Parametre energetickej bezpečnosti krajín
| Typ krajiny | Určujúce vlastnosti jednotlivých skupín krajín | Priority v oblasti energetickej bezpečnosti |
| Priemyselé krajiny – netto importéri energetických surovín | HDP na obyvateľa – viac ako 10 065 USD.
Vysoká úroveň spotreby energie na osobu – viac ako 3000 kg paliva ročne. Tendencia zníženia energetickej náročnosti. Zväčšenie rozdielu medzi dopytom a ponukou na energetické suroviny vo vnútri krajiny – tempo dopytu rastie pomalšie ako ako je tempo rastu vo svete. Rozvinutá energetická infraštruktúra, teda k elektrickej energii má prístup takmer všetko obyvateľstvo. Kolísanie cien energetických surovín má na ekonomiku a domácnosti relatívne malý vplyv, napríklad pri zvýšení ceny tony ropy o 10 USD sa HDP zníži o 0,5 %. |
Zabezpečenie spoľahlivosti dodávok enerhetických surovín.
Diverzifikácia zdrojov dodávok energetických surovín. Zabezpečenie bezpečnosti energetickej infraštruktúry. Zavedenie nových technológií kvôli zníženiu závislosti od dovozu energetických surovín. |
| Najväčší krajiny – exportéri uhľovodíkových palív | Rôzna úroveň HDP na obyvateľa – od 260 USD (Čad) do 52 000 USD (Nórsko). Veľké pásmo v spotrebe energie na obyvateľstva – od 262 kg paliva (Kongo) po 6 888 (Katar).
Trend rôzneho smerovania energetickej náročnosti. Dostatočné zásoby energetických surovín (najmä uhľovodíkových) v blízkej budúcnosti. V podstate sa vyžaduje rozvoj infraštruktúry exportu energetických surovín. Ekonomika je vystavená cyklickému vývoju – od veľkého rastu k prodkému poklesu, ktoré sú závislé od cien energetických surovín (napríklad zvýšenie ceny ropy o 10 USD vedlo k rastu HDP v Angole o 30 %). |
Upevnenie si postavenia na strategických trhoch pri rozumných cenách.
Diverzifikácia trhov exportu energetických surovín. Zabezpečenie kapitálu a financovania investícií do infraštruktúry a nových nálezísk surovín. V menej rozvinutých krajinách tejto skupiny krajín: zabezpečenie základnej potreby obyvateľstva v eneregetických surovinách, vytvorenie reálneho dopytu po službách energetického sektora. |
| Najväčšie novovznikajúce trhy s rýhlo rastúcim dopytom po energetických surovinách | Rôzna úroveň HDP na obyvateľa – od 620 (India) po 6 770 (Mexiko).
Rozdiely v úrovni spotreby energie na obyvateľa od 514 kg paliva za rok (India) do 2 425 (Južná Afrika). Rôzne trendy v energetickej náročnosti. Tempo dopytu je vyššie, ako sú priemerné odhady tempa rastu vo svete (1,7 % ročne) do roku 2030 (napríklad v Číne v roku 2003 dopyt stúpol o 14%). Prudký rast energetickej infraštrustúry vo vnútri krajiny, hoci úroveň jej rozvoja nie je dostatočne vysoký (napríklad 57 % obyvateľstva Indie nemá elektrinu a 34 % v Juhoafrickej republike). Kolísania cien energetických surovín majú relatívne podstatný vplyv na národné hospodárstvo a ekonomiku domácností (napríklad pri zvýšení cien jednej tony ropy o 10 USD sa HDP zníži viac ako o 0,5 % v závislosti od veľkosti krajiny a od energetickej náročnosti). |
Možnosť uspokojenia rastúceho dopytu po dovážaných energetických surovinách.
Diverzifikácia zdrojov dodávok energetických surovín. Zabezpečenie kapitálu a financovania investícií do infraštruktúry a nových nálezísk surovín. Zavedenie nových technológií kvôli zníženiu závislosti od dovozu energetických surovín. Zabezpečenie základnej potreby obyvateľstva v eneregetických surovinách, vytvorenie aktívneho dopytu po službách energetického sektora. |
| Krajiny – netto importéri eneregtických surovín s priemernou úrovňou príjmov | Rôzna úroveň HDP na jedného obyvateľa od 826 do 10 065 USD.
Vo väčšine krajín úroveň spotreby energie na jedného obyvateľa je blízka priemernej spotrebe na svete, teda 1 631 kg paliva ročne. Rôzne trendy v energetickej náročnosti. Nedostatočne rozvinutá energetická infraštruktúra (napríklad viac ako 10 % obyvateľstva nemá elektrinu). Kolísania cien energetických surovín majú reltívne podstatný vplyv na národné hospodárstvo a ekonomiku domácností (napríklad pri zvýšení cien jednej tony ropy o 10 USD sa HDP zníži viac ako o 0,5 % v závislosti od veľkosti krajiny a od energetickej náročnosti). |
Možnosť uspokojenia rastúceho dopytu po dovážaných energetických surovinách.
Zabezpečenie kapitálu a financovania investícií do infraštruktúry a nových nálezísk surovín. Zavedenie nových technológií kvôli zníženiu závislosti od dovozu energetických surovín. Zabezpečenie základnej potreby obyvateľstva v eneregetických surovinách, vytvorenie aktívneho dopytu po službách energetického sektora. |
| Krajiny – netto importéri enerhetických surovín s nízkou úrovňou príjmov | HDP na obyvateľa je nižšie ako 826 USD.
Spotreba energie na obyvateľa je asi, alebo menej ako 500 kilogramov paliva. V podstate je badať rast energetickej náročnosti. l Tempo dopytu je vyššie, ako sú priemerné odhady tem. Kolísania cien energetických surovín majú relatívne podstatný vplyv na národné hospodárstvo a ekonomiku domácností (napríklad pri zvýšení cien jednej tony ropy o 10 USD sa HDP zníži viac ako o 0,75 % energetickej náročnosti). |
Možnosť uspokojenia rastúceho dopytu po dovážaných energetických surovinách. l Zabezpečenie kapitálu a financovania investícií do infraštruktúry a nových nálezísk surovín.
Zavedenie nových technológií kvôli zníženiu závislosti od dovozu energetických surovín. l Zabezpečenie základnej potreby obyvateľstva v eneregetických surovinách, vytvorenie aktívneho dopytu po službách energetického sektora. |
Finančné noviny zostavili prehľad podľa materiálov nasledovných inštitúcií: World Bank, International Energy Agency, World Resource Institute.
