J. Husár napísal list Ekonomickej univerzite
Renomovaný ekonóm Jaroslav Husár napísal rektorovi Ekonomickej univerzity Ferdinandovi Daňovi. Redakcia Finančných novín má list k dispozícii. Zverejňujeme ho v úplnom znení.
Vážený pán rektor,
dovoľujem si Vám napísať pár slov. Podnietila ma k tomu aj úvaha p. dr. Londáka, ktorý nedávno uverejnil peknú úvahu o ekonómoch z VŠE z roku 1968. Na VŠE po roku 1960 vznikli vzácne, jedinečné, osobitné a hodnotné diela: knihy, výskumné úlohy s ich konkrétnymi výstupmi (cementáreň, cukrovar), články, preklady,.. .Učitelia školy boli poslancami FZ ČSSR (rektor prof. Rapoš, neskôr predsedom FZ bol prof. Hanes), poslancami SNR, prof. Ferianc bol predsedom Sl. plánovacej komisie, doc. Fecanin podpredsedom SlPK, expertmi v zahraničí, pracovníkmi OSN, poslancami krajských národných výborov atď., atď. Pokúsim sa aspoň v krátkosti, nie komplexe spomenúť hlbšie niektoré aktivity a to opisom moje cesty ekonóma životom
Ba som sa zamyslel nad úlohou našich ekonómov aj potom, ako som dostal oznam, že moja fakulta oslavuje 50 rokov. Prof. Pekárovi som poslal niekoľko postrehov. Totiž nemôžem sa nezastaviť ani pri liste dekana, ktorý začína Vážený spolužiak, spolužiačka a oslovuje ním záujemcov o oslavy (nemal použiť pojmy kolegyňa a kolega?). Akou spolužiačkou či spolužiakom je doc. M. Kľučárová, ja, či doc. L. Kovaľ. My sme spoluzakladatelia katedry, ktorá vznikla oveľa skôr, v roku 1962r.
Nebudem dlho rozvádzať príspevok slovenských ekonómov, spomeniem iba niečo. Pokúsil som sa o to v mojom diele Aj ekonómia je veda. Ale keďže som sa podieľal na mnohých prácach, ktoré robila katedra, fakulta a škola, dovolím si ich pripomenúť Nemôžem nespomenúť dve veľké diela našich učiteľov Matematický náčrt dynamického modelu socialistického komplexu (1963) od prof. Kotziga, rektora našej školy, môjho učiteľa matematiky a aj spoluzakladateľa špecializácie ekonometria na PF UK. Osnovy predmetu a aj prednášky a cvičenia som robil ja (vtedy bola poslucháčkou prof. Pacáková). Na katedre sa k dielu prof. Kotziga organizovali semináre, chodili ta aj z iných katedier – doc. Klas, doc. Kovačka, doc. F. Hutník, a i. Na semináre doc. Sojka pozýval aj zo zahraničia. Prišli napr. prof. B. Krekó, z Budapešti, ktorý viedol seminár o LP, lebo vydal knihu a bola preložená aj do ruštiny. Prišiel aj doc. F. Fazekas, z Budapešti (rodina mojej manželky) opäť hovoril o svojom diele LP. Prekladali sme doc. Unčovský a ja. Obaja vysoko ocenili algoritmus doc (prof.) Kotziga. Nakoniec ušiel. Ale aj v knihe o ňom (v angličtine) sa spomína aj ten algoritmus, hoc on obohatil matematiku o viacero vecí (kto to má z KM?). Píše o tom prof. Sojka v diele Spomienky a príbehy… . Organizovali sa zaujímavé vedecké semináre, na ktoré chodili aj pracovníci z praxe, napr. Ing. Pauhof, (otec doc. Pauhofovej z U SAV), ale hlavne prichádzali veľký vedci. Ba jeho model sme boli prezentovať v Prahe na St. plánovací komisi – doc. Kotzig, doc. Sojka a ja. Na postgraduálnom štúdiu matematických metód prednášali velikáni – prof. Korda, prof. Habr, doc. Skolka, doc. Bouška, dr. Gluckhaufová, dr. Zimmerman, doc. Neubrun, prof. Greguš,… Ako druhé dielo musím spomenúť Ekonomicknú dynamiku (1970) od prof. Sojku. Na s. 295 nájdete jeho model, v ktorom riešil problém optimalizácie mobilných a imobilných zdrojov ekonomiky. Na základe výpovednej hodnoty modelu zavádza pojem agresívny ekonomický podsystém (!!??), mysliac ekonomiku ČR. Viac o tom píšem v mojom diele. Ale tento problém bol akýmsi logickým vyústením, pokračovaním riešenia rozmiestnenia cementární na Slovensku. Ten využíval práve algoritmus dopravnej úlohy doc. Kotziga, lebo počítače nedokázali riešiť úlohu tak veľkého rozsahu. Píše o tom prof. Sojka v spomenutom diele. Algoritmus som učil. Výpočty sme realizovali aj s pomocou Ing. Pauhofa v Hydrostave na Nám. SNP 14. Ing. Masaryk na VÚNH riešil úlohu zvoz, rozvoz a optimalizáciu rozmiestnenie cukrovarov. Tiež som sa na nej podieľal (mám dojem, že aj doc. Kľučárová). Na jeho báze bol vystavaný cukrovar v D. Strede. Ale naši ekonómovia riešili aj problém komparácie ekonomiky ČR a SR. Úlohu viedol doc. Kočtúch. Píše o tom v Spomienkach prof. A. Húska. Prof. Mihalik v Spomienkach píše o tom, že ekonometrické výpočty som realizoval ja. Ale aj Ing. Vincúr. Výpočty sa realizovali v Hydrostave ale už aj na škole, lebo sme mali počítač Odru. Vypomáhal nám aj Ing. Z. Masár. Získané výsledky prekvapili aj na SlPK aj na SPK. Vyvolali ohlas, aj u prezidenta Novotného, čo spomenul prof. A. Húska v Spomienkach a to dosť nelichotivo. Na podnet VÚOP (Ing. D. Stratil, Ing. Durer) som spracoval do výskumnej úlohy teoretickú časť Diskriminačná analýza v ekonomických výpočtoch (1969), ktorú sme využili na výpočet stupňa ekonomického rozvoja všetkých okresov SR a to pre potreby SlPK. Konkrétne výsledky sa utajnili. Musím spomenúť aj preklad Optimálna organizácia poľnohospodárskeho podniku od prof. G. Weinschencka, ku ktorému dlhý predslov urobil prof. Hutník.
Nemôžem nespomenúť dielo prof. V. Pavlendu Politická ekonómia socializmu. Píše o ňom prof. Šikula v Spomienkach. Dovtedy v celom socialistickom tábore sa používali iba ruské učebnice. Bl to prelom v ekonomickej vede. Jeho dielo preložili aj do maďarčiny.
V roku 1963 som vyhral konkurz na postgraduálne štúdium ekonomickej analýzy a ekonometria v Belehrade. Vtedy študenti M. Klimík, M. Hatrák a M. Luptáčik (stretli sme sa v Belehrade) boli prví absolventi špecializácie, ktorí prišli do Juhoslávie na výmenný pobyt cez AISEC. Jeho založenie som inicioval ja, lebo po príchode do Juhoslávie som zistil význam tejto organizácie a napísal o tom Ing. M. Korandovej (doc. Hamalovej), funkcionárke SZM na VŠE, a Ing. R. Harenčárovi, predsedovi SÚV ČSM (môjmu učiteľovi) a dal im konkrétne kontakty na funkcionárov AISECu v Belehrade. Iste veľa študentov našej školy prešlo svetom vďaka nej. Počas štúdia som napísal prof. O. Šikovi (u neho sa robil konkurz), že vedecké semináre vedú aj velikáni J. Tinbergen a S. Kuznec (obaja nositelia Nobelovej ceny za ekonómiu) a že som vybavil, aby ich mohli navštevovať aj ekonómovia z Československa. A tak prišli na dva mesiace Ing. R. Kocanda zo SPK a Ing. V. Nachtigal z EÚ ČSAV. Zo školy prišla delegácia do Belehradu, ktorú viedol rektor prof. Fišera. Účastníkom bol aj môj dekan doc. Mihalik a niekoľko študentov. Na týždenný pobyt prišiel doc. L. Korček, doc. Kovačka a doc. M. Baránik. Na strojnícku fakultu prišiel prof. Trokan so svojimi prorektormi. Všetkým som robil tlmočníkom ja. V roku 1966 sa stal predsedom FV ZOKSS doc. Kočtúch, ja tajomníkom. A tak sa stalo, že vedecká kapacita školy sa začala využívať oveľa vehementnejšie. Katedra politickej ekonómie, zvlášť doc. V. Zbruž a doc. F. Kosorin vynakladali úsilie, abynaši ekonómovia poznali ekonomickú teóriu juhoslovanských ekonómov. Obstarali sme dielo Problemy teorije i prakse socialističke robne proizvodne u Jugoslavii. Na knihe (mám ju) je dodnes meno Kosorin. Niektorých autorov som im preložil pre potrebu vedeckých seminárov. Po mojom návrate z Juhoslávie sme v roku 1967 uzavreli zmluvu o spolupráci, a to výmena učiteľov a študentov s Ekonomski – pravnim fakultetom v Prištine. Na podpis zmluvy išli dvaja prodekani – doc. J. Petrenka a doc. J. Košnár, tajomníčka fakulty (moja manželka) a ja. V autobuse bolo asi 20 študentov. Jeden docent (zabudol som meno) prednášal jeden semester na Katedre plánovania.
Ekonómovia VŠE, jej učitelia pracovali aj v medzinárodných organizáciách. Doc. J. Mihalik nastúpil do centrály OSN v New Yorku v roku 1967. Ja som pracoval v EHK v Paláci Národov v Ženeve na programe Komparácia krajín EHK na báze input/output tabuliek, ktorý inicioval G. K. Myrdal, nositeľ Nobelovej ceny. Tam som publikoval dve zásadné riešenia týkajúce sa problémov komparácie krajín: a) Note on the analysis of special foreign trade problems in the set of standardized input-output tables for ECE countries november 1968), kde som naformuloval nový leontievovský model, ktorý riešil problém importu, lebo ten predstavoval vážny ekonomický problém ( dnes USA a prezident Trump). Model preložil do svojej práce vo Viedni Ing. Luptáčik a mňa iba uviedol v literatúre) a druhým je The comparability of input-output tables (16/12/1969), v ktorom som vyriešil problém komparácie matíc leontievovského modelu. Do Ženevy na konzultáciu za mnou prišli Ing. Stratil a Ing. Durer, aby sme prerokovali možnosti konštrukcie I/O tabuľky samostatne za SR. Ale na tých problémoch som vlastne pracoval už doma, keď sme porovnávali ekonomiku ČR a SR, keď sa riešil tiež problém zastávania SR. Neskôr som ho doplnil a dnes mám matematický model na prvej strane mojej knihy v žltom rámčeku.
V roku 1967 som sa aktívne podieľal na vzniku VVS/OSN. Sedeli sme na Lamčaskej 8. Doc. Klas, ktorého ZO KSS odporučila za riaditeľa a priamo sme sa zasadzovali za jeho nomináciu u predsedu SNR p. Chudíka , ešte nevedel anglicky a tak som korešpondenciu vybavoval ja. Keď prišiel do Ženevy na konzultáciu a ja som zhodou okolností sedel vedľa kancelárie riaditeľa divízie, doc. Klas tomu nechcel veriť. Bola to iba náhoda. Po nútenom návrate domov som ho navštívil, aby ma zamestnal, keďže som bol vylúčený zo strany a aj zo školy povedal, Jaro to nemôžem. Ty by si bol pre mňa veľký biľag.
Nespomenul som všetky aktivity, zvlášť odborné sedenia vedení VŠE Bratislava a VŠE Praha v rokoch 1967/68. Avšak musím ešte spomenúť vehementné úsilie prof. I. Laluhu, predsedu celoškolského výboru strany nielen za presadzovanie zmien v odbornom orientovaní sa jeho katedry, ale ako aj aktívneho zástancu ekonomických riešení na rôznych úrovniach, ktoré pochádzali z pera jeho kolegov ekonómov.
Pred záverom si dovolím odcitovať profesora I. Karvaša: „Najaktuálnejším prípadom je práve európsky kontinent. Snahy po vytváraní hospodárskeho spoločenstva niektorých štátov európskych, prípadne celej Európy nie je ničím iným, ako výrazom snahy po vytvorení veľkého hospodárskeho priestoru. Organizovanie jednotného európskeho hospodárstva alebo plán vytvorenia dvoch, prípadne troch hospodárskych oblastí v Európe je hľadaním foriem pre vytvorenie samostatných hospodárskych celkov, ktoré by umožnili také racionálne usporiadanie vzájomných hospodárskych vzťahov, pri ktorom by sa vytvoril predpoklad k optimálnemu využitiu všetkých prírodných podmienok výroby v prospech hospodárskeho blahobytu tých národov, ktoré sú na tomto priestore usadené. Hospodársky vývoj však ukazuje, že ani veľké národné štáty netvoria hospodársky ucelenú jednotku, pokiaľ národný priestor takto vytvorený nie je súčasne veľkým hospodárskym priestorom.“ A boli o práve ekonómovia obdobia rokov 1960-68, ktorí boli tvorivými pokračovateľmi týchto myšlienok.
Vážený pán rektor, alma mater by mala byť hrdá akých synov odchovala. Boli tvorcami nových ekonomických myšlienok, vedy ktorá rieši problém ako má fungovať ekonomika, ekonomický systém. Boli tvorcami hospodárskeho ideálu ekonomiky SR. Hovoria o tom ich diela a aj modely. Hovorí o tom aj ich úsilie o realizáciu tých poznatkov tým, že boli zapojení do vysokých funkcií hospodárskeho života. Žiaľ, doplatili na to. Kolegovia ich nepodržali (zradili), hanebne sa od nich odvrátili, vyhodili ich zo strany a aj zo školy. Nielen ich. Aj ich rodinných príslušníkov; moja manželka bola tajomníčkou NHF a moji synovia nemohli študovať.
