastné právomoci narušením tradičného systému bŕzd a rovnováh v národných a svetových ekonomikách.
