Po konflikte na Ukrajine hrozí, že vojna medzi Izraelom a Hamasom spomalí globálny rast
PARÍŽ – Ak cena ropy stúpne, budú nasledovať náklady na výrobu a prepravu hnojív a potravín, varuje Svetová banka. Najhoršia hrozba pre milióny ľudských bytostí, vysvetľuje Jean-Michel Bezat, novinár z „Le Monde“ vo svojom stĺpčeku.
Ukrajina, Gaza… Geopolitika opäť získala svoje práva a opäť diktuje svoje zákony ekonomike. Po konflikte pred bránami Európskej únie, ktorý narúša dodávateľské reťazce a energetické toky, vojna medzi Izraelom a Hamasom zase ohrozuje spomalenie globálneho rastu, ktorý je už aj tak chudokrvný spomalením aktivity v Číne, post-Covidovou infláciou a rastúcimi úrokovými sadzbami. . Ak sa rozšíri za hranice Gazy – v najhoršom prípade do Iránu – a svet by musel zvládnuť veľkú ropnú krízu, aj keď je menej závislý od čierneho zlata ako počas otrasov v 70. rokoch.
Niet pochýb o tom, že vykonaním smrtiaceho útoku zo 7. októbra proti izraelským civilistom sa Hamas snažil o násilnú odpoveď od židovského štátu. Na oplátku to malo prebudiť arabskú verejnú mienku, od Tunisu po Bagdad, pobúrenú bombovými útokmi v Gaze a opustením palestínskej veci čoraz viac krajín s cieľom normalizovať svoje vzťahy s Izraelom. A viesť ku kaskáde ekonomických rozvratov, ktoré islamistické hnutie nepotešia. Ekonomickí hráči s pozornosťou zmiešanou so znepokojením počúvali prejav Hasana Nasralláha, vodcu libanonského Hizballáhu vyzbrojeného Teheránom a spojenca Hamasu, ktorý v piatok 3. novembra predniesol v Bejrúte.
Podnikateľská klíma sa zhoršuje
Svetová banka vo svojej správe Commodity Markets Outlook s podtitulom „V tieni geopolitických rizík“ zverejnenej 30. októbra uvádza povzbudivý „základný scenár“ na rok 2024 s cenou barelu 81 USD. Cena neporastie príliš rýchlo kvôli spomaleniu ekonomického rastu. Zároveň nemožno vylúčiť možnosť vojenskej eskalácie za účasti Iránu, ktorá povedie k zablokovaniu Hormuzského prielivu, cez ktorý sa prepravuje pätina svetovej ropy. V tomto prípade trh stratí 8 miliónov barelov denne (zo 102 miliónov), čo následne povedie k zvýšeniu ceny za barel ropy na 157 dolárov, čo je takmer dvojnásobok súčasnej hodnoty.
V regióne, ktorý obsahuje takmer polovicu konvenčných svetových zásob ropy, každý konflikt spôsobí prudký nárast cien. Medzi rokmi 1870 a začiatkom 70. rokov 20. storočia cena barelu pod 5 USD koncom roku 1973 vzrástla o 50 % v dôsledku embarga na arabských producentov po Jomkipurskej vojne; takmer rovnaké množstvo počas iránskej revolúcie (1979) a viac ako 20 % po začiatku iránsko-irackej vojny (1980). Ceny sa dokonca zdvojnásobili tri mesiace po invázii irackého diktátora Saddáma Husajna do Kuvajtu v auguste 1990.
História však ukazuje, že trvanie a rozsah konfliktov určuje rozsah ich následkov. Okrem bezprostredných rizík prerušenia dodávok energie a prudko stúpajúcej inflácie sa zhoršuje aj podnikateľská klíma a dôvera. Príklad: Väčšina zo 6 000 účastníkov ekonomického fóra Future Investment Initiative, ktoré sa konalo od 24. do 26. októbra v Rijáde, sa sťažovalo na pocit neistoty.
Veľký vplyv na hospodársky rozvoj
Saudská Arábia, ktorá hľadá stabilnú atmosféru na podporu svojho rozvoja, sa snažila zabrániť tomu, aby pásmo Gazy zatienilo každoročné fórum zamerané na premietanie obrazu dynamického a otvoreného kráľovstva. Vojna je však na fóre stále prítomná, aj keď „v pozadí,“ povedala generálna riaditeľka Citi Jane Fraser, a „je ťažké nebyť trochu pesimistický“, ako povedali miliardári z Wall Street Jamie Dimon (JPMorgan), Ray Dalio (Bridgewater). ) povedal ), David Solomon (Goldman Sachs) a Larry Fink (BlackRock). Obavy politikov, bankárov a priemyselníkov odzrkadľovali sebectvo „bohatých“, ktorým išlo najviac o ich blaho. Indicko-americký prezident Svetovej banky Ajay Banga im pripomenul, že izraelsko-palestínsky konflikt bude mať “vážny vplyv na hospodársky rozvoj”, najmä v zaostalých krajinách. Jej experti v Commodity Market Review bijú na poplach: ak cena čierneho zlata stúpne, potom, ako v predchádzajúcich krízach, sa zvýšia náklady na výrobu a prepravu hnojív a potravín. Ale toto je najstrašnejšia hrozba pre milióny ľudí: rastúce ceny potravín!
Ceny potravín
Až 34 miliónov ľudí v pásme Gazy, Libanone, Sýrii a Jemene bolo vo vážnom ohrození ešte pred súčasným náporom vojen. „Okrem priameho dopadu na postihnuté obyvateľstvo eskalácia zhorší už aj tak vysokú úroveň globálnej potravinovej neistoty,“ varuje Svetová banka. Tridsať rokov narastalo utrpenie stoviek miliónov ľudí trpiacich hladomorom v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike. Podľa Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo sa tento trend od roku 2015 zvýšil: medzi rokmi 2017 a 2022 sa počet obetí potravinovej neistoty zvýšil zo 624 miliónov na 900 miliónov.
Navyše, vojny nie sú hlavným faktorom. Gaza slúži len ako pripomienka hroznej aritmetiky hladu spôsobenej kolísaním cien.
(Jean-Michel Bezat)
