Po tom, čo Rusko odstavilo kaspický ropovod, Kazachstan uviedol, že chce iné prepravné trasy

NUR – SULTAN – Prezident Kazachstanu Kassym Žomart Tokajev nariadil preštudovať možnosť výstavby ropovodu cez Kaspické more, čo je v minulosti navrhovaný projekt, ktorý by priviedol kazašskú ropu do Európy a obišiel by Rusko.

Ruský súd v utorok rozhodol, že na 30 dní pozastaví prevádzku námorného terminálu vo vlastníctve Caspian Pipeline Consortium (CPC), cez ktorý sa mesačne vyváža viac ako 30 miliónov barelov prevažne kazašskej ropy. V rozhodnutí súdu sa uvádza, že za odstavením terminálu sú technologické faktory. Ropovod CPC, ktorý prepravuje asi 1 % svetovej ropy, pozastavil prevádzku s odvolaním sa na problémy s únikom ropy.

Kazašský prezident Kassym Žomart Tokajev, nariadil vláde, aby diverzifikovala trasy dodávok ropy. Odstavenie ropovodu, ktorý prepravuje ropu z rozsiahleho ložiska Tengiz v Kazachstane cez Rusko do Čierneho mora, zaťaží ropný trh, keďže čelí jednému z najhorších prerušení dodávok od arabského ropného embarga v 70. rokoch.Tokajev, ktorý sa snažil vyvážiť vzťahy s Ruskom, Západom a Čínou, nariadil štúdiu ropovodu cez Kaspické more, čo je predtým navrhovaný projekt, ktorý by priviedol kazašskú ropu do Európy a obišiel Rusko.Kassym Žomart Tokajev povedal, že zlepšenie prístavnej infraštruktúry v Kaspickom mori je pre kazašskú vládu “strategickým cieľom”, uvádza sa na internetovej stránke prezidenta. Nezmienil sa o CPC.

Kazachstan, ktorý je vysoko závislý od fosílnych palív, je závislý od ruských ropovodov pri exporte ropy do Európy.

Caspian Pipeline Consortium je konzorcium a ropovod na prepravu kaspickej ropy z poľa Tengiz do námorného terminálu Novorossijsk-2 na ruskom pobreží Čierneho mora. Je to tiež hlavná exportná cesta pre ropu z polí Kashagan a Karachaganak. Od roku 2009 je ropovod CPC jediným ropovodom na export ropy na ruskom území, ktorý nie je v úplnom vlastníctve spoločnosti Transnefť.

CPC vznikol 1992 ako spoločný projekt ruskej, kazašskej a ománskej vlády s cieľom vybudovať vyhradený ropovod z Kazachstanu na exportné trasy v Čiernom mori. Spoločnosť Chevron Corporation krajiny požiadali, aby sa pripojila k projektu. Rozhovory zlyhali kvôli vysokej finančnej záťaži, ktorú by Chevron musel prevziať v porovnaní s pripravovaným kapitálom. Pokrok na projekte sa na niekoľko rokov zastavil až do roku 1996, kedy sa do projektu zapojilo osem výrobných spoločností.

Medzi spoločnosťami boli Chevron, Mobil, LUKoil, Royal Dutch Shell a Rosneft. BP sa pripojila ku konzorciu v roku 2003. Akcie boli rozdelené medzi tri štáty a osem spoločností. Výrobné spoločnosti financovali stavebné náklady vo výške 2,67 miliardy USD, zatiaľ čo Ruská federácia prispela nevyužitým majetkom potrubia v hodnote 293 miliónov USD.

V apríli 2007 ruská vláda previedla svoje akcie na ruskú štátnu ropovodnú spoločnosť Transnefť. V októbri 2008 vláda Ománu predala svoj 7% podiel spoločnosti Transneft za cenu 700 miliónov dolárov a odstúpila od projektu. Dňa 17. decembra 2008 bolo podpísané memorandum o rozšírení plynovodu.

Dňa 14. októbra 2016 sa ropa z ropného poľa Kashagan v Kazachstane začala dostávať do systému Caspian Pipeline Consortium.

Dňa 18. apríla 2018 bola uvedená do trvalej prevádzky posledná čerpacia stanica projektu CPC Expansion – PS-2 v Kalmykii.

Dňa 21. mája 2019 výročné zhromaždenie akcionárov CPC prijalo Program na odstránenie úzkeho miesta (BEP), ktorý zabezpečuje rozšírenie kapacity ropovodu Tengiz – Novorossijsk na minimálne 72,5 milióna ton ročne.