Parametre energetickej bezpečnosti krajín

Typ krajiny Určujúce vlastnosti jednotlivých skupín krajín Priority v oblasti energetickej bezpečnosti
Priemyselé krajiny – netto importéri energetických surovín HDP na obyvateľa – viac ako 10 065 USD.

Vysoká  úroveň spotreby energie na osobu – viac ako 3000 kg paliva ročne.

Tendencia zníženia energetickej náročnosti.

Zväčšenie rozdielu medzi dopytom a ponukou na energetické suroviny vo vnútri krajiny – tempo dopytu rastie pomalšie ako ako je tempo rastu vo svete.

Rozvinutá energetická infraštruktúra, teda k elektrickej energii má prístup takmer všetko obyvateľstvo.

Kolísanie cien energetických surovín má na ekonomiku a domácnosti relatívne malý vplyv, napríklad pri zvýšení ceny tony ropy o 10 USD sa HDP zníži o 0,5 %.

Zabezpečenie spoľahlivosti dodávok enerhetických surovín.

Diverzifikácia zdrojov dodávok energetických surovín.

Zabezpečenie bezpečnosti energetickej infraštruktúry.

Zavedenie nových technológií kvôli zníženiu závislosti od dovozu energetických surovín.

Najväčší krajiny – exportéri uhľovodíkových palív Rôzna úroveň HDP na obyvateľa –  od 260 USD (Čad) do 52 000 USD (Nórsko). Veľké pásmo v spotrebe energie na obyvateľstva – od 262 kg paliva (Kongo) po 6 888 (Katar).

Trend rôzneho smerovania energetickej náročnosti.   Dostatočné zásoby energetických surovín (najmä uhľovodíkových) v blízkej budúcnosti.

V podstate sa vyžaduje rozvoj infraštruktúry exportu energetických surovín.                                                                Ekonomika je vystavená cyklickému vývoju – od veľkého rastu k prodkému poklesu, ktoré sú závislé od cien energetických surovín (napríklad zvýšenie ceny ropy o 10 USD vedlo k rastu HDP v Angole o 30 %).

Upevnenie si postavenia na strategických trhoch pri rozumných cenách.

Diverzifikácia trhov exportu energetických surovín. Zabezpečenie kapitálu a financovania investícií do infraštruktúry a nových nálezísk surovín.  V menej rozvinutých krajinách tejto skupiny krajín: zabezpečenie základnej potreby obyvateľstva v eneregetických surovinách, vytvorenie reálneho dopytu po službách energetického sektora.

Najväčšie novovznikajúce trhy s rýhlo rastúcim dopytom po energetických surovinách Rôzna úroveň HDP na obyvateľa – od 620 (India)  po 6 770 (Mexiko).

Rozdiely v úrovni spotreby energie na obyvateľa od 514 kg paliva za rok (India) do 2 425 (Južná Afrika).

Rôzne trendy v energetickej náročnosti.

Tempo dopytu je vyššie, ako sú priemerné odhady tempa rastu vo svete (1,7 % ročne) do roku 2030 (napríklad v Číne v roku 2003 dopyt stúpol o 14%).

Prudký rast energetickej infraštrustúry vo vnútri krajiny, hoci úroveň jej rozvoja nie je dostatočne vysoký (napríklad 57 % obyvateľstva Indie nemá elektrinu a 34 % v Juhoafrickej republike).

Kolísania cien energetických surovín majú relatívne podstatný vplyv na národné hospodárstvo a ekonomiku domácností (napríklad pri zvýšení cien jednej tony ropy o 10 USD sa HDP zníži viac ako o 0,5 % v závislosti od veľkosti krajiny a od energetickej náročnosti).

Možnosť uspokojenia rastúceho dopytu po dovážaných energetických surovinách.

Diverzifikácia zdrojov dodávok energetických surovín.

Zabezpečenie kapitálu a financovania investícií do infraštruktúry a nových nálezísk surovín.

Zavedenie nových technológií kvôli zníženiu závislosti od dovozu energetických surovín.

Zabezpečenie základnej potreby obyvateľstva v eneregetických surovinách, vytvorenie aktívneho dopytu po službách energetického sektora.

Krajiny – netto importéri eneregtických surovín s priemernou úrovňou príjmov Rôzna úroveň HDP na jedného obyvateľa od 826 do 10 065 USD.

Vo väčšine krajín úroveň spotreby energie na jedného obyvateľa je blízka priemernej spotrebe na svete, teda 1 631 kg paliva ročne.

Rôzne trendy v energetickej náročnosti.

Nedostatočne rozvinutá energetická infraštruktúra (napríklad viac ako 10 % obyvateľstva nemá elektrinu).

Kolísania cien energetických surovín majú reltívne podstatný vplyv na národné hospodárstvo a ekonomiku domácností (napríklad pri zvýšení cien jednej tony ropy o 10 USD sa HDP zníži viac ako o 0,5 % v závislosti od veľkosti krajiny a od energetickej náročnosti).

Možnosť uspokojenia rastúceho dopytu po dovážaných energetických surovinách.

Zabezpečenie kapitálu a financovania investícií do infraštruktúry a nových nálezísk surovín.

Zavedenie nových technológií kvôli zníženiu závislosti od dovozu energetických surovín.

Zabezpečenie základnej potreby obyvateľstva v eneregetických surovinách, vytvorenie aktívneho dopytu po službách energetického sektora.

Krajiny – netto importéri enerhetických surovín s nízkou úrovňou príjmov  HDP na obyvateľa je nižšie ako 826 USD.

Spotreba energie na obyvateľa je asi, alebo menej ako 500 kilogramov paliva.

V podstate je badať rast energetickej náročnosti.                        l Tempo dopytu je vyššie, ako sú priemerné odhady tem.

Kolísania cien energetických surovín majú relatívne podstatný vplyv na národné hospodárstvo a ekonomiku domácností (napríklad pri zvýšení cien jednej tony ropy o 10 USD sa HDP zníži viac ako o 0,75 %  energetickej náročnosti).

Možnosť uspokojenia rastúceho dopytu po dovážaných energetických surovinách.                                     l Zabezpečenie kapitálu a financovania investícií do infraštruktúry a nových nálezísk surovín.

Zavedenie nových technológií kvôli zníženiu závislosti od dovozu energetických surovín.                    l

Zabezpečenie základnej potreby obyvateľstva v eneregetických surovinách, vytvorenie aktívneho dopytu po službách energetického sektora.

Finančné noviny zostavili prehľad podľa materiálov nasledovných inštitúcií: World Bank, International Energy Agency, World Resource Institute.