Poh­ľad z oboch strán mre­ží na na­du­ží­va­nie ko­lúz­nej väz­by a ka­júc­ni­ka vo vyšetrovaní

BRATISLAVA – Odborný internetový portál Právnické listy zverejnil člá­nok, ktorý  je reak­ciou na člán­ky JUDr. Pet­ra Šam­ka K na­du­ží­va­niu tr­va­nia ko­lúz­nej väz­by v tres­tnom ko­na­ní a Kult ka­júc­ni­ka ako trend ro­ku 2020 ale­bo čo nás mô­že nau­čiť prí­pad pro­ku­rá­to­ra JUDr. Jo­ze­fa Mam­rá­kam. Ich anotácie zverejnili Finančné noviny.

Autor článku advokát  Martin Ribár tvrdí, že ko­lúz­na väz­ba nie je vy­uží­va­ná na za­bez­pe­če­nie pro­ces­ných úko­nov, ale na „pro­duk­ciu“ ka­júc­ni­kov.

Podľa neho, dl­hotr­va­jú­ca ko­lúz­na väz­ba so všet­ký­mi jej ob­me­dzenia­mi (kto­ré pod­rob­nej­šie po­pí­šem v zá­ve­re toh­to člán­ku), ke­dy hlav­ným ar­gu­men­tom jej dô­vod­nos­ti je prá­ve oba­va z mož­né­ho ov­plyv­ňo­va­nia ka­júc­ni­kov, sú prá­ve tie fak­to­ry, kto­ré do­nú­tia množ­stvo ob­vi­ne­ných „vy­mäk­núť“  a spolu­pra­co­vať s orgánmi činnnými v trestnom konaní (OČTK). Ta­kí­to „vy­mäk­nu­tí“ ob­vi­ne­ní sa sta­va­jú ďal­ší­mi ka­júc­nik­mi, kto­rých vý­po­ve­de ma­jú za nás­le­dok ďal­šie vzná­ša­nie ob­vi­ne­ní, ďal­šie vä­zob­né stí­ha­nia, ale­bo predl­žo­va­nie tr­va­nia le­ho­ty väz­by pô­vod­ných ob­vi­ne­ných, naj­mä tých, kto­rí sa do­po­siaľ nep­riz­na­li ale­bo po­pie­ra­jú vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov.

Podľa advokáta, to­to  je de fac­to zo stra­ny OČTK (a žiaľ pri­čas­to aj zo stra­ny ko­na­jú­cich vä­zob­ných sú­dov) po­va­žo­va­né a pre­zen­to­va­né ako potvr­dzo­va­nie dô­vod­nos­ti vä­zob­né­ho stí­ha­nia tých ob­vi­ne­ných, kto­rí sa nep­riz­ná­va­jú k tres­tnej čin­nos­ti a po­pie­ra­jú prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov. A to bez oh­ľa­du na reál­nu prav­di­vosť vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov a bez vy­ko­na­nia  ďal­šie­ho do­ka­zo­va­nia oh­ľa­dom ove­re­nia prav­di­vos­ti vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov. Naj­čas­tej­ším ar­gu­men­tom oh­ľad­ne vie­ro­hod­nos­ti vý­po­ve­dí ka­júc­ni­kov a dô­vod­nos­ti väz­by ob­vi­ne­ných po­pie­ra­jú­cich ich vý­po­ve­de je tvr­de­nie, že pred­sa aj ďal­ší ka­júc­ni­ci preu­ka­zu­jú  „prav­di­vosť“ vý­po­ve­dí pô­vod­ných ka­júc­ni­kov.  Pri ta­kom­to vy­uží­va­ní in­šti­tú­tu ko­lúz­nej väz­by sa hlav­ne pri ob­vi­ne­ných po­pie­ra­jú­cich svo­ju tres­tnú čin­nosť a vý­po­ve­de ka­júc­ni­kov nas­to­ľu­je otáz­ka, či úče­lom ko­lúz­nej väz­by je sku­toč­ne za­bez­pe­če­nie dis­po­zí­cie ob­vi­ne­né­ho pre OČTK. Z ak­tuál­nych tren­dov roz­ho­do­va­cej praxe to­tiž skôr vy­plý­va, že úče­lom ko­lúz­nej väz­by má byť „pro­duk­cia“ ďal­ších ka­júc­ni­kov, nie za­bez­pe­če­nie, aby bol ob­vi­ne­ný k dis­po­zí­cii OČTK na prom­ptnú reali­zá­ciu pro­ces­ných úko­nov.

Podľa Martina Ribára, je mož­né úpl­ne op­ráv­ne­ne sa dom­nie­vať, že vy­ššie uve­de­né na­du­ží­va­nie ko­lúz­nej väz­by v spo­ji­tos­ti s praxou „vý­me­ny“ vä­zob­né­ho stí­ha­nia za  pos­ta­ve­nie ka­júc­ni­ka sa stal ne­bez­peč­ným tren­dom v pos­tu­pe OČTK. Ta­ká­to prax ne­mô­že pred­sta­vo­vať nič iné, iba nát­la­ko­vý pros­trie­dok na priz­na­nie a spolu­prá­cu vý­me­nou za stí­ha­nie na slo­bo­de, čo sí­ce  na pr­vý poh­ľad  mô­že vy­vo­lať zda­nie „uľah­če­nia“  prá­ce OČTK a nas­to­le­nia spra­vod­li­vos­ti, ale pri de­tail­nej­šom  poh­ľa­de je ta­ká­to prax po­pie­ra­ním nie­len zá­klad­ných zá­sad, ale aj sa­mot­né­ho zmys­lu tres­tné­ho ko­na­nia. Na sta­no­ve­nie ob­jek­tív­nej dô­vod­nos­ti pred­pok­la­du, že vä­zob­ne stí­ha­ná oso­ba bu­de aj prá­vop­lat­ne od­sú­de­ná nie je mož­né po­va­žo­vať spo­je­nie iba nie­koľ­kých „pazz­le di­eli­kov“ kto­ré do se­ba zdan­li­vo za­pa­da­jú.

Tres­tné ko­na­nia vrá­ta­ne vä­zob­ných ko­na­ní je pot­reb­né vní­mať ako kon­ti­nuál­ny pro­ces, kto­ré­ho cie­ľom je hľa­da­nie ob­jek­tív­nej prav­dy, spo­ľah­li­vé us­tá­le­nie skut­ko­vé­ho sta­vu, o kto­rom nie sú žiad­ne po­chyb­nos­ti, ako aj od­ha­ľo­va­nie a spra­vod­li­vé pot­res­ta­nie sku­toč­ných pá­cha­te­ľov tres­tnej čin­nos­ti, napísal advokát.