Peter Magvaši pred 15 rokmi v časopise Finančný manažment o budúcnosti slovenského priemyslu
O budúcnosti slovenského priemyslu sa rozhoduje dnes
V čase podstatných zmien v rokoch 2007 – 2008 globálnej ekonomike sa recesia nevyhla ani slovenskej ekonomike. O tom kam by sa mal uberať slovenský priemysel hovoríme so skúseným manažérom, niekdajším ministrom hospodárstva, bývalým ministrom práce a sociálnych vecí, vtedajším pedagógom Žilinskej univerzity Petrom Magvašim. Dnes oslavuje osemdesiate narodeniny.
Čo je najdôležitejšie dnes pre spoluprácu priemyslu, vedy a vlády, tak aby sme na Slovensku dospeli k využívaniu a vytváraniu moderných technológií?
V čase globálnej hospodárskej krízy je potrebné, aby slovenský priemysel intenzívne vstúpil do novej paradigmy technologických procesov. Žiada si to zmeniť doterajší charakter štátnej podpory vedy a výskumu a stimulov pre vstup zahraničných investícii na Slovensko. Prostredie vytvárané legislatívnym rámcom a štátnymi programami musí uprednostňovať vytváranie pružných a adaptabilných sietí výskumných, univerzitných a priemyselných štruktúr, či už pre nadnárodné organizácie, ako aj pre malé a stredné podniky. V tomto duchu je potrebné prehodnotiť aj doterajšie formy štátnej pomoci prostredníctvom európskych zdrojov cez operačné programy Konkurenčná schopnosť a hospodársky rast, Výskum a vývoj, Vzdelávanie a Informatizácia spoločnosti. Ich pôsobenie nemôže byť autonómne, ale musia spoluvytvárať synergickú podporu a koncentráciu zdrojov na zmenu paradigmy v priemysle. Pre tieto nové postupy je nevyhnutné zlepšiť aj fungovanie doterajších podnikateľských zväzov, ktoré musia spolu so štátnou politikou aktívnejšie vstupovať do vytvárania národných technologických platforiem a ich integrácie s európskymi technologickými platformami.
Môžeme sa ešte stále pozerať na slovenský priemysel ako niečo samostatné, či autonómne?
Slovenský spracovateľský priemysel sa dnes formuje ako integrálna súčasť trhu Európskej únie, hospodársky, politicky, sociálne aj kultúrne. Jeho dominantné odvetvia sú súčasťou výrobných sietí nadnárodných spoločností. Perspektívu nášho priemyslu preto treba posudzovať v kontexte európskeho priemyslu s dopadom na celú slovenskú spoločnosť. Je nevyhnutné vytvoriť podmienky na rýchlejšie zapojenie nášho ľudského a sociálneho kapitálu do znalostných sietí v európskom a globálnom prostredí. Bez tohto kroku je udržateľnosť konkurenčnej schopnosti podnikateľských subjektov na Slovensku ako súčasti nadnárodných výrobných sietí veľmi zraniteľná. Nové komplexné a multisektorové technológie si vyžadujú nový typ ľudských zdrojov, pracujúcich, ktorých vedomosti a zručnosti nebudú iba difúzne prijímané, ale ktorí sa sami budú zúčastňovať na ich tvorbe. Platí to nielen o výrobných podnikoch, ktoré sú súčasťou nadnárodných sietí, ale aj o malých a stredných podnikoch s kapitálom slovenských fyzických alebo právnických subjektov..
Byť konkurencieschopným v globálnom rozmere neznamená ponúkať iba produkt s požadovaným technickými parametrami, ale poskytnúť zákazníkovi popri úžitkovej technickej hodnote aj najlepšie podmienky v celom životnom cykle produktu. To sa týka nielen výroby hromadného charakteru, ale aj malosériovej výroby, ktorú v minulosti charakterizovala unikátnosť technických riešení, vysoké monopolné ceny a dlhé termíny dodania produktov, ktoré takto využívali výklenky na trhu. Nové technologické a riadiace procesy umožňujú pružne reagovať na nielen na technické a úžitkové požiadavky zákazníkov, ale splniť aj prijateľné cenové a dodacie podmienky.
Ako sa mení a zmení priemysel v dôsledku ekonomickej krízy?
Globálna finančná a hospodárska kríza narušila slepú dôveru v poučku o najlepšom riadení firiem pretrvávajúcu viac ako tri desaťročia, založenú na temer neobmedzenom využívaní prírodných a ľudských zdrojov. Informačné a komunikačné technológie likvidujú doterajšie dominantné spôsoby komunikácie a výrazne ovplyvňujú podnikanie v spracovateľskom priemysle: to sa bude stále viac internacionalizovať, pri využívaní špecifických modifikácii odvetví, národov, štátov. Mení sa tvár podnikateľského sveta spolu zo zmenou tváre sveta. Zmena sa prejaví v spracovateľskom priemysle najmä rastom produktivity, celosvetovej harmonizácie podnikových kultúr, v dokonalejšom vzťahu invencií s materiálnym svetom a vo vytváraní pružných svetových informačným sietí a z toho rýchlo vznikajúcich a zanikajúcich podnikateľských sietí. Tieto megatrendy budú vplývať na zmenu riadenia podnikania v priemysle, pričom kľúčovým bude rast produktivity a vznik dokonalejšieho vzťahu invencií s materiálnym svetom.
Zmenená paradigma priemyslu si žiada zásadnú reštrukturalizáciu doterajších riadiacich procesov v podnikoch a ich podnikovej kultúry. Bez rýchlych a adekvátnych reakcií na zmeny vonkajšieho prostredia firma stratí svoju konkurenčnú schopnosť. To neplatí len pre firmy obchodujúce na svetových trhoch, ale aj podniky na národnej a regionálnej úrovni. Ochranárske opatrenia môžu mať len krátkodobý účinok. Skôr či neskôr sa zmeny dotknú aj regionálnych podnikateľov. Nová paradigma priemyselného podnikania je nekompromisná a bude platiť aj pre všetky slovenské podnikateľské subjekty.
Čo je pre slovenské podniky najdôležitejšie pre ich „svetlé zajtrajšky“ budúcnosť?
Smery vo výskume a vývoji sa koncentrujú na nové netradičné materiály, nanotechnológie, informačné a komunikačné technológie a mechatroniku, ktoré budú základom zdokonaľovania už jestvujúcich výrobkov a vytvárania. Nová paradigma nemá byť dosahovaná iba znižovaním nákladov, ale najmä rastom pridanej hodnoty nielen pre výrobcu, ale aj užívateľa. Dôležitá je teda inovatívna výroba.
Inovatívna výroba je charakterizovaná ako adaptívnejšia, digitalizovanejšia, zasieťovanejšia a jej podstatou je vyššie a rýchlejšie využitie znalostí. Tak sa vytvoria podmienky na spojenie nanotechnológií, biotechnológií, informačných technológií s doterajšími technológiami, ktoré budú schopné vytvárať nové generácie produktov s vysokou pridanou hodnotou. Už vznikajú nové inžinierske koncepty, ktoré premieňajú klasický priemysel založený na využívaní najmä prírodných a ľudských zdrojov, na priemysel založený na znalostiach. Inovatívna výroba vyvoláva aj zmeny v spôsobe obchodovania, nové priemyselné inžinierske procesy, výskum a vývoj nových transsektorových technológií umožnia tvorbu, výrobu a predaj nových generácií výrobkov.
Aké kľúčové zmeny zaznamenáva priemyselné inžinierstvo?
Tieto zmeny vytvoria aj nový typ priemyselného inžinierstva. Kľúčovou zložkou priemyselného inžinierstva je v tejto paradigmickej zmene digitálne priemyselné inžinierstvo. Priemysel založený na znalostiach bude využívať modelovanie a simuláciu, ako integrálnu súčasť výrobných programov a plánov v reálnom čase. Vzniknú tak reálne pružné dodávateľské reťazce, ktoré budú optimalizovať väzby na inžiniering a návrh výrobkov podľa potrieb trhu, vrátane logistiky, spracovania materiálov a ich odpadov, náradia, strojov a zariadení a služieb v celom cykle.
Reakciou vrcholových nadnárodných európskych predstaviteľov spracovateľského priemyslu Európy na tieto trendy je vytvorenie európskej technologickej platformy ManuFuture ako iniciatívy priemyselných predstaviteľov s akademickými a výskumnými sieťami Európy. Je spracovaný koncept Podniku budúcnosti (Factory of the Future) ako súčasť Európskeho plánu obnovy, financovaného prostredníctvom 7. rámcového programu únie. Potreba zrýchľovania transformácie znalostí do inovácií a ich rýchla komercionalizácia sa tak stáva rozhodujúcim prvkom rozvíjajúcej sa novej priemyselnej paradigmy. Hospodárska, finančná kríza spojená s krízou dôvery len kontúry novej paradigmy výraznejšie upevní. A urýchli.
Čo je najväčším nedostatkom v súčasných prístupoch manažérov slovenských podnikov ?
Mnohé slovenské výrobné organizácie vedia veľa o jednotlivých častiach riadenia svojej firmy, ale veľmi málo o nej ako o celku. Platí to aj o takom súbore metód a techník, ako je reštrukturalizácia. Veľa podnikových projektov, ktoré sa honosne nazývali reštrukturalizačné, sa skončilo neúspechom. Je to preto, že pracujú len s klasickou optimalizáciou prírodných a ľudských zdrojov. A to sú prístupy dožívajúcej paradigmy spracovateľského priemyslu.
Hovorilo sa, že on všetkom rozhodujú kádre. Majú slovenské vysoké školy technického smeru vôbec možnosti vyškoliť priemyselných manažérov schopných reagovať na očakávané zmeny?
Určite. Technické vysoké školstve neprepadlo takej veľkej honbe za kvantitou ako je to v mnohých humanitných smeroch. I keď sa mi zdá, že chýba jedna z najsilnejších generácii, a to štyridsiatnici. Laboratórna a experimentálna základňa však v priemere upadla. To však súvisí so všeobecne vysokým poklesom záujmu slovenskej spoločnosti o aplikovaný výskum.
Ako je na výzvy budúcnosti pripravená Technická Žilinská univerzita?
Cesta vytvárania sietí medzi priemyslom a univerzitami je možná prostredníctvom vytvárania pružných ústavov, ktoré sa intenzívne zaoberajú výskumom. Nám sa to prostredníctvom Stredoeurópskeho technologického inštitútu, Slovenským centrom produktivity a Ústavom konkurencie schopnosti a inovácií vcelku darí. Inovácie, ktoré zostávajú len v učebniach a nie sú realizované v priemysle nie sú inováciami. A inovácie, ktoré sú skomercionalizované sú hybnou silou znalostnej spoločnosti.
Peter Magvaši sa narodil 29. júla 1945 v Považskej Bystrici. V roku 1967 ukončil štúdium na Hutníckej fakulte VŠT v Košiciach v odbore neželezných kovov. V roku 1977 obhájil vedeckú ašpirantúru v odbore fyzikálnej metalurgie a medzných stavov materiálov a dosiahol hodnosť kandidáta technických vied. Začal pracovať v Považských strojárňach v Považskej Bystrici ako výskumný pracovník, neskôr ako vedúci technickej prípravy výroby, riaditeľ závodu a technický námestník riaditeľa podniku. Potom vykonával funkciu technického riaditeľa na generálnom riaditeľstve VHJ ZVL Považská Bystrica. V období 1968-1988 bol podnikovým riaditeľom ZVL Kolárovo, podniku na výrobu mopedov. Od roku 1989 pracoval v ZŤS Martin ako riaditeľ výskumného ústavu a neskôr finančný riaditeľ. V júni 1993 ho vymenovali do funkcie generálneho riaditeľa Národnej poisťovne. Potom bol riaditeľom pre stratégiu v akciovej spoločnosti Chirana-Prema a. s. Stará Turá. V roku 1993-94 bol členom Prezídia FNM. Od marca 1994 do novembra 1994 bol ministrom hospodárstva SR. Poslancom NR SR sa stal v novembri 1994 za koalíciu Spoločná voľba a po rozpade Spoločnej voľby bol poslancom za SDĽ až do parlamentných volieb v septembri 1998. Pracoval vo výbore NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Od decembra 1995 bol členom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Stal sa aj predsedom Dozornej rady Zväzu strojárskeho priemyslu SR. Od apríla 1996 bol podpredsedom SDĽ pre vnútrostranícky život a túto funkciu vykonával do 24. októbra 1998. Je ženatý, má syna.
