Poľskí výrobcovia chcú kvóty na ukrajinský cukor
“Rozsah nárastu dovozu je neúmerný používaniu doplnkového cukru, deformuje hospodársku súťaž a destabilizuje trh spoločenstva. Sektor cukru sa nedokáže vyrovnať s bezprecedentným rastom dovozu a stabilne fungovať v krátkodobom a strednodobom horizonte,” uviedli poľskí výrobcovia.
Podľa združenia sa vývozný potenciál Ukrajiny po zavedení autonómnych obchodných opatrení zvýšil 16-krát.
Združenie je presvedčené, že zachovanie status quo v obchodných vzťahoch s Ukrajinou je pre poľských pestovateľov cukrovej repy neprijateľné, pretože sa musia rešpektovať záujmy oboch strán, čo sa teraz nedeje.
Poľskí výrobcovia cukru vyzvali Európsku komisiu, aby zaviedla mechanizmy, ktoré účinne ochránia trhy krajín EÚ pred ďalším nárastom dovozu ukrajinského cukru a jeho negatívnymi dôsledkami na ziskovosť poľnohospodárskej výroby a fungovanie fariem v Poľsku.
Výbor pre agrárnu a pozemkovú politiku Verchovnej rady Ukrajiny predtým uviedol, že Ukrajina by v roku 2024 mohla rozšíriť výmeru cukrovej repy o 10-20% a zvýšiť produkciu cukru na 2 milióny ton (nárast o 11% v porovnaní s predchádzajúcim rokom). Podľa neho Ukrajina už vyrába asi 1,8 milióna ton cukru a domáca spotreba je 900 tisíc ton.
Ako poznamenal príslušný výbor, napriek zložitým podmienkam Ukrajina aktívne vyváža cukor do EÚ a bude pokračovať v budúcej sezóne “na pokrytie deficitu na trhoch niektorých krajín Európskej únie”. Okrem toho je ukrajinský cukor zaujímavý aj pre svetový trh, “kde podľa odborníkov dôjde k zvýšeniu deficitnej bilancie tohto produktu”.
Ako tento týždeň informoval poľský minister poľnohospodárstva Czeslaw Sekierski, Európska komisia napriek protestom európskych krajín susediacich s Ukrajinou pripravuje návrh uznesenia o predĺžení bezcolného režimu pre ukrajinský vývoz do polovice roka 2025. Podľa neho je problém negatívnych dôsledkov dovozu z Ukrajiny čoraz zreteľnejší v krajinách nielen východnej, ale aj západnej Európy a týka sa čoraz širšej škály tovaru, nielen obilia. Francúzsko, Rakúsko a Nemecko hovoria o hrozbách pre trhy s obilím, hydinou, ovocím a cukrom. Tieto krajiny hovoria o potrebe obnoviť colné kvóty, ktoré sú teraz podľa pravidiel EÚ pozastavené. “Poľsko podporuje tieto požiadavky, požiadali sme Európsku komisiu, aby obnovila colné kvóty na niektoré citlivé tovary, ale Európska komisia to odmietla,” povedal.
“Chceme vyvinúť spôsob ochrany pred negatívnymi dôsledkami dovozu poľnohospodárskych výrobkov z Ukrajiny, prijateľný pre všetkých účastníkov (Európsku úniu). Analyzujeme a vedieme interné konzultácie, najmä pokiaľ ide o mechanizmus udeľovania licencií na vývoz poľnohospodárskych produktov do Poľska, ktorý navrhuje ukrajinská strana,” povedal minister.
Poľské ministerstvo poľnohospodárstva a rozvoja vidieka oznámilo, že Poľsko zachová embargo na dovoz ukrajinských poľnohospodárskych výrobkov, kým sa v rámci Európskej únie nevyvinú účinné mechanizmy, ktoré zabezpečia ochranu domáceho trhu krajiny.
Ako už bolo oznámené, bezcolný obchodný režim medzi Ukrajinou a EÚ, zavedený v roku 2022 (a platný do júna 2024) v kontexte preorientovania významnej časti ukrajinského poľnohospodárskeho vývozu do Európy, viedol k usadeniu lacných potravín z Ukrajiny v susedných krajinách: Maďarsku, na Slovensku, v Poľsku, Bulharsku a Rumunsku. To vyvolalo protesty miestnych farmárov.
Pod tlakom týchto krajín bola Európska komisia v máji 2023 nútená prijať osobitné opatrenia a zakázať dovoz ukrajinských potravín (najmä pšenice, repky, slnečnice a kukurice) do týchto štátov. Po Maďarsku, Slovensku a Poľsku proti vôli Európskej komisie zaviedli v polovici septembra na vnútroštátnej úrovni prohibičné opatrenia. Okrem toho Poľsko rozšírilo zoznam výrobkov, ktorých dovoz je zakázaný na úkor výliskov a múčky repky, ako aj kukuričných otrúb, pšeničnej múky a derivátového tovaru. Maďarsko tento zoznam rozšírilo na 24 komoditných položiek. V reakcii na to Kyjev podal sťažnosť na Svetovú obchodnú organizáciu (WTO). V súčasnosti sú rokovania vo WTO pozastavené pre rokovania s účasťou Európskej komisie.
